Hovorí sa, že v každom z nás navždy ostane kúsok detskej dušičky, ktorá môže s postupujúcim vekom naberať na veľkosti a hlásiť sa o slovo – to všetko v závislosti od vašej chuti ju vedome živiť. Ja osobne som mal to šťastie, že môj otec, česť jeho pamiatke, vo mne nikdy nepociťoval potrebu vzbudzovať akúsi nútenú pózu korektnej dospelosti. Keď videl, že už vtedy mám vášeň pre videohry a vidím v nich viac než len zábavu, vedome ma podporoval. Aj vďaka nemu som si tú detskú povahu dokázal dostatočne priživiť a svoj sen o práci žurnalistu som v rannej fáze postavil práve na hernej kultúre. Dnes už, ako vidíte, testujem všeličo a píšem o všeličom, ale stále si so sebou nesiem svoje nádherné detstvo, vďaka ktorému môžem do jednotlivých článkov vkladať svoje know-how – podpis s pridanou hodnotou, ak chcete. Keď som napríklad prvýkrát videl na billboarde z profilu nový Ioniq 6 od spoločnosti Hyundai, okamžite som si spomenul na Cyberpunk 2077 a tie roky cestovania po svete v rámci herných výstav, na ktorých nám ako novinárom poľskí autori maľovali svoju víziu nie príliš vzdialenej hernej budúcnosti. Tie autá, ktoré sa nachádzajú v tejto dnes stále známej sci-fi RPG a za volanty ktorých ste sa mohli virtuálne posadiť, boli po dizajnovej stránke neskutočne originálne. Verím, že nie som sám, kto by čo i len jedno chcel vidieť jazdiť reálne po ceste. Vieme, že podobne ladených konceptov je v predprodukčnej fáze automobiliek veľké množstvo, ale nikto nemá tie „gule“ dotiahnuť ich reálne na cesty. Oprava: nikto, okrem už spomínaného juhokórejského giganta, ktorý mi svojím novým elektromobilom dokázal splniť detský sen a ktorý súčasne vytvoril dych vyrážajúci cyberpunkový dizajn.
Vizuálna stránka modelu Ioniq 6 v sebe logicky spája viac než len jednu formu inšpirácie. Ostatne, samotný Hyundai sa v tomto prípade odvoláva na éru streamlinerov z tridsiatych rokov minulého storočia (spadali sem predovšetkým vlaky, no v neskoršej dobe aj vybraná sorta osobných a nákladných vozidiel). Opäť je asi na mieste zopakovať tú známu mantru o subjektívnom vnímaní dizajnu v akejkoľvek forme. Avšak akokoľvek by sa vám toto netradične spracované šasi vôbec nepáčilo, musíte mu minimálne uznať kredit za do očí bijúcu odlišnosť. Už z úvodu ste určite pochopili, že ja osobne som sa do tohto auta zamiloval ešte skôr, než som ho videl naživo, a tento môj pocit sa o to viac zintenzívnil v momente, keď som si doň sadol. Ostaňme však ešte práve pri tom, ako Ioniq 6 vyzerá a prečo vlastne vyzerá práve takto. V tomto prípade sa myslelo v prvom rade na aerodynamiku, čoho výsledkom je v rámci elektromobilov vôbec rekordný odpor vzduchu (cd 0,21). Aj keď vám možno súčasné trendy elektromobilov vypálili do mozgu predstavu, že každá „električka“ musí byť automaticky SUV a stáť viac ako sto tisíc eur, realita je našťastie lepšia. Práve Ioniq 6, so svojím uhladeným skeletom pripomínajúcim kvapku či kužeľ letiaci obrovskou rýchlosťou, dokáže klamať telom a ponúkať obrovský priestor bez toho, aby na ceste pripomínal dodávku. Nikdy by ste len tak od pohľadu neodhadli dĺžku 4855 mm a to špeciálne pri rázvore 2950 mm. Zdvojené zadné krídlo, ktoré prechádza do oblých kontúr, ide ruka v ruke so zapustenými kľučkami a automatizovanými klapkami v prednom nárazníku. Tie sa efektívne otvárajú na základe rýchlosti a sú hlavným strojcom vyššie uvedenej, extrémne nízkej hodnoty odporu. Čo sa týka motorizácie, v ponuke tohto auta budúcnosti, štartujúceho na cene niečo málo cez štyridsaťšesť tisíc eur, je celkovo päť kombinácií pohonu s identickým číslom v rámci dojazdu. Papierovo si tak môžete zakúpiť Ioniq 6 schopný poskytnúť viac ako 600 km pri výkone 229 koní, ale rovnako tak môžete siahnuť po verzii s dojazdom 429 km a výkonom 151 koní – ponuka ponúka dostatok priestoru na kombinovanie, záleží na vašom rozpočte. Práve druhý menovaný variant bol predmetom môjho skúmania, a to v kombinácii s výbavou, ktorá len umocňovala celú tú, už v úvode mnou tak kvetnato načrtnutú, auru. Áno, toto je auto, do ktorého by sa na prvý pohľad zamiloval aj Johnny Silverhand.
Hyundai mi v rámci metafor a prirovnaní pri opise vizuálnej stránky ich unikátneho vozidla vlastne celú myšlienku zjednodušil. Už predchádzajúca generácia modelového radu Ioniq, čiže „päťka“, si silno zakladala na pixeloch, a čím dlhšie ste sa na to auto pozerali, tým viac detailov v tvare kociek vám brnklo po nose. Identická situácia nastáva aj pri Ioniq 6, kde si osvetlenie kompletne osvojili nádherne minimalistické lišty plné 3D kociek. Tie, vďaka svojej transparentnej priehľadnosti, pri nečinnosti doslova priťahujú pohľady okoloidúcich – počet pixelov presahuje číslo sedemsto. Kocky tu nájdete skutočne absolútne všade. Ostatne, vrátim sa k nim ešte pri komentovaní interiéru. Čo by som však rád vyzdvihol, sú príplatkové digitálne spätné zrkadlá, ktorým bolo vybavené aj testované auto. Ak by som nosil nejaký klobúk, v momente by som ho s pokorou zložil z hlavy a hodil pod nohy dizajnérom. Tak nádherne a futuristicky spracovaný vonkajší obal týchto praktických pomocníkov, ktorý pri rozsvietení smerových svetiel pripomína oči záverečného bossa z kultovej hry REZ, je vec, z ktorej mi doslova padla sánka. Tieto digitálne zrkadlá síce stoja cez tisíc eur, avšak za ten týždeň, počas ktorého som najazdil viac ako päťsto kilometrov v rôznych poveternostných podmienkach, vrátane jemnej snehovej pokrývky, som si na tento pre mnohých skôr zbytočný doplnok nesmierne zvykol. Práve zrkadlá teraz použijem ako oslí mostík, po ktorom sa spoločne môžeme pozvoľna presunúť do interiéru testovaného modelu. Pomocou kľúča v tvare kokónu, ktorý svojím dizajnom evokuje logo automobilky, alebo prostredníctvom aplikácie v mobile sa dokážete automaticky dostať do vozidla, ba dokonca aj vyparkovať – to všetko bez toho, aby ste sedeli za volantom. (Budúcnosť a pokrok). Keď moja manželka prvýkrát nasadala na miesto spolujazdca, na margo zapustených kľučiek utrúsila uštipačnú poznámku: „V budúcnosti sa dvere nebudú otvárať samé?“ Každopádne, akonáhle sa konečne posadila, začala nasávať ten až nečakane obrovský priestor v kabíne a uvedomila si, že sa nenachádza v typizovanom koncernovom klone jedného a toho istého nápadu. Ďalšie vtipy som už nezaregistroval.
