Ešte než sa pustíme do opisu kvalít ďalšej "Two Point" videohry, spravíme si menšie retrospektívne okienko aj s patričným edukačným nábojom. Spomínate si ešte na Theme Hospital? Pri vyslovení tohto názvu sa mne osobne vynorí spomienka na výlet do neďalekého obchodu s hrami, ktorý dnes už zobral do hrobu čas aj daňová kontrola. Vstupujem cez bezpečnostné dvere o hrúbke dvoch komunistických napolitánok a vidím pred sebou raj. Police plné PC hier v obrovských papierových obaloch, ktoré všade okolo šíria pach novoty a akéhosi fabrického deodorantu. Toho času nemám vo vrecku ani korunu, a tak figurujem v danom príbehu len ako prostredník, či dohadzovač, ak chcete. Môj neochvejne istý prst smeruje na biely prebal hry od spoločnosti Bullfrog Productions (zakladateľom bol v tom čase ešte neznámy Peter Molyneux) a všetky toho týždňové slovné odporúčania doliehajú do ucha bohatšieho priateľa po mojom boku. Následne sa ozve klasický zvuk pokladnice, zabuchnutie dverí, na schodoch pozdravíme daňového kontrolóra s kladivom v ruke a naše kroky mieria k najbližšiemu schopnému PC, ktoré má pamäť väčšiu než dnešné kanvice na vodu. Tento obraz nosím v hlave ako nitku, ktorej sa nedá zbaviť, a to hlavne vďaka kvalite humorne podanej simulácii nemocničného zariadenia.

Úspešne vydaný a mnohými verziami podporený duchovný nástupca Theme Hospital sa v roku 2016 zúročil v podobe nového štúdia Two Point, ktoré finančne zastrešila japonská SEGA. Pôvodným autorom menovaným v úvode tak razom svitla šanca tvoriť svoje humorom pretkané biznis simulácie ďalej, a to bez toho, aby sa museli obávať o svoje výplaty. O to viac som bol nadšený zo zistenia, že na druhej časti tejto úspešnej obchodnej simulácie, či budovateľskej stratégie, pracovala časť pôvodných autorov. Výsledok a kvality sa tak možno až prehnane optimisticky rysovali dávno pred vydaním, čo často môže byť pre koncového zákazníka dosť nepríjemné, zvlášť ak sa nič z toho vo výsledku nepotvrdí. V prípade Two Point Hospital sa však našťastie žiadny katastrofický scenár nenaplnil a iné to nebolo ani v prípade pokračovania z roku 2022, ktoré nás zaviedlo do prostredia vysokých škôl. Je tomu len pár dní, čo sa na scéne objavil už tretí diel, ktorý tentokrát prepol tematické zasadenie do múzeí a vecí okolo. Opäť sa teda ocitáte v úlohe akéhosi spásneho manažéra, len teraz je stá spása smerovaná do oblasti zaprášených políc s kostrami rozosiatych naprieč fiktívnym a dosť rozľahlým krajom. Lokálni investori sa rozhodnú vám odovzdať žezlo od každého už znárodneného objektu na mape, avšak má to jeden dosť podstatný háčik. Kľúč od mesta je len na používanie pozemkov a na tých nestojí okrem pár holých stien vlastne nič konkrétne. Je teda na vás, aby ste krok po kroku začali budovať tematicky rôznorodé múzeá a skúsili tak pozdvihnúť atraktivitu daného kraju.

Tak ako tomu bolo už v počiatkoch tvorby štúdia Two Point, tak tomu je našťastie aj dnes. Humorná nota je tu neoddeliteľnou súčasťou hrateľnosti a počas spravovania jednotlivých exponátov, výstav, vzdelávacích eventov, zábavných akcií, a tak ďalej a tak podobne, sa aj vy budete postupne učiť tajomstvá múzejného zákulisia a objavovať tie najbizarnejšie archeologické postupy a pomôcky na ich realizáciu. Zo všetkých môžem určite spomenúť obrovskú 3D tlačiareň na vyrábanie detského nábytku s edukačným tónom a podobné šialenosti, s tým, že toto všetko je len predjedlom pred hromadou ďalších originálnych metafor na reálne príhody z prostredia múzeí. Jednoducho všetko to, čo sa nejako spája s kolotočom okolo múzeí (spadajú tam čiastočne aj mimo múzejné aktivity), je v prípade tejto zábavnej stratégie vynesené do popredia a navyše okorenené rýdzim humorom. Smiech je veľké pozitívum, avšak aj ten si treba zaslúžiť kvalitnou manažérskou prácou, bez ktorej nebudete schopní zarobiť si na tie najlepšie exponáty, čo táto hra ponúka. Svoju kariéru akéhosi spasiteľa všetkých detí bažiacich po vedomostiach mimo školských lavíc, začnete skladať pekne postupne od Adama. Budete sa tak učiť ako budovať oddychové miestnosti pre zamestnancov, akváriá na rybky, nosiče kostier dinosaurov, záchody a ak vám ostatnú nejaké peniaze, tak možno investujete aj do krajších uniforiem strážcov bezpečnosti.

