Priznajte sa, kto z vás si ešte pamätá časy, keď klasické adventúry boli kráľovským žánrom a meno Benoît Sokal sa skloňovalo vo všetkých pádoch a s posvätnou úctou? No dobre, možno nie až tak posvätnou, ale rozhodne s jasne deklarovaným rešpektom. Jeho pôvodná hra Amerzone z roku 1999 je ešte dnes pre mnohých kultovka a pre samotného belgického umelca Benoîta Sokala to bol debut na hernej scéne, vlastne akýsi predkrm pred tým, než jeho meno definitívne splynulo s legendárnou sériou Syberia. A práve tento fakt, moji milovníci klasických adventúr, je teraz kľúčový. Definuje totiž nielen odkaz hry samotnej, ale aj tie brutálne vysoké očakávania, ktoré my, fanúšikovia, vkladáme do každého remaku, čo sa len mihne na obzore. Je to ako keď vaša obľúbená kapela po dvadsiatich rokoch vydá prerábku svojho prvého, garážového hitu. Očakávania sú vysoké ako ceny grafických kariet v zlatej ére kryptomien a na mieste je pochopiteľne strach z nepodarku. Pred pár rokmi sa chlapci a dievčatá z Microids Studio Paris cez to všetko rozhodli, že práve Amerzone oprášia, preleštia a naservírujú nám ho ako poctu zosnulej legende žánru ako takého. Ja som v rámci nášho webu dostal tú možnosť zhodnotiť ich snahu a pozrieť sa na kvality ich práce a teraz vám o výsledkoch môjho bádania patrične poreferujem.

Vývojári nám v rámci tohto remaku nasľubovali hory doly: vylepšený vizuál, ktorý by mal lahodiť oku, hrateľnosť vyladenú pre moderné ovládače a nové zaujímavé funkcie. To všetko aby sme nemali pocit, že hráme len emulovanú vykopávku. Zároveň však svätosväte prisahali, že pôvodná duša a príbeh hry zostanú nedotknuté. Poznáme však tieto sľuby, všakže? Sú ako tie novoročné predsavzatia, čo vydržia maximálne do Troch kráľov, alebo sľuby politikov pred voľbami. Človek musí byť jednoducho skeptický, lebo už bol neraz sklamaný. A tu narážame na ten večný problém všetkých prerábok starých klasík. Základná dilema pri remaku Amerzone spočíva v nájdení pomyselnej zlatej strednej cesty. Ako ďaleko môžete zájsť s modernizáciou, aby ste prilákali nových hráčov, ktorí sú zvyknutí na úplne iné štandardy, a zároveň neurazili tú skalnú základňu fanúšikov, ktorí si pamätajú každý pixel originálu a nedajú naň dopustiť? Je to ako chodiť po napnutom lane nad priepasťou plnou rozhnevaných fanúšikovských komentárov na internete. Som preto nesmierne rád, že nakoniec Microids zvolili skôr opatrný prístup k vývoju, no cez to všetko sa vo finále úplne nevyhli tieňu svojich AA produkcií. Kto však zase očakáva prílišnú modernizáciu a úplné vynechanie zastaraných mechaník, bude určite sklamaný.

Takže, v hlavnej úlohe máme opäť mladého, ambiciózneho novinára - hej, to mi niekoho pripomína, len dúfam, že tento má lepšie platené fušky a nemusí popri tom testovať vysávače. Nášho hrdinu poverí umierajúci prieskumník menom Alexandre Valembois úlohou ako vystrihnutou z dobrodružného románu či filmu s Indiana Jonesom. Jeho úlohou je vrátiť vajce mýtického Bieleho vtáka do Amerzone, zabudnutej krajiny stratenej kdesi v hlbinách Latinskej Ameriky. Žiadny tlak, všakže? Bude to len taká malá prechádzka ružovou záhradou, akurát namiesto ruží vás čakajú smrteľné nástrahy a nebezpečenstvá. Práve takto je vám v úvode jasne podaný príbeh Amerzone, ktorý bude pamätníkom originálu dozaista povedomý. Hra sa v zmysle scenár, a toa aj napriek fantasy prvkom, tvári celkom vážne a nebojí sa dotýkať tém ako ľútosť za minulé činy, vykúpenie, ktoré hľadá starý prieskumník, nevyhnutná cena pokroku, temné stránky kolonializmu, dnes aktuálna ochrana prírody a celková váha rozhodnutí z minulosti, ktoré nás dobiehajú ako zlé sny. Skrátka, všetko to, o čom radi filozofujeme pri pive alebo dobrej káve nájdete aj v príbehovej linke Amerzone.