Funkčný minimalizmus, uštrikovaný z plne recyklovaných materiálov. Touto vetou by sa dal stručne opísať prvý dojem z interiéru Ioniq 6. Začnime palubnou doskou. Jej vizuál vo mne evokoval krídlo dopravného lietadla, ktoré má na oboch koncoch to typické zakrivenie smerom hore. Práve na konci „krídiel“ sa v prípade voľby digitálnych zrkadiel nachádzajú displeje, prenášajúce obraz zvonku priamo do zorného poľa vašich očí, čo je nesmierne praktické počas rýchleho rozhodovania na cestách. Za predpokladu, že by ste si pri konfigurácii vozidla tento doplnok nepriali, výška „krídiel“ by bola o niečo menšia. Spracovanie interiéru je prémiového charakteru, a ani pri účelovom stláčaní palubovky som nezaznamenal čo i len malé vŕzganie alebo praskanie. Tesne za volantom sa nachádza dvojica 12-palcových obrazoviek, zakomponovaná do jednej súvislej prístrojovej dosky. Vizuálnu stránku infotainmentu hodnotím ako priemernú – osobne mi k celému dizajnu tohto vozidla príliš nesedela. Čakal som od nej asi viac toho toľko omieľaného Cyberpunku. Každopádne nejde o rušivý element. Naopak, páčila sa mi rýchlosť interakcie s takmer nulovou latenciou (nie je to odozva mobilného telefónu, ale rozhodne to od nej nemá ďaleko) a rovnako aj takmer nekonečné možnosti rôznych nastavení. Ak máte napríklad averziu voči tichu v elektromobiloch a chýbajú vám zvuky spaľovacieho motora, môžete si do interných reproduktorov značky Bose nechať pustiť prídavný hluk. Apropo, audiozostava ôsmich reproduktorov v testovanom modeli bola rovnako pôsobivá. Pomocou už spomínaného kamerového systému máte počas parkovania absolútny prehľad o situácii okolo vozidla. Rovnako tak aj pri odbočovaní, kedy sa vám okrem digitálnych zrkadiel núka aj pohľad na vybraný smer jazdy. V ponuke nechýba možnosť farebného prispôsobenia RGB liniek. Ak by ste sa nevedeli rozhodnúť, ktorú konkrétnu farbu si máte vybrať, môžete to celé nechať na auto samotné – farbu bude dávkovať podľa dynamiky jazdy, respektíve zvolenej rýchlosti. Keď už spomínam ambientné osvetlenie, to má svoje miesto nielen naprieč prístrojovou doskou, ale súčasne sa tiahne aj po stranách až úplne dozadu. Hyundai z dverí kompletne odstránil prvky ovládania okien či vyhrievania sedadiel a všetko presunul do stredovej konzoly, respektíve priamo na displej. Vďaka tomu sa jeho dizajnéri mohli pohrať s výzorom vnútornej časti dverí. Podarilo sa im zapustiť osvetlenie za úchopovú časť, čo v kombinácii s vystúpeným čalúnením navodzuje efekt vesmírneho kokpitu.
