Pôvodný Switch nebol len ďalšou konzolou od Nintenda. Po komerčnom zlyhaní Wii U predstavoval malý zázrak, anomáliu, ktorá s gráciou tanečníka preplávala krvavým oceánom vojny medzi Sony a Microsoftom a našla si vlastný, pokojný prístav, vydláždený dolármi. S viac než 150 miliónmi predaných kusov sa stal de facto kultúrnym artefaktom, spoločníkom na cestách aj v obývačkách, a to nie len počas pandémie. Dlho očakávaný nástupca už neprichádza do nejakého vákua, ale naopak do sveta, ktorý jeho predchodca pomohol stvoriť. Dnes už totižto slovo „handheld“ prerástlo za hranice sveta konzol a akokoľvek je jeho PC variant stále len v plienkach, o pár rokov môže ísť o úplne inú pesničku. Otázka, ktorú si však stále kladiem: Dokáže zdokonalená ozvena zarezonovať tak silno ako pôvodný výkrik? Nintendo Switch 2 prekonáva rekordy od prvého dňa uvedenia. Stal sa najrýchlejšie predávaným hardvérom v histórii Nintenda – počas prvých štyroch dní sa predalo 3,5 milióna kusov. V Japonsku zažil doslova triumfálny debut, keď prekonal aj legendárnu PlayStation 2. Prvotné čísla zrkadlia prevažne nadšených majiteľov prvej generácie a sotva ich môžeme vnímať ako väčšinový názor na kvalitu samotného hardvéru. Preto som sa rozhodol, že si na testovane systému Switch 2 dám záležať a preverím jeho kvality ako sa len bude dať. Nintendo mi v tomto pomohlo, keďže na trh hodilo len jednu skutočnú AAA exkluzivitu, a to Mario Kart World. Nasledujúci text preto vnímajte ako „pitvu“ kultúrneho fenoménu v jeho druhom dejstve z pohľadu trhovej stratégie. A práve táto „pitva“ odhaľuje bytosť plnú hlbokých rozporov.
Na prvý pohľad pôsobí Switch 2 ako známa silueta svojho predchodcu. Ide o mierne zväčšenú verziu prvej generácie (proporčný nárast o 13 %), s celkovou váhou 401 gramov. To z neho robí citeľne ťažšie zariadenie než pôvodných 320 gramov pri OLED verzii a 297 gramov pri klasike, no stále ide o ľahkú váhu, špeciálne v porovnaní s niektorými PC handheldmi. Práve v tejto fyzickej forme sa ukrýva prvý paradox konzoly. Na jednej strane kvalita spracovania výrazne pokročila – ak vám pri prvej generácii prekážala istá evokujúca atmosféra hračky, druhá generácia už pôsobí ako prémiové zariadenie v plnom zmysle slova. Dokonca aj dokovacia stanica, ktorá kedysi reálne vedela poškodiť obrazovku konzole dostala štýlovejší, zaoblenejší dizajn a aktívne chladenie. Tento posun k prémiovému dojmu si však vyžiadal svoju daň – ergonómia, resp. jej výrazný nedostatok. Switch 2 je väčší, plochejší a ťažší, s hranatým telom, ktoré môže pri dlhom hraní v handheld režime spôsobovať fyzickú bolesť. Hoci mám stredne veľké dlane, po pár hodinách hrania som musel konzolu odložiť alebo zasunúť späť do doku. Preto ak nemáte ruky ako lopaty, ale menšie dlane, na dlhodobé hranie v handheld režime rovno zabudnite. Pôvodný Switch bol hračkou v tom najlepšom zmysle slova. Bol hravý, prístupný a pohodlný. Jeho nástupca sa vďaka svojej vyššej hmotnosti, prémiovým materiálom a ostrejším líniám posunul smerom k efektívnej estetike, ktorá mu však v určitých situáciách môže byť na škodu. Napriek tomuto zásadnému problému je v rámci konštrukcie určite nutné vyzdvihnúť zadný stojan. Kedysi krehká palička (hovorím samozrejme o prvej generácii a nie OLED verzii) je dnes robustný prvok v tvare písmena U, ktorý sa tiahne takmer po celej šírke zariadenia a ponúka stabilnú oporu v rôznych uhloch. Pridanie druhého portu USB-C na hornej hrane je navyše veľkým víťazstvom pre nabíjanie počas hrania v stolovom režime, čo je detail, ktorého hodnotu pozná každý, kto absolvoval dlhý let s pôvodným modelom. Taktiež oceňujem jednoduché odklopenie krytu pre vkladanie fyzických médií.
Ak pristúpite na moju hru so slovíčkami a telo tejto konzoly prijmete ako zdroj fyzickej bolesti, potom jej obrazovka predstavuje skôr príčinu trápenia metafyzického. Na papieri ide o jednoznačný upgrade. Máme tu väčší, 7,9-palcový LCD panel s plným rozlíšením 1920 x 1080 pxl a obnovovacou frekvenciou 120 Hz. