Formulu 1 ako takú nesledujem už tak dlho, že vždy keď sa ku mne náhodou pretlačí nejaký ten video záznam aktuálneho výzoru samotných monopostov, mám pocit, že som sa zasekol v minulosti. V ponímaní aktuálnych jazdcov, ich štatistík a výkonov som preto človek sotva schopný zapojiť sa do akejkoľvek žeravej diskusie, avšak keď si toto všetko, aktuálne, prenesiete do interaktívnej formy a konkrétne do videohry, podstata sa nijako nemení. F1 v hernej podobe je stále len snahou tej či onej spoločnosti o simulovanej pretekov v čo najvierohodnejšej podobe a ročník za ročníkom, zatiaľ čo sa licencia predražuje tak, ako všetko okolo nás, je cieľ nemenný. Aj z tohto dôvodu som sa rozhodol prijať ponuku na test F1 22 vo verzii pre PlayStation 5 a skúsiť sa tak ponoriť do najnovšej práce známej spoločnosti Codemasters.

Bežnému šoférovi by jazda v monoposte F1 nepripadala nijako atraktívna, minimálne pár sekúnd po tom, čo by naplno zošliapli plyn. Prečo? Pretože o ďalších pár sekúnd potom by ich život tragicky vyhasol a zatiaľ čo by traťový komisári zametali zvyšky obhorených tiel z trate, niekde tam hore (alebo dole) by sa nadávalo jedna radosť. F1 je v skutočnosti o frenetickom pretekaní, kde stotina sekundy rozhoduje o veľkých miliónoch a inak tomu nie je ani v hernej forme. EA nám v nej pod aktuálnym ročníkom prináša jednu, na oko zásadnú novinku, avšak v skutočnosti len hlúpu vatu s názvom F1 Life. Ide o ekvivalent akéhosi života v koži skutočného pretekára. Hráči si majú možnosť upravovať svojho vlastného hrdinu, dať mu dole helmu, zmeniť oblečenie a dokonca editovať aj jeho dom a vozový park. Zaujímavý nápad na spestrenie, ktorý mal trocha zredukovať onen stres z bojov o body, každopádne osobne si myslím, že možnosti F1 Life sú dosť orezané a akonáhle sa do danej novinky ponoríte trocha hlbšie, zistíte, že je to len kozmetická barlička a nič viacej. F1 Life je vlastne taká garáž pre postupne získavané luxusné vozidlá (Ferrari, McLaren, Aston Martin), s ktorými síce môžete vyraziť na trať ale nie pretekať. Ide o formu časoviek a zbierania bodov pri driftovaní, každopádne na pretekanie s ostatnými autami zabudnite. Prečo teda EA vytvorila niečo ako F1 Life? Dôvodom je ďalšie rozšírenie dosahu mikro transakcií, čo sa priamo spája s nakupovaním oblečenia a nábytku do "akože hviezdneho bytu", kde žije virtuálny F1 pretekár.

Zabudnime teraz na nepodarený pokus menom F1 Life a poďme sa pozrieť na to podstatnejšie, čiže hrateľnosť ako takú. Od spoločnosti akou je Codemasters osobne očakávam vždy len to najkvalitnejšie a inak tomu nebolo ani v tomto spracovaní. EA im do rúk vložilo licenciu na F1, čo rok od roku znamená, podrobné prepracovanie štatistík a úpravu tratí. V tomto smere odviedli precíznu prácu, aspoň podľa toho, čo som mal možnosť vypozorovať z článkov zaoberajúcich sa presným porovnaním minulého a súčasného ročníku. Všetko to, čo sa im do plnej hry v danom smere nepodarilo dostať, sa ešte dodatočne bude upravovať klasicky cez update. Toto však pre mňa má len sotva nejakú výpovednú hodnotu, keďže, ako uvádzam už v úvode recenzie, moje znalosti F1 sa zasekli v čase kedy Mika Häkkinen striekal šampanské po soboch. O to viac som však mohol doceniť ten priepastný rozdiel v správaní sa monopostu z čias konzole GameCube a dnes. Vozidlá ako také síce stále lietajú extrémne rýchlo až má človek chuť zakričať na všetkých okolo, aby skopli tú tehlu z plynu, avšak ten proces správania sa vozidla v postupnosti ubiehajúcich kôl je úplne z inej planéty. Môžeme konečne hovoriť o simulácii hodnej toho slova? Určite. Jazdný model podlieha degradácii pneumatík a to nie len tak v nejakej povrchnej rovine, ale viac ako zásadne, čo pochopíte v tom momente, keď si v rámci nastavení zvolíte čo najrealistickejší setup. F1 22 nie je rozhodne žiadnou arkádou na dvadsať minút a aby ste naplno ocenili jej jazdné možnosti, je nutné vykonávať dlhodobú prax, či už v tréningoch, alebo počas kvalifikácií na jednotlivé okruhy.