Sedadlá s elektrickým posunom si môžete lusknutím prsta premeniť na relaxačné lôžko. Vďaka výbornej audio kulise a voľbe meditačných zvukov si tak môžete prestávku na ceste spríjemniť uvoľnením nechceného stresu. Rozumne zvolený dizajn interiéru umožňuje doslova vystrieť nohy a príjemne si poležať na pohodlných sedačkách s vyhrievaním a ventiláciou. Už spomínaná stredová konzola, vyrobená z tvrdeného plastu, obsahuje nabíjaciu podložku pre mobilný telefón. Nabíjanie je v rovine, a preto som si mohol konečne nabiť aj svoju skladačku vo verzii Flip bez toho, aby som ju musel niečím podložiť. Spomínate si na motív pixelov? Tie nájdete nielen ako doplnok prístrojovej dosky, ale aj na mieste nabíjania, kde vás séria svietiacich kociek informuje o stave a priebehu čerpania energie. Okrem Qi podložky môžete využiť aj USB-A vstup na pevné prepojenie mobilu. Trochu ma však sklamala absencia bezdrôtového Android prenosu a Carplay. Pod sekciou nabíjania sa nachádza duo držiakov na stredne veľké nápoje, nasledované fyzickými spínačmi na otváranie okien, zamykanie dverí a funkciou Auto Hold. Pod stredovou konzolou, podobne ako pri konkurenčnom elektromobile z Mladej Boleslavy, nájdete obrovský odkladací priestor, kam som bez problém uložil fotoaparát, tablet a rôzne príslušenstvo pre techniku. Ďalší úložný priestor sa nachádza aj pod lakťovou opierkou. Mnou často spomínané pohodlie samozrejme nekončí pri prednom rade sedadiel. Na zadných sedačkách je dostatok priestoru na nohy a, ak nemáte cez dva metre, ani výrazne skosený zadok karoséria vám nebude drať plešinu na hlave. Veľmi som ocenil možnosť nabíjania notebooku cez palubnú 230V zástrčku, ktorá sa nachádza v strednej časti zadného radu sedadiel. Vráťme sa späť k už spomínanému infotainmentu. Pomocou fyzických spínačov na volante má vodič vždy po ruke rýchle menu prispôsobenia prístrojovej dosky, kde si dokáže zobraziť aktuálne informácie. Okrem režimu rýchlosti a údajov spojených s bezpečnostnými asistentmi je tu aj dôležitá kategória týkajúca sa rekuperácie. Ak ste čítali moje predchádzajúce recenzie, dobre viete, že som pri elektromobiloch vysadený na efektívne rekuperovanie. Hyundai Ioniq 6 má tento spôsob dopĺňania energie dovedený takmer k dokonalosti. Pomocou pádiel pod volantom si môžete regulovať obrovskú krivku odporu a pri rôznym spôsoboch jazdy dosiahnuť efektívne brzdenie bez toho, aby ste sa nohou dotkli brzdového pedálu. Mimochodom, pod volantom sa nachádza aj luxusne pôsobiaca páka určená na zadávanie smeru jazdy, ktorú je po čase možné intuitívne nahmatať aj úplne naslepo.
Strach z toho, že moje elektroauto nedorazí do cieľa, pretože sa mu minie energia, rovnako ako averzia voči komplikovanému plánovaniu dlhodobých ciest, sú veci, na ktoré môžete v prípade Ioniq 6 okamžite zabudnúť. Vďaka Live servis službe Hyundai som mal počas jazdy neustále k dispozícii inteligentné navádzanie s ohľadom na reálny stav dojazdu (opakujem, reálny stav). Auto pritom počíta a zobrazuje aktuálne informácie o obsadenosti konkrétnych nabíjačiek a tomu chirurgicky presne prispôsobuje trasovanie. V menu som dokonca našiel aj možnosť zobrazovania počasia a športových výsledkov. Avšak nikde som nenašiel voľbu pridania amerického futbalu, a to napriek tomu, že americký baseball tam bol. Tak či onak, môj takmer štyri roky starý elektromobil nemenovanej značky sa vedľa Ioniqu cítil ako chudobný príbuzný. To presne ilustruje, ako krásne napreduje komplexnosť elektromobilov. Keďže tento model je koncepčne kategorizovaný ako sedan, od kapacity kufra nemožno očakávať zázračné hodnoty. Ioniq 6 však aj napriek tomu dokáže ponúknuť 400 litrov. Po sklopení zadných sedačiek dosiahnete ešte výraznejší nárast kapacity. Problémom však môže byť spôsob ukladania vecí do kufra. Piate dvere tak trochu doplácajú na aerodynamický tvar celého automobilu, a užívateľ sa tak pri ukladaní vecí do zadnej časti kufra musí poriadne zohnúť. Páčila sa mi však delená priehradka na uloženie kabeláže pod podlahou a rovnako tak aj nečakaný bonusový priestor pod prednou kapotou. V prípade zadného náhonu je to konkrétne 40 litrov, no pri štvorkolesovom pohone je to už len sotva 15 litrov – akurát tak na nabíjaciu kabeláž a pár drobností.
