Assassin's Creed, séria, ktorá sa zrodila v roku 2007, si získala srdcia miliónov hráčov po celom svete vďaka svojmu jedinečnému mixu historickej fikcie, stealth akcie a pútavých príbehov. Od svojich skromných začiatkov v období križiackych výprav až po rozsiahle otvorené svety starovekého Egypta, Grécka a Vikingskej éry, séria neustále inovuje a prekvapuje svojich fanúšikov - nutné dodať, že nie vždy v pozitívnom slova zmysle. Najnovší prírastok s názvom Assassin's Creed Shadows, nás tentokrát premiérovo zaniesol do feudálneho Japonska, kde som sa aj ja mal možnosť zhostiť hneď dvoch hrateľných postáv, Naoe a Yasukeho, a po ich boku sa ponoriť do konfliktu medzi asasínmi a templármi, to všetko na pozadí vyložene fascinujúceho historického obdobia. Milujete Japonsko a súčasne ste blázon do zlatej éry série AC? Tak vám odporúčam sa už takto v úvode zmieriť s tým, že hre opisovanej v nasledujúcich riadkoch nedokážete odolať.
Určite ste už zachytili informáciu, že francúzska spoločnosť Ubisoft nemá ďaleko od toho aby bola nútená rozpredať svoje populárne IP značky respektíve sa nechať pohltiť čínskym molochom formátu Tencent. Než sa tak však definitívne stane, skúšajú zatiahnuť za pomyselnú záchrannú brzdu a tá má na sebe nápis Assassin's Creed Shadows. Dlho odkladaný výlet do šestnásteho storočia, ktoré sa na svojom konci v Japonsku nazývalo obdobím Sengoku, konečne vyšiel na svetlo sveta a ja som ho testoval vo verzii pre Xbox Series X. Ako som už spomínal v úvode, tak ústrednou dejovou linkou tejto akčnej RPG je tisícročný boj medzi assassinským bratstvom, bojujúcim za mier a slobodu, a templárskym rádom, naopak túžiacim po mieri prostredníctvom tvrdej kontroly obyvateľstva. Medzi tieto dva mlynské kamene sa primieša duo hlavných hrdinov s diametrálne rozdielnymi osudmi a rovnako tak aj rozdielnym prístupom ku boju ako takému - jeden má rád brutálnu akciu čoby hrdina z kultového filmu 7 samurajov a druhý dáva naopak prednosť tichému kráčaniu po strechách v papučkách na štýl Tenchu. Kto od nového dielu série AC primárne očakáva detailne prepracované a oku lahodiace japonské prostredie, môže si už teraz nechať pustiť slinu z kútiku úst, keďže z tohto pohľadu si Ubisoft splnil svoju povinnosť a ponúkol mapu rozdelenú do deviatich obrovských regiónov, z ktorých každý jeden ponúka špecifický formát atmosféry, prevažne zaujímavé príbehy a osudy rovnako zaujímavých NPC postáv. Osobne som to celé vnímal ako dobre utkaný koberec, ktorého nosnou niťou je nádherná architektúra, žijúca príroda a neraz aj stará dobrá AC hrateľnosť.
