Véčka od spoločnosti Motorola sú dnes už dávno kultúrnou ikonou a bez toho aby ste vyložene spomínali daného výrobcu, každý si pri spomienke na skladací telefón okamžite vybaví presne to isté. Reinkarnácia konceptu véčok prišla automaticky s nastupujúcim trendom ohybných displejov a Motorola, respektíve Lenovo z pozície ich vlastníka, si nemohli spoločne nechať ujsť skúsiť zabrnkať na celú tú vlnu nostalgie. Dnes vám poreferujem o najnovšej verzii mobilného telefónu Motorola Razr 40 Ultra, ktorý som zhodou okolností testoval súčasne s koncepčne identickou konkurenciou od Samsungu. Nebudem sa síce púšťať do explicitného porovnávania Razr 40 Ultra s Galaxy Z Flip5, každopádne v istých bodoch si neodpustím pár porovnávacích poznámok a sľubujem vám, že ak budete čítať ďalej, čaká vás aj opis dramatickej situácie s nešťastným koncom pre testovaciu vzorku.
Motorola Razr 40 v Ultra edícii vsádza na vysoký výkon a atypický pomer displeja. Celé balenie je tentokrát plne v réžii šetrenia našej planéty a okrem recyklovateľného papieru by ste tu našli aj farbu vyrobenú zo sóje. Prednosťou je rozhodne ďalej výbava, keďže okrem mobilu samotného dostane zákazník aj adaptér s výkonom 33 W, USB-C kabeláž a dokonca vonkajšie delené puzdro na ochranu - telefón v Ultra verzii stojí 1 200 Euro a preto je ochrana plne na mieste. Hlavnou prednosťou skladacích mobilov, či už sa budeme rozprávať o véčkach alebo takzvaných knihách, je dozaista ich proporčná skladnosť. Klasické véčko si viete pomocou jedného prsta sklopiť do polovičného rozmeru voči otvorenému stavu a strčiť tak kamkoľvek do kapsy bez toho aby vás to nejako obmedzovalo v pohybe. Telefón samotný má len 188 gramov pri rozmeroch 170,8 × 74 × 7 mm a preto je manipulácia s ním maximálne intuitívna a viete si ho pohodlne zastrčiť aj do prednej kapsy na košeli či saku.
Šasi je plne kovové a samotné plochy, vrátane vonkajšieho displeju, výrobca opatril skleneným povrchom Gorilla Glass Victus. Práve veľkosť a spracovanie prednej obrazovky je zásadnou novinkou voči minulej generácii modelového radu Razr a je až úsmevné zistiť, že autori mobilu umne využili duo fotomodulov na to, aby ich prepojili s digitálnou vizualizáciou pozadia (máme tu sériu trefných šablón, ktoré z okrúhlych šošoviek robia humornú kulisu a ani ja sám som neodolal a počas fotenia ich premenil na vlastné oči). Nová verzia pántov je o niečo tuhšia, ale stále s nimi nemusíte nejako zásadne zápasiť a viete si telefón otvoriť aj zatvoriť pomocou jedného prsta. Trocha mňa mrzí, že ten proces skladania sa zase raz nezaobišiel bez akéhosi drhnutia a trenia, čo inak krásnemu dizajnu, uberá trochu na pocite luxusu. Tak či onak, medzera v zatvorenom stave je sotva badateľná a ani pri otvorenom vás malá brázda v ohybe panelu nemá prečo nejako zásadne vyrušovať. Apropo, Motorola, na moje prekvapenie, neumiestnila na vonkajšiu časť pántu žiadne logo, čo ale výrazne podporilo jednotnú čistotu vizuálnej stránky telefónu.
Mobilné telefóny recenzujem už dlhé roky a doteraz som v tomto smere mal jednu jedinú nehodu (pri recenzovaní Apple Iphonu SE v roku 2020, mi testovaný telefón počas fotenia nešťastne zletel obrazovkou na zem a tá sa rozbila). Druhú a oveľa vážnejšiu nehodu som zažil práve počas testovania Motorola Razr 40 Ultra, kedy sa mi telefón podarilo doslova utopiť. Zariadenie sa na pár sekúnd dostalo do hlbokej vody (okolo dvoch metrov), než sa mi ho podarilo zase vytiahnuť, avšak keďže IP krytie je v prípade tohto modelu len na úrovni IP52, voda zatiekla do citlivých priestorov a telefón bol nepoužiteľný. Ako vidíte, recenzovanie elektroniky a hardvéru všeobecne má svoje úskalia a nie vždy to končí šťastne. Tak či onak, nech vám táto moja nešťastná príhoda poslúži ako malé varovanie v prípade, ak ste si mysleli, že Razr 40 Ultra toho v oblasti vode odolnosti dosiahol viac - naopak konkurenčný véčkový Samsung má plnú ochranu voči vode, čo osobne vnímam ako jasnú prednosť pri porovnaní Razr 40 a Z Flip5.
Moje tragické okúpanie testovacej vzorky našťastie prebehlo až v poslednej tretine mesačného skúšania a tak som mal dostatok času na to, aby som jeho ostatné atribúty (mimo nečakaného overovania vode odolnosti) overil ešte vo funkčnom stave. Presuňme sa teraz ku opisu 6,9 palcového LTPO displeju s rozlíšením 2640 × 1080pxl a obnovovacou frekvenciou 165 Hz, respektíve ku najväčšej novinke voči minulej verzii Razr véčka, vonkajšiemu panelu. Máme tu 3,6 palcov veľký a už na prvý pohľad krásny a jasný panel, na ktorom vám výrobca umožňuje zobrazovať viac než len bežné notifikácie, tak ako tomu bolo minule. Tentokrát si môžete na predný displej vytiahnuť všetko, čo vás len napadne, od kalendáru, cez Google mapy až po.. vlastne úplne všetko. Ak som vyššie Razr káral za jeho neúplnú odolnosť voči vode, tak v tomto prípade svoju konkurenciu jasne prekonáva, keďže na nedávno vydanom véčkovom Samsungu je implementácia aplikácií na vonkajšom panely dosť bolestivá a komplikovaná. Rovnako očarovaný som bol aj hlavným panelom, ktorého variabilita obnovovacej frekvencie zvláda škálovanie od najnižších až po najvyššie (167 Hz v plne automatickom režime) cifry. Na obe obrazovky sa jednoducho krásne pozerá a nemám ku nim žiadne výhrady.
V nesmierne tenkom tele nového véčka od spoločnosti Motorola sa nachádza batéria s kapacitou 3 800 mAh, ktorá majiteľom mobilu pri náročnom procese využívania posktne maximálne jeden deň. Výhodou je však možnosť rýchleho "dotankovania", kedy sa už po trištvrte hodinke na kábli viete dostať z nuly na deväťdesiat percent kapacity. Mimo káblu je možno mobil položiť aj na Qi plochu a dotankovať pri výkone 5 W. A ako je na tom samotný výkon vo verzii Ultra? Motorom je tu prvá generácia čipsetu Snapdragon 8+, ktorá v kombinácii s 8 GB operačnou pamäťou umožňuje internému softvéru fungovať v očakávaných rýchlostiach a rovnako tak aj teplotách. Na samotný záver som si nechal stručné zhodnotenie kvality zhotovovania fotografií, ktorá pri skladacích mobiloch všeobecne nestúpa do žiadnych výšin. Ani Motorola Razr 40 Ultra v danom ohľade vôbec nevypadáva zo zavedených koľají a ak by som foto/video potenciál mal zhodnotiť nejako stručne; tak by som ho prirovnal maximálne ku vyššej strednej triede. Je tak trocha vtipné, že vnútorná selfie kamera, ktorú by ste za istých okolností vďaka možnosti ohybu a vonkajšieho panelu ani nepotrebovali, má 32 Mpx pri f/2.4 a hlavný snímač má 12 Mpx pri f/1.5 - celé trio potom uzatvára ultraširokouhký snímač s 13 Mpx/f/2.2.
Predmetný telefón vidím v rukách konzumentov, ktorým slabšia výbava v rámci fotosnímačov vo finále nejako zásadne nevadí. Oceňujem uspokojivé detaily fotiek idúcich z hlavného snímaču a špeciálne v noci, kedy sa nastavenie priepustnosti svetla ukazuje ako jasná výhoda. Ultraširokouhlý objektív disponuje funkciou automatického ostrenia a radí sa medzi jasné pozitíva. V oblasti zhotovovania video záznamov je ďalej na stole 4K rozlíšenie pri 60 FPS, ktoré je, a to sa teraz vraciam na začiatok tohto odstavca, pre bežného konzumenta maximálne dostačujúce. Plus si k tomu celému pridajte vždy dobre spracované foto rozhranie so slušne pracujúcou umelou inteligenciou a sériou softvérových špecialít, ktorými je Motorola dlhodobo známa. Motorola Razr 40 Ultra opäť dokazuje všeobecne pretrvávajúci fakt, že štýlové skladacie telefóny sa v rámci súčasných technologických limitov nemôžu stále rovnať klasických vlajkovým lodiam najväčších výrobcov a nejaký čas to tak aj naďalej ostane. Nová Razr Motorola sa však v porovnaní s konkurenciou nemusí cítiť nijako menejcenná, ba naopak, keďže ak dám bokom slabšiu vode odolnosť a nie úplne hladký proces zatvárania/otvárania, máme tu opakovanie jedného a kvalitatívne toho istého receptu - ak použijem kuchynskú terminológiu.
Za poskytnutí produktu na recenzi děkujeme společnosti Motorola