Keď už sa vám jednotlivé dieliky vašich múzeí (môžete ich naraz spravovať pokojne niekoľko, keďže si žijú vlastnou časovou osou) naplnia NPC postavami až po okraj, každý jeden z nich bude presne vedieť, čo má robiť. Alfou a omegou je tu teda vaša schopnosť využívať priestor s citlivosťou a rozumom. Nechávať dostatočne široké chodby tak, aby sa návštevníci a zamestnanci neocitli v slepej uličke je vec asi jasná, preto prejdem k oveľa dôležitejším radám a tou je napríklad dostatočný prísun čerstvého vzduchu do akvárií, pestrého a chutného jedla v automatoch, prázdnych odpadkových košov, prístrojov na dezinfekciu rúk, zábavy, tematicky ladených lavičiek určených na odpočinok, kasičiek na drobné príspevky a tak ďalej a tak podobne. Čím viac predaných lístkov a šťastných tvárí na konci prehliadky, o to väčšia prestíž celého múzea a samozrejme aj zelené čísla vo vašom účtovníctve. Zamestnanci sú potom kapitolou samou o sebe, keďže možnosti v Two Point Museum sú v každom ohľade viac ako široké. Je nutné sa starať aj o ich správnu výšku výplatu, inak hrozí odchod, prípadne stávka. Našťastie máte k dispozícii dostatočne prehľadné grafy tak, aby ste mohli včas reagovať na hroziace straty a nebezpečenstvo. Aby ste mali vždy dostatočný prísun nových exponátov, vysielate na výpravy špeciálnym vrtuľníkom trénovaných archeológov ale pokojne aj bežných upratovačov s menším preškolením. Predmetná a testovaná hra však nie je, aj cez tento môj varovný prst, žiadnou prehnane náročnou stratégiou, ktorá by vás mala trápiť dňom aj nocou. Prejsť cez jednotlivé úrovne (postupne budete preberať väčšie a väčšie objekty) sa dá aj formou flákania na jednu hviezdu, avšak kto chce byť v tomto smere perfekcionista, čaká ho kus poctivej roboty. V tomto ohľade autori vlastne len zobrali šablónu zo svojich predchádzajúcich hier, čo môžeme vnímať ako menšie negatívum.

Všetko to, čo ste sme si tak obľúbili v hre Two Point Hospital a Two Point Campus, je prítomné aj v jeho múzejnej parafráze, plus kopček čerstvej zmrzliny naviac - je teraz otázne, či vám výrazná podobnosť s predchádzajúcou produkciou od štúdia Two Point bude prekážať, alebo je vám to úplne jedno. Spomínaný kopček zmrzliny tú spočíva v akýchsi globálnych výzvach spomedzi hráčov z celého sveta, ktoré vám prípadne môžu navýšiť pozitívne hodnotenia jednotlivých múzeí. Tie sú totižto sčasti terčom rôznych kontrol, či už zo strany vlády alebo špecializovaných inšpektorov, čo môže mať negatívny dopad na všetkých, vrátane vás. Vždy je tak nutné myslieť nielen na svoju kapsu, ale aj na celkovú spokojnosť platiacich návštevníkov. Začína to usmiatym zamestnancom pri kase a končí jemným toaletným papierom a dostatkom plyšových hračiek v darčekovej predajni. Jedno vedie k druhému a určite nikto nechce, aby mu po chodbách behali znudené tváre plné rozčarovania. Keďže Two Point Museum je, ako sám spomínam vyššie, vydaný súčasne na všetky možné herné zariadenia, ovládanie sa muselo už v základe prispôsobiť gamepadom. V tomto smere všetko funguje pomerne dobre a orientácii v priestore opäť pomáha istá vizuálna jednoduchosť. Vlastne, čo sa týka animácií a jemne roztomilej grafiky, tak tu nemám k práci vývojárov ani jednu jedinú námietku a tam, kde je prítomný značný humor, si ani iný štýl artu neviem predstaviť. Aj v tomto prípade sa vyššie spomínaná šablóna nechce dať nijako zahanbiť.

Postaviť dobre fungujúce múzeum plné spokojných návštevníkov a pritom zaspomínať na svoje vlastné zážitky z kultúrnych a umeleckých inštitúcií, to všetko môžete realizovať v projekte Two Point Museum. Autori sa tu snažili využiť svoje bohaté skúsenosti a celý projekt postavili na osvedčenej šablóne zo svojej predchádzajúcej a dostatočne humornej značky. Možností, ako sa realizovať, je tu takmer rovnaký počet, avšak veľkú úlohu tentoraz zohráva tvorba exponátov, výstav a zábavná atmosféra, ktorá obklopuje samotné múzeum. Ak by sme mali hovoriť o nejakej novinke voči Two Point Hospital a Campus, tak ňou je systém budovania vzťahov medzi exponátmi a návštevníkmi, ktorý je priamo naviazaný na spôsob usporiadania múzea a jeho okolí. Autorom tu išlo o väčší dôraz na interakciu medzi návštevníkmi a artefaktmi, čo by mohlo fungovať o niečo viac, ak by hra nebola celá postavená na humorných situáciách. Minimálne mne tento prvok neimponoval natoľko, aby sa stal kľúčovým, a pokojne by som sa bez neho zaobišiel. Zvyšok je však maximálne príjemnou zmesou budovateľských zážitkov, ktoré budete chcieť konzumovať ako formu relaxu, či už v príbehových kampaniach, alebo v rovnako populárnom sandbox režime.

Za poskytnutí hry děkujeme společnosti Cenega