Tablety – zariadenia, ktoré dnes, na prekvapenie mnohých skeptikov, stále vnímame ako neodmysliteľnú súčasť našej digitálnej éry – prešli dlhú a fascinujúcu cestu vývoja. Od prvých futuristických konceptov, ktoré sa objavili v sci-fi literatúre a filmoch (pozdravujem ortodoxných Trekkies), až po moderné, vysoko výkonné zariadenia, ktoré sú schopné poslúžiť súčasne na prácu, zábavu aj komunikáciu. Prvé náznaky tabletov sa objavili už v šesťdesiatych rokoch 20. storočia, no skutočný prelom nastal, pochopiteľne, až s príchodom dotykových displejov a výkonných procesorov. Dnes, keď sa trh s tabletmi naďalej rozvíja, prichádza spoločnosť Xiaomi s už siedmym modelom svojho modelového radu Pad, ktorý sľubuje priniesť prémiový zážitok za dostupnú cenu. V nasledujúcich riadkoch sa pozrieme na to, či práve tento tablet dokáže nadviazať na úspech svojich predchodcov a či si zaslúži miesto na trhu, ktorý je dnes už vyložene preplnený konkurenciou.
Prvé, čo sa na vývoji tabletov ako takých dá zhodnotiť naprieč celým spektrom, je klasicky dizajn a konštrukčné stenčovanie. Xiaomi Pad 7 sa v tomto ohľade môže pochváliť elegantným dizajnom, vyrezaným z hliníka a skla, ktorý pôsobí neuveriteľne tenko (6,2 mm pri váhe 500 g) a súčasne prémiovo. Spracovaním zadnej časti, a špeciálne ostrovčeka s fotomodulom, sa dizajnéri snažili cielene inšpirovať aktuálnou vlajkovou loďou mobilných telefónov značky Xiaomi, čo celý ten elegantný akcent výrazne umocňuje – je to trocha vtipné, keďže v tom obrovskom ostrovčeku sa reálne nachádza len jeden jediný snímač. Hlavnou dominantou je však pochopiteľne displej. Ide o AMOLED panel s uhlopriečkou 11,2 palca, pomerom strán 3:2, rozlíšením 3,2K a obnovovacou frekvenciou 144Hz. Pri tejto frekvencii by som len rád podotkol, že tento peak dosahuje len v rámci používania prehliadaču Chrome, pričom všade inde klesá frekvencia na 120 Hz. Trochu ma najprv zamrzelo, že len drahšia Pro verzia tohto tabletu dostala 12-bit panel a základná verzia sa musí uspokojiť s 8-bit hĺbkou farieb. Avšak aj tá, spolu so zvýšenou hustotou pixelov, zabezpečila úžasný vizuálny zážitok, ktorý som počas testovania zariadenia doslova hltal očami. Nádherná ostrosť, živé farby, obstojné HDR10 a Dolby Vision sa – aj vďaka jasu na úrovni 800 nitov – stali jasnou prednosťou novej „dosky na krájanie“ od čínskeho gigantu.
Aj keď sa v tomto prípade pohybujeme v takzvanej strednej triede tabletov – ostatne, cenovka bez akéhokoľvek príslušenstva, nachádzajúca sa hlboko pod hranicou štyroch stoviek, je toho jasným dôkazom – očakával som, že Xiaomi trochu viac pritlačí na bezpečnosť. Na elegantnom kovovom šasi modelu Pad 7 však nenájdete žiadnu čítačku odtlačkov prstov a jediný, nie úplne spoľahlivý spôsob odomknutia pomocou akej-takej biometriky padá na ramená rozpoznávania tváre. Čo však v tele tabletu naopak nechýba, je štvorica prekvapivo pôsobivo hrajúcich reproduktorov s Dolby Atmos, ktoré dokážu vyčarovať dostatočnú úroveň hlasitosti a hlavne čistý zvuk. O výkon sa stará procesor Snapdragon 7+ (Gen 3), ktorý si hravo poradí nielen s náročnejšími aplikáciami, ale zároveň dokáže bez problémov zvládnuť aj graficky náročnejšie videohry. V kombinácii s rýchlym úložiskom UFS 4.0 a 12 GB RAM dokázal tento hardvér v praxi zabezpečiť plynulý a používateľsky príjemný zážitok z interakcie. V tejto súvislosti môžeme hovoriť o zameraní sa na produktivitu, a teda využití aj mimo bežnej škály úkonov. Režim Workstation v HyperOS 2.0 (nadstavba Androidu 15) zvláda multitasking obstojne, podobne ako na klasickom kancelárskom notebooku. Je však nesmierne dôležité, koľko náročných aplikácií máte súčasne otvorených – nie že by vám systém zamrzol alebo úplne spadol, ale akonáhle som si na pozadí pustil video, dve hry a do toho sa ešte rozhodol upravovať fotografie, bolo možné sledovať mierny pokles plynulosti pri prepínaní medzi aplikáciami. Samotný Workstation však stále podlieha vývoju a nie všetko v ňom by sa dalo charakterizovať ako dostatočne praktické – jednoducho to chce ešte čas. Kto by bol ochotný zdvojnásobiť váhu zariadenia, môže investovať do fyzickej klávesnice s podsvietením a trackpadom alebo pripojiť dotykové pero Focus Pen, operujúce s viac ako ôsmimi tisíckami úrovní tlaku.
Vo vnútri precízne skonštruovaného kovového šasi sa nachádza batéria s kapacitou 8850 mAh. Ide skutočne o úctyhodný akumulátor, schopný udržať tablet pri živote takmer dvadsať hodín, a to aj pri náročnejšom používaní. Ďalšou veľkou výhodou je možnosť rýchleho nabíjania výkonom 45 W – z nuly na sto percent sa tablet nabil za necelých osemdesiat minút. Za zmienku určite stojí aj dvojica fotoaparátov, kde zadný (13 Mpx, f/2.2) dopĺňa predný 8 Mpx (f/2.28) modul. Za hlavný snímač sa v tomto prípade považuje práve ten určený na snímanie vašej tváre, keďže ho počas videohovorov budete využívať primárne. Práve tu sa natíska spomenúť fakt, že predná kamera zvláda len video vo Full HD rozlíšení. To síce nie je zásadnou prekážkou pri videohovoroch, ale radšej by som oželel slabší zadný fotoaparát na skenovanie dokumentov a mal lepší selfie modul než naopak. Posledným, pre mnohých určite zásadným negatívom, môže byť len dvojročná podpora operačného systému – s čím je však Xiaomi už pomerne povestné.
Za poskytnutí produktu na recenzi děkujeme společnosti Xiaomi
