Videohry existujú už dlhé desaťročia a ak by sme chceli byť fakticky presný, tak vôbec prvú videohru vytvoril koncom roku 1958 fyzik William Higinbotham a uzurpoval si tak už na večnosť nezlomné právo na vládcu kremíkového neba. William vytvoril niečo, čo by sa aj v dnešnej dobe dalo prirovnať k veľmi jednoduchej tenisovej koncepcii, vôbec nie nepodobnej slávnemu automatu Pong - ten však reálne vznikol o takmer dve dekády neskôr. Prezentácia jeho interaktívnej hry zožala veľkú pozornosť na dni otvorených dverí v Brookhavenskom národnom laboratóriu a zapálila tak šnúru od komerčnej a v dnešných súvislostiach dávno vybuchnutú bombu. A prečo vám tu teraz predostieram takto archaické začiatky hernej kultúry? Práve na tie som si totižto spomenul počas recenzovania nezávislej akčnej RPG s názvom Evil Wizard, ktorá všetky tie desaťročia trvajúce konvencie videohier obracia opačným smerom.
Napadlo vás niekedy, čo sa asi tak stane po tom, keď hrdina v akejkoľvek na ňom postavenej videohre dobije onen pomyselný hrad, zabije finálne bossa a získa ruku pôvabnej princeznej? Zaujímali ste sa, liberálne zmýšľajúci bratia a sestry, čo sa asi následne stane so všetkými tými porazenými, ak samozrejme prežijú? Vsadím sa že vôbec. A preto je tu firma Rubber Duck Games aby sa starala za vás a nás všetkých necitlivých, a vyrozprávala nesmierne vtipný ba miestami až parodický príbeh o jednom finálnom bossovi, čo sa rozhodol vrátiť späť na svoje panstvo a vykopať z neho nezvaných hrdinov. Ako už samotný názov napovedá, v tejto pixelart zábave sa zhostíme úlohy diabolského čarodejníka čoby preživšieho a pomsti chtivého bojovníka za svoje práva, či už majetkovej alebo duševnej povahy.
Nemusíme v tomto prípade chodiť okolo horúcej kaše, asi ste už jasne pochopili, že vývojári Evil Wizard sa nechali inšpirovať mnohými epickými a legendárnymi videohrami z minulosti a svoj projekt tak prešpikovali desiatkami až stovkami rôznych odkazov na rôzne IP značky. Nič im nebolo sväté a preto tu nájdeme veci z hier ako Pokémon, The Legend of Zelda, DOOM, Tetris a mnohých ďalších. Ani tento recept by však nefungoval a nechutil bez dobre pripravených ingrediencií kam spadá nádherne detailný hrad a jeho okolie, výborne nastavená náročnosť súbojov (len pripomínam, že ide o metroidvaniu a tak sa tu bojuje viac než dosť) a rovnako tak aj profesionálny audio prejav. Boj samotný v sebe zahŕňa možnosť uhýbania sa pred útokmi súperov, útočenie z blízka ako aj z diaľky a to pomocou zosielania magických kúziel - čarovanie má v sebe tú pridanú hodnotu, že ste pomocou neho schopný si doplniť klesajúce zdravie a zvrátiť tak zle sa vyvíjajúce situácie kde čelíte jasnej presile.
Evil Wizard som testoval cez Steam Deck v PC verzii a vždy večer, zatiaľ čo rodinka v tichosti zaspávala, som sa ja v duchu a zakutraný v posteli, dusil vnútorne smiechom. Nejde ani o to, že by hra od Rubber Duck Games chrlila jeden vtip za druhým, avšak, keď už na nejaký ten humor príde, tak je to väčšinou ostré ako šípka pokvapkaná citrónom a vrazená do vášho oka. Od prízemných narážok s prvoplánovým spájaním anglických slov do nelogických celkov, cez komplexnejšie budované pointy až po tradičný anglický humor. Nájdete tu zo všetkého trochu a ak máte radi videohry čo sa vôbec neberú vážne, v Evil Wizard objavíte patričné zaľúbenie. Mimo hlavnej dejovej linky, čiže vyčisteniu hradu a okolia od "hrdinov a ich kamarátov" vás čaká aj množstvo postranného blúdenia miestnosťami s cieľom nájsť bonusové kačičky - každá gumová kačička v sebe nesie odkaz na nejaký ten pop kultúrny fenomén a aj to je správnou motiváciou prečo v hre vydržať viac než tých základných desať hodín.
Za predpokladu, že dáte mnou vyššie glorifikovanej a podarenej metroidvanii šancu, pripravte sa na klasickú náročnosť z čias, kedy sa ešte smrť nebrala ako definitívny koniec. Niektoré pasáže sú v tomto prípade skutočne zámerne vybudované tak aby vás možno až sadisticky potrápili, ale cez to všetko v nich viete nájsť zmysluplný stupeň motivácie. Čo sa týka mágie, tak ústredný hrdina využíva päticu elementov a na zlikvidovanie silnejších protivníkov je nutné vedieť aplikovať ten správny z nich, inak vás čaká ona kostnatá slečna s kosou. Pre koho je Evil Wizard určený? Pre milovníkov spomínanej žánrovej klasiky, ktorých srdiečko poskočí vždy keď sa mu podarí zbadať ďalší easter egg odkazujúci na hry lomeno filmy. Pre koho nie je ani náhodou vhodným dielom? Pre každého kto nemá rád opakovanie náročných sekvencií a rovnako tak bytostne neznáša, keď sa mu za zadkom oživujú všetci súperi, ktorých pred pár minútami doslova rozniesol na kopytách. Do ktorej z týchto dvoch vetiev spadáte?
Za poskytnutí hry na recenzi děkujeme společnosti Rubber Duck Games