Osobne som nikdy nebol a viem že ani nikdy nebudem fanúšik extrémne otvorených máp, ktoré hráča zahltia stovkou postranných možností ako sa realizovať a odvádzajú pozornosť od hlavnej dejovej linky, každopádne v prípade Assassin's Creed Shadows je jasne badať, že sa toto konkrétne vývojári snažili čo najviac zredukovať, aj keď sa im to vo finále podarilo len čiastočne. Nie snáď, že by ste po vylezení na najvyšší bod na mape a odhalení zaujímavých oblastí v širokom okolí nemali dostatok ikoniek alias bodov záujmu, ale tentokrát je oveľa viac vo vašej réžii ich samotná aktivácia a ak si dáte dobrý pozor, nemusíte sa bezhlavo vrhnúť do každej postrannej misie. Nie, ani tento Assassin's Creed sa nesnaží byť nejakou simuláciou života samuraja v šestnástom storočí, aj keď si berie to zábavnejšie z reality a dopĺňa to celé štylizovanou pózou z akčných filmov. Práve vďaka tejto kombinácii vás desiatky misií v ktorých musíte niekoho poslať na druhý breh bude baviť o to viac, než keby ste sa s nimi museli popasovať pod ťarchou reality. Kontroverzná postava Yasukeho, čoby otroka ktorý sa z rozmaru šľachty ocitol v úplne cudzom prostredí už vám určite vďaka po senzácii bažiacich médiách a latentnému rasizmu Japonského národa brnkla po nose. Z historického pohľadu je jasné, že Yasuke nebol samuraj v pravom slova zmysle, ale ho skôr jeho pán cielene navliekal do brnenia aby ho mohol ukazovať pred kamarátmi ako nejakú bizarnosť. Ubisoft však tento historicky doložený fakt vďaka interaktívnej forme dokázal celkom vhodne pretransformovať do interaktívnej a hlavne zábavnej podoby a vo vašich rukách premeniť Yasukeho na nekompromisného bojovníka, bojovníka čo nepotrebuje stealth a parkour na to aby sa vysporiadal so svojimi protivníkmi.
Neskutočne som si užíval práve možnosť likvidovať početnú presilu pomocou neho a bavilo mňa postupne využívať naopak plne dobovú pestrosť arzenálu a brnenia, ktoré Yasuke môže používať. Nenechajte sa však zmýliť, aj keď má tmavý samuraj obrovskú silu, skutočnosť, že musí často bojovať proti presile vás núti byť oveľa viac ostražitejší pri postoji a obrane a tým zároveň rastie aj stupeň náročnosti - pred spustením hry si však môžete pokojne vybrať aj ľahšiu obťažnosť. Hrať za ťažkoodeného Yasukeho znamená takmer úplne odrezať parkour a tým pádom aj motiváciu objavovať zaujímavé miesta na mape. Ubisoft sa nesnažil z neho spraviť čistokrvného assasina a preto nemá v ponuke ani toľko potrebný orlí zrak a je vyložene vhodný len pri nutnosti sekania do veľkých počtov nepriateľov alebo keď si chcete užiť nezabudnuteľné súboje z filmovej éry klasických samurajov. Naopak jeho kolegyňa Naoe nie len že disponuje orlím zrakom, ale súčasne využíva pohyby Shinobi, umožňujúce jej sa skrývať v tieňoch a tme. S tým sa už automaticky spája obrovská škála stealth interakcie kedy viete vyčistiť rozľahlý chrám od nepriateľov bez toho aby si vás všimli. Pri tichej likvidácii však treba neustále pozerať na výšku dosiahnutého levelu u vás aj u súperov, keďže nie je technicky možné poraziť obrneného bojovníka len preto, že na neho skočíte z tmavého kúta - všetko má svoje pro aj proti. Zabudnite na chabý stealth aký bol vo Valhalle, projekt Shadows sa v tomto prípade vracia ku koreňom série a umožňuje vám sa realizovať v absolútnej tichosti. Členitá architektúra plná previsov a striech vám vďaka špeciálnemu háku s lanom dáva výhodu pri prenikaní do objektov plných vzácnych truhiel. Aby ste však napríklad v špecifických chrámoch mohli odomknúť tie najvzácnejšie, je nutné poraziť akéhosi bossa danej lokácie. Tým vás, ktorým vyložene chýbali staré dobré diely AC plné zakrádania sa a plazenia, dostanú v tomto spracovaní sladkú odmenu a som si istý, že si hru aj preto zamilujú.
Akokoľvek musím oceniť snahu autorov priblížiť dva rozdielne osudy a spojiť ich do jedného zväzku, priepasť medzi menami Yasuke a Naoe sa počas hrania začne premieňa na do očí bijúcu a neraz to dokáže skaziť inak dobre vybudovanú dobovú atmosféru. Silne limitované možnosti pohybu a interakcie pre Yasukeho totižto vytvárajú postupom času dojem jeho nedokončenia, avšak to je už pochopiteľne silne individuálne a takto som to počas hrania vnímal hlavne ja osobne. Hra vás často núti prepnúť si na konkrétnu postavu a to hlavne pri špecifických situáciách kedy čelíte presile alebo keď sa naopak musíte nepozorovane preplaziť do objektu. Realita je však taká, že je úplne na vás či hrou preplávate s tou alebo onou postavou, len to budete mať v niektorých misiách oveľa náročnejšie. Hlavná dejová linka vám zaberie niečo málo cez štyridsať hodín a ak sa vám podarí počas hrania držať vyložene jej štruktúr (priznávam, že po istom čase je to problém, keďže podobnosť s postrannými misiami je výrazná a všetky tie NPC charaktery v kimone sa vám začnú pliesť jedna cez druhú), určite dostanete oveľa intenzívnejšiu porciu zábavy, než keď budete behať od jedného otáznika ku druhému a skončíte so stovkou nahratých hodín. Ubisoft sa nepoučil ani v prípade enormného dávkovania zbytočných predmetov a surovín, ktorými je posiata celá mapa a vám tak neostáva nič iné, než sa pristaviť pri každej svietiacej blbosti a overiť si, či tam náhodou nie je niečo vzácne. Väčšinou však ide len o drevo na výrobu budov do vlastnej dedinky (novinka, ktorá je zaujímavá na papieri, ale v praxi rýchlo omrzí). Vyložene obrovitánska mapa s členitým terénom ponúka hromadu obsahovo hluchých miest a ľahko sa vám tak môže stať, že zablúdite a ani pri jazde na koni vám nebude po chuti sa premávať po síce krásnej ale motiváciou vyľudnenej oblasti. Vďaka boku za rýchle cestovanie v rámci siete odhalených strážnych veží, na ktoré musíte klasicky vyšplhať aby sa vám sprístupnili.
Ohľadom kvality grafickej stránky som už v texte vyššie čo to rozprával. Áno, nový AC je vizuálnym zážitkom a okrem toho, že si v ňom môžete užívať 60 FPS pri moduse výkonu alebo ísť do detailov a nechať zámok na 30 FPS, súčasne hra ponúka zmenu ročného obdobia (sneh, krásny sneh) a rovnako tak aj prepracovaný systém dynamickej zmeny počasia. Zvuk padajúcich kvapiek na strechách chrámov má pri nočných vražedných misiách neskutočne krásnu atmosféru a súčasne tak boj v snehových podmienkach povyšuje zážitok z akcie na novú úroveň. Ja som sa nejako zásadne o aspektoch boja a systému vývoja postáv vyššie nerozpisoval. Dôvodom je tá skutočnosť, že v tomto ohľade je nový Assassin's Creed fúziou tých starých a sotva môžem extra jasať nad niečím čo sme tu už mali veľakrát len v inom kabáte. Preto v závere už len spomeniem, že akokoľvek hra neobsahuje striktne len dobový soundtrack a kombinuje tu v zmysle zvuku modernu s tradíciou, v istých momentoch a pri špeciálnych CGI sekvenciách to vytvára jedinečný efekt aký by ste od série AC vôbec neočakávali. Za toto naopak dávam palec hore.
Assassin's Creed Shadows sa z časti poučil z vlastnej histórie a z časti vôbec. Naďalej vás môže zomlieť jeho prehnane obrovská mapa plná vaty, avšak ak dokážete kľučkovať medzi tým balastom a nájsť si cestu hlavne k zábavnej náplni, určite nebudete ľutovať investície do hry, ostatne, veľká časť herných mechanizmov odráža ten čas ktorý vývojári na hre strávili a to musíme doceniť. Rozšírenie možností parkouru a rovnako tak spôsobov ako v tichosti poslať na druhý breh súperov je po boku audiovizuálnych orgií v japonskom štýle príjemným bonusom, nehovoriac o možnosti duálneho riešenia kritických situácií.
Za poskytnutí hry na recenzi děkujeme společnosti UBISOFT