Musím uznať, že atmosféra hry mňa okamžite vtiahla. Kombinácia pútavého a zároveň desivého sveta pôsobí nečakane osviežujúco a to som originál hral len pred pár rokmi. Predstavte si krajinu plnú zvláštnych, nebezpečných rastlín a divokej zveri, kde džungľa nie je len statickou kulisou, ale živým, dýchajúcim organizmom. V tomto prostredí má každý tieň potenciál skrývať tvora, ktorý vás chce ako hlavný chod svojho jedálnička, a každá exotická kvetina je jedovatejšia než svokrin jazyk. Skrátka, ideálne miesto na dovolenku... ak máte chuť na trochu digitálneho masochizmu alebo životné poistenie na sumu, z ktorej by nejeden bankár zbledol. Remake navyše rozširuje pôvodný svet o nové dokumenty a vyšetrovacie možnosti, čo je skvelá správa aj pre veteránov a znalcov originálu z roku 1999. A teraz to najzaujímavejšie pre fanúšikov Syberie. Amerzone sa vďaka tomuto remaku stáva priamym prequelom k Syberii, a nie len nejakým vzdialeným duchovným predchodcom. Pre mňa osobne je toto jeden z najväčších ťahákov. Čakajú vás zaujímavé odkazy na Syberiu a takzvané easter eggy sú rozosiate po celej hre, čo rozhodne ocenia všetci skalní fanúšikovia Sokalovho sveta. Je to ako druhé Vianoce, keď začnete spájať drobné detaily a zisťovať, že tieto dve univerzá sa naozaj prepletajú a celé vám to navyše dáva zmysel.

Z príbehového hľadiska ide o krok, ktorý má posilniť celkový naratívny rámec. Benoît Sokal bol vždy majstrom atmosféry a jeho nadčasové témy tu opäť rezonujú, no teraz navyše s jasnejším prepojením na Syberiu. Microids tak využili silnejšie povedomie o Syberii, aby Amerzone priblížili širšiemu publiku a zároveň vytvorili prepojený vesmír pre fanúšikov oboch sérií. Je to vlastne taký kultúrny hold Sokalovmu odkazu, ktorý krásne spája jeho tvorbu do jedného umeleckého celku. Takže, ako sa to vlastne celé hrá? Predstavte si klasickú point-and-click adventúru, aké sme mastili v deväťdesiatkach na našich vtedajších high-end mašinách, ktoré by dnes výkonom tromfla aj kalkulačka. Akurát teraz je to celé zabalené v peknom a modernom 3D kabátiku. Jadro hrateľnosti však zostáva verné tradičnej schéme, napriek tomu, že sa pohybujete v plne renderovanom 3D svete. Stále sa presúvate medzi statickými scénami alebo vopred určenými uhlami pohľadu kamery, skúmate svoje okolie a klikáte na všetko, čo vás zaujme. Pohyb s fixným uhlom pohľadu kamery je kľúčovou charakteristikou, ktorá zostala verná originálu. A práve toto je ten prvok, ktorý bude hráčov rozdeľovať na dva tábory. Pre niektorých, najmä tých mladších alebo zvyknutých na moderné hry s úplnou voľnosťou pohybu a dynamickou kamerou, to bude pôsobiť jednoducho zastarane. Môžu mať pocit stiesnenosti a neprirodzenosti. Iní, a k nim sa radím aj ja, v tom však vidia čaro starej školy a jej atmosféry, ktorá k tomuto typu hier jednoducho patrí. Ak to funguje v kontexte hry, nekazí to zážitok a podporuje to atmosféru, tak prečo nie? Nie všetko musí byť open-world s kamerou, ktorú si môžete otáčať o 360 stupňov a zoomovať až na textúry nosných dierok postáv.