Trocha mňa u simulácie F1, kde sa všetko prezentuje s plnou vážnosťou, zarazila zbierka niekoľkých vyložene nepotrebných QTE interakcií. Počas radenia sa na štartovné pole, alebo pri odbočovaní do boxov, je nutné v rýchlosti potvrdiť niekoľko tlačidiel na gamepade, akokoľvek to vlastne nemá dopad na nič konkrétne. Oveľa viac rozšírené zreničky som však mal z grafického spracovania, ktoré sa skutočne viac blíži realite, čo ste ale ostatne už dávno vypozorovali prostredníctvom priloženej dokumentácie. Variabilné počasie sa v spojení s ray-tracingom počas sledovaní opakovaných záznamov stávalo predmetom môjho híkania. F1 22 je stále však len hrou v momente, akonáhle sa zadívate do hľadiska a na detaily okolia tratí. V tomto ohľade som očakával predsa len trocha väčší tlak na realitu. Rovnako tak animácie priamo v boxoch nevyzerajú zásadne lepšie než v starších ročníkoch série a to sa teraz skutočne rozprávam o verzii z roku 2002 - všetko je tu akési umelé a strojené. Punc akej takej reality dodávajú aspoň náhodné chyby členov vášho tímu, kedy sa im nepodarí na prvú dobrú zložiť ojazdenú pneumatiku a tak podobne. Toto sú však aspekty na aké konzument môže ale aj nemusí reagovať podráždene, veď stále je tu reč o pretekaní monopostov F1 v obrovskej rýchlosti a na známych okruhoch, kde rozhoduje samotná hrateľnosť a nie čačky a mačky naokolo. V tomto smere môžem prácu Codemasters označiť za úspešnú a pogratulovať im k výsledku ako takému.

Akokoľvek som testoval verziu pre PlayStation 5, tak určite musím v tomto texte spomenúť aj PC formát. V ňom majú totižto fanúšikovia skutočného kolotoču F1 možnosť zapnúť si VR pretekanie a skúsiť sa naplno vžiť do pocitov jazdca, snažiaceho sa v obrovskej rýchlosti napasovať do ostrých zákrut, zatiaľ čo mu vo výhľade prekáža tá otravná obruč. Ako ste pochopili z úvodných odsekov, toto nebola vôbec úplne štandardná recenzia. Môže za to skutočnosť, že ja osobne som naposledy reálne hral formulu dve dekády dozadu a isté skúsenosti sú v tomto smere z mojej strany silno limitované. Takýto špecifický scenár mňa však postavil do zaujímavej pozície kde som mal možnosť s veľkým odstupom zhodnotiť kam sa herná adaptácia F1 kolotoču dokotúľala práve za tak dlhý čas. V zmysle hrateľnosti je to samozrejme obrovský posun ku simulovaniu jazdenia ako takého, k čomu si ešte pridajte aj dobre fungujúci online multiplayer, pestré režimy, VR modus, akčné snímanie kamier, grafické spracovanie monopostov, počasie atď. Isté veci však ako keby prešľapovali na mieste a to teraz narážam na okolie tratí, alebo animácie priamo v boxoch. Rovnako tak som nebol vyložene nadšený zo správania umelej inteligencie počas pretekov, ktorá je stále pomerne strojená aj keď pochopiteľne rozhoduje miera vášho nastavenia. Z F1 22 si môžete spraviť komplexnú simuláciu plnú náročných výziev ale rovnako tak si ju dokážete prispôsobiť svojim jazdným schopnostiam - je to len na vás

Za poskytnutí hry na recenzi děkujeme společnosti Electronic Arts