Na samotný záver, tesne pred vyrieknutím finálneho hodnotenia, som si nechal vôbec to najdôležitejšie – pocity z jazdy a celkovú spotrebu. Testovaný model so zadným pohonom motorov (151 koní / 111 kW) a batériou s kapacitou 53 kWh dokáže dosiahnuť maximálnu rýchlosť 185 km/h, pričom zrýchlenie z nuly na sto zvláda pod deväť sekúnd. Len pre kontext – 326 koní v najvýkonnejšej verzii to zvládne za šialených päť sekúnd! Auto je mimoriadne živé a v zákrutách, nielen vďaka svojmu dizajnu, sedí ako prikované. Palec hore za perfektné tlmenie nerovností a presné reakcie aj na prudké zmeny jazdy. Takto si predstavujem jazdu vo voze budúcnosti – v aute, ktoré reaguje na moje potreby a neustále vo mne živý pocit bezpečnosti. Hluk v kabíne ostáva aj pri vysokej rýchlosti vyložene minimálny. Ani na diaľnici som nemal problém porozprávať sa s pasažierom sediacim vzadu. Jazdu mestom som si neskutočne užíval, pričom jediný zvuk, ktorý dokázal preniknúť dovnútra, bol typický bzukot elektromotorov. V noci, keď som prechádzal cez centrum modernej časti Bratislavy, som sa doslova cítil, akoby som jazdil po Night City. Kombinácia odporu vzduchu s perfektnou rekuperáciou mi v praxi umožnila jazdiť po bežných cestách so spotrebou 14 – 15 kWh/100 km. A to ešte pripomínam, že som testoval auto v zimnom období a často prepínal do agresívneho športového režimu. Na diaľnici, pri dlhodobej povolenej maximálnej rýchlosti, sa spotreba zákonite navýšila. Napriek tomu to nebolo tak razantné zníženie dojazdu, ako by sa mohlo zdať. Pri príprave na proces nabíjania síce chýba voľba manuálneho predohrevu batérie, no našťastie je prítomný automatický predohrev na základe zvolenej nabíjacej stanice v navigácie. Prostredníctvom rýchleho nabíjania dokážete za ideálnych podmienok dostať energiu zo spodku batérie na osemdesiat percent už behom dvadsiatich minút. Užívateľský priemer je v praxi pochopiteľne o niečo vyšší. Stále však hovoríme o tak skromnom čase, za aký si sotva stihnete prečítať e-maily, odskočiť na toaletu alebo vybaviť menší nákup.
Nepochybujem o tom, že ste to dokázali vytušiť už z textu samotného, každopádne, aj táto recenzia si zaslúži obligátnu finálnu bodku. Hyundai Ioniq 6 sa pre mňa osobne stal dokonalým reprezentantom cenovo dostupného elektromobilu, dýchajúceho v rytme futurizmu a moderny (v zmysle ceny narážam pochopiteľne predovšetkým na základnú verziu s najnižšou kapacitou batérie, ale cez to všetko viac ako štedrým dojazdom). Jedná sa nielen dizajnom, ale aj technikou o jedinečný kúsok spoľahlivej modernej techniky, v ktorej je na prvý pohľad jasné, za čo si tu vlastne platíte. Ak ste vždy túžili vlastniť automobil ako vystrihnutý z budúcnosti a nie ste odporca elektromobility, sotva by som vám vedel odporučiť iný model. Rovnako by som vám rovnaké odporúčanie dal aj v prípade záujmu o rodinný sedan.
Za poskytnutí produktu na recenzi děkujeme společnosti Hyundai