Dizajn hádaniek zostal aj v podaní návratu logický čo znamená, že sa vyhnete tým absurdným kombináciám predmetov typu „použi gumovú sliepku s kladkou uprostred púšte na naštartovanie lietadla“, ktoré boli nočnou morou niektorých starších adventúr. Lokality sú z väčšej časti sebestačné, čo znamená, že predmety potrebné na vyriešenie hádaniek v danej oblasti nájdete priamo v nej alebo v jej blízkom okolí. Inventár sa vám rovnako nebude plniť zdanlivo zbytočnými predmetmi, čo pomáha oveľa lepšej prehľadnosti v postupe. Remake si ostatne dal za cieľ vylepšiť nielen počet, ale aj kvalitu hádaniek. Niektoré pôvodné hádanky boli obnovené a prepracované, zatiaľ čo množstvo nových hádaniek bolo pridaných, aby potrápili vaše mozgové závity. Čo je obzvlášť zaujímavé pre pamätníkov, niektoré riešenia hádaniek sú zámerne odlišné od originálu. Takže aj vy, čo ste prvú verziu prešli stokrát a poznáte každé riešenie naspamäť, budete mať čo objavovať a nebudete sa vo finále nudiť. Predmety je možné v inventári otáčať a detailne skúmať, čo rozhodne pridáva ďalšiu vrstvu hĺbky pri riešení niektorých rébusov. Hra ponúka dva režimy obtiažnosti a to Traveler (Cestovateľ) pre tých, ktorí si chcú užiť hlavne príbeh a atmosféru bez zbytočného zasekávania sa na zložitých hádankách, a Adventurer (Dobrodruh) pre tých, čo sa radi potrápia a chcú si každé riešenie poctivo vydumať. K dispozícii je navyše aj systém nápovedí, ktorý sleduje hlavné ciele a môže vás postrčiť správnym smerom, ak ste už úplne v koncoch. Našťastie pre puristov a masochistov sa dá tento systém aj kompletne vypnúť.

Suma sumárom. Amerzone prináša pokojné a kontemplatívne tempo, pričom jeho odhadovaná dĺžka sa pohybuje medzi 6 a 10 hodinami, rozdelenými do siedmich kapitol. Herné mechaniky verne kopírujú originál s niekoľkými modernými vylepšeniami, čo ocenia fanúšikovia adventúr typu Myst, ale naopak môžu odradiť hráčov hľadajúcich sviežu dynamiku. Vizuálne spracovanie hodnotím celkovo atraktívne, no vo verzii na PS5 hra trpí technickými problémami, ako sú nestabilná snímková frekvencia či trhanie obrazu. Hoci grafika pôsobí miestami až fotorealisticky, v iných momentoch pripomína skôr staršie generácie konzol, čo je pre produkciu spoločnosti Microids príznačné. Audio stránka je naopak vďaka atmosférickej hudbe od Inona Zura a realistickým ambientným zvukom na veľmi vysokej úrovni. Podpora DualSense ovládača síce nechýba, no jej prínos je skôr zanedbateľný - adaptívne spínače a haptická odozva sú tu skôr ako rutinný doplnok. Medzi kľúčové pozitíva tak za mňa patrí vernosť Sokalovej vízii, pútavý príbeh a atmosféra, krásne umelecké spracovanie (keď technická stránka funguje tak, ako má), silný zvukový dizajn, potenciál osloviť fanúšikov Syberie, modernizované funkcie kvality života a nové/prepracované hádanky. Kľúčové negatíva zahŕňajú práve nekonzistentný výkon na PS5 (poklesy snímkovej frekvencie, trhanie), pre niektorých potenciálne zastarané základné herné mechaniky, nejasné detaily o dopade DualSense, niektoré predvídateľné prvky príbehu a vizuálne nekonzistencie.

Za poskytnutí hry na recenzi děkujeme společnosti Microids