Aktuálny ročník MLB The Show s číslovkou 25 prichádza ako jubilejný dvadsiaty diel tejto špeciálne v zámorí obľúbenej baseballovej série od spoločnosti San Diego Studio. Nasledujúci text sa zameriava výhradne na test verzie pre PlayStation 5, pričom hra je opäť dostupná aj na iných platformách. Výnimočnosť práve tohto ročníka, mimo iného, podčiarkuje historicky vôbec prvé trio mladých hviezd na obale - Paula Skenesa, Ellyho De La Cruza a Gunnara Hendersona, jasne symbolizujúcich budúcnosť tohto športu.

Musím sa vám už takto v úvode priznať. Rok od roku začínam mať čoraz väčší problém sa zorientovať v nejakom kvalitatívnom priereze celou touto sériou a ak poviem, že som z prípravy hodnotenia ročníku dvadsaťpäť ostal vyložene vyšťavený, doslova ako citrón, verte mi že sa nesnažím ani náhodou vo vás vyvolať akékoľvek antipatie voči hre samotnej. MLB The Show 25 sa totižto snaží opäť ponúknuť solídny simulačný zážitok bejzbalu avšak zlyháva v počte zmien respektíve v poriadnej dávke obsahových úprav. Pre úplných nováčikov a milovníkov tohto športu je práve predmetná novinka ideálnym nákupom, avšak to ja osobne spomínam opakovane naprieč všetkými minulými recenziami. Pre znalcov série a špeciálne hráčov predchádzajúceho ročníku je tu však sotva postrehnuteľná porcia gameplay noviniek.

Základná kostra mechaniky odpaľovania sa fakticky nezmenila a tak ako som ju maximálne kladne hodnotil už v minulosti, tak rovnako jej dávam palec hore aj teraz. Jedinou rozpoznateľnou novinkou z pozície odpaľovača je mechanika s názvom "Ambush Hitting", ktorá umožňuje hráčom sústrediť sa na konkrétny výsek strike zóny. Správny odhad zakaždým mierne zväčší indikátor pokrytia (PCI), zatiaľ čo nesprávny ho logicky zmenší. V tomto ohľade by som chcel vývojárov pochváliť za aspoň nejakú snahu o invenciu, avšak súčasne ich musím trocha pohaniť, za jej nedostatočné vyladenie. Prvé dva dni testovania, zatiaľ čo som jedným očkom sledoval úvodné výsledky mojich milovaných spevavých vtákov z Baltimoru (práve Gunnar Henderson oblieka dres tohto tímu), som sa snažil predmetnú novinku na pálke patrične vycibriť. Odmenou mi však neboli krásne a obrancami sotva postrehnuteľné odpaly, ale len banálne auty. Uvidíme, či sa to vývojárom podarí časom vyladiť, každopádne snaha o dokonalosť pri odpale je nateraz skôr frustrujúca než vyložene atraktívna a je jedno s akou presnosťou čo do interakcie ju zrealizujete.

Po tom čo si váš odpaľovač patrične napľuje tabakovú močku pod nohy, nastáva čas pre nadhadzovanie z vyvýšeného kopčeka a obranu ako takú. Aj v tomto bode je možné rozpoznať pár zmien oproti ročníku 24, z ktorých asi najviac vyčnieva automatizácia obrancov v prípade ak hráte sólo a nechcete po vašom vlastnoručnom nadhode ešte riešiť laterálny pohyb po ihrisku - máte tú možnosť samozrejme. V moduse s ovládaním pre jedného hráča pribudli nové Quick Time Events sekvencie, ako napríklad "swim move". Špeciálne v režime s názvom "player lock" musí hráč robiť extra rýchle rozhodnutia s tým, že k dispozícii je aj zaujímavé spestrenie v podobe pohľadu z prvej osoby priamo v poli. Samotné reakčné časy hráčov v poli však po novom závisia priamo od ich reálnych predispozícií v rámci MLB, čo výrazným spôsobom zvyšuje hodnotu elitných obrancov. Pribudol nám nový ukazovateľ presnosti/precíznosti hodu a súčasne bol vylepšený ukazovateľ pre chytanie potencionálnych homerunov padajúcich tesne na hranicu zóny. Ku všetkému čo zaznelo vyššie, vrátane pálkarov, si ešte pridajte klasické navýšenie desiatok nových pohybov hráčov.

Rád by som si v zmysle kvality hrateľnosti kopol do nového ročníku MLB The Show, avšak budem sa krotiť, keďže je nesmierne dôležité s akým osobným nastavením v rámci náročnosti vlastne do tejto hry vstupujete. Ak dáme do popredia klasický štýl ovládania s čiastočne realistickým vnímaním pravidiel, je možné, že veteránom a znalcom IP príde nový bejzbal až prehnane arkádový a prístupný úplným amatérom. Našťastie je aj vďaka vyložene simuláciu preferujúcemu režimu G.O.A.T. možné ponoriť sa do realistickej hrateľnosti a užívať si v úvodzovkách starý a nemilosrdný bejzbal, to všetko vrátane aktuálnych pravidiel MLB ligy - rýchlosť nadhodov je extrémna a trafiť sa pri odpale si vyžaduje nevídaný um. Vie to byť zábavné a pohlcujúce? To rozhodne. Vie vás to však časom na základe istých nedostatkov začať nudiť a otravovať? Tak isto musím povedať, že áno. Na tento typ hry jednoducho musíte mať chuť a náladu. Poďme sa pozrieť čo je nové v jednotlivých režimoch. Základom ostáva Road to the Show, ktorý dostal zopár nových náterov. Hráči v ňom začínajú kariéru klasicky na strednej škole, bojujú o titul a snažia sa zaujať skautov. Následne si môžu vybrať medzi draftom MLB alebo štúdiom na licencovanej univerzite. Univerzitná cesta ponúka unikátnu prezentáciu a rýchlejší postup cez nižšie ligy a akokoľvek sa tu stále komunikuje len textovými bublinami a chýba dabing, rozhodne je stále o čo stáť. Kto by však od tohto modusu očakával komplexný príbeh a prepracované tréningové okná, bude vo finále sklamaný. Je to celé len doplnok ku hre samotnej. Apropo, vybranú pozíciu v kariére nie je možné počas nej priamo zmeniť a jedinou možnosťou je úplný reštart.

Systém progresu na hlavných pozíciách v poli prešiel zmenou na systém založený výhradne už len na žetónoch. Tie hráči získavajú plnením akýchsi úloh priamo na ihrisku a následne ich investujú do vylepšovania atribútov. Vybavenie už neposkytuje priame bonusy k atribútom, ale skôr všeobecnú hodnotu alebo posilňuje perky samotné. Ďalším ale tentokrát už menej obľúbeným režimom je Diamond Dynasty. Jeho verzia určená pre jedného hráča je jasne inšpirovaná roguelike konceptom. Hráč sa pohybuje po mape, plní výzvy a získava odmeny. Program "Team Affinity" bol po novom prepracovaný pod "My Journey" programy a modusy "Ranked, Battle Royale a Events" teraz zväzuje jedna spoločná linka linka odmien. Pribudli nové typy programov ako Spotlight a My Legacy. Vracia sa aj Weekend Classic, Mini Seasons, Conquest a Showdown akokoľvek ich stereotypný základ, ktorý ich z obsahu série svojho času dostal preč, naďalej pretrváva. Tretiu sezónu zažíva aj režim černošskej ligy, ktorá týmto spôsobom opakovane pripomína a vyťahuje pre daný šport nesmierne dôležité mená histórie, s ktorými si navyše môžete aj reálne zahrať. Opäť ide o hrateľnosť rozsekanú do príbehov aj so sprievodným komentárom a návštevou múzea, kde nechýbajú informácie, aké určite potešia aj tých najväčších znalcov baseballu ako takého. Nechýba tomu celému dávka nostalgie a súčasne pompéznosti, ktorej sa však väčšine dnes už nežijúcich mien nikdy reálne nedostalo. Škoda, že tak ako minulý rok tak ani tento nemáme možnosť si vybrať jedného legendárneho hráča a zažiť s ním historickú cestu v príbehovom režime.

Audiovizuálna stránka MLB The Show 25 pôsobí prinajmenšom rozporuplne. Grafika síce drží štandard série ako takej, no oproti minulým ročníkom sa výrazne neposunula a v niektorých momentoch vykazuje efekt zastarania. Tváre hráčov sú mdlé a nevýrazné, možnosti pri tvorbe postavy obmedzené a štadióny sa dočkali len minimálnych vizuálnych aktualizácií. Na druhej strane, verzia pre PS5 prináša niekoľko príjemných vylepšení, ako je realistická špina a jej zachytávanie na hráčoch, tráva s fyzikou v reálnom čase či nová virtuálna kamera, ktorá dodáva zápasom dynamickejší vizuál. Zvuková stránka je na tom o niečo lepšie aj keď komentár nepôsobí nijako výnimočne, no údery pálkou znejú stále veľmi presvedčivo. Vylepšenia sa dočkal 3D zvuk kde špeciálne hluk divákov výrazne zvyšuje atmosféru na štadióne a autentické zvuky z univerzitného či stredoškolského prostredia pôsobia vďaka nemu vyložene prirodzene. Soundtrack samotný ponúka zaujímavý výber interpretov a v kombinácii s licencovanými tímami a hráčmi dotvára dôveryhodnú a pohlcujúcu atmosféru, ja osobne však hudbu pri hrách v ktorých nechám desiatky až stovky hodín zakaždým už po pár dňoch zámerne vypínam - samozrejme klasické tribúnove odrhovačky sú kapitola sama o sebe.

MLB The Show 25 vo verzii na PlayStation 5 prináša osvedčenú a notoricky známu hrateľnosť, ktorá je už roky základom celej série, no zároveň ju čiastočne obohacuje o vylepšený režim Road to the Show a prepracovaný Diamond Dynasty. Využitie výkonu konzoly je zreteľné najmä pri bleskových načítavacích časoch (vďaka bohu za SSD), napriek tomu audiovizuálna stránka stále zaostáva za očakávaniami. Čo sa týka samotnej hrateľnosti, projekt občas pôsobí nevyvážene - nekonzistentné odmeňovanie perfektne trafených odpalov vás začne po čase frustrovať. Pre fanúšikov Road to the Show ide prakticky o povinnosť, keďže práve tento režim prešiel vítanou modernizáciou a ponúka oveľa hlbší lomeno zábavnejší zážitok než v minulosti. Rovnako tak hráči, ktorí sa radi venujú Diamond Dynasty, ocenia odstránenie systému Sets & Seasons a pridanie Diamond Quest, ktorý prináša nové možnosti a hru udržiava v sviežom tempe. Naopak, priaznivci modusu Franchise alebo offline režimu dostávajú síce niekoľko vylepšení, no tie nie sú také výrazné.

Ak si v sérii nováčik, tento ročník predstavuje výborný vstupný bod a ponúka prístupnosť a dostatočnú hĺbku. Ak si veterán a všetky tie vyššie vymenované novinky spoločne s aktualizáciou štatistík sú ti nateraz ukradnuté, nevidím dôvod prečo v tomto prípade otvárať peňaženku.

Za poskytnutí hry na recenzi děkujeme společnosti Sony Czech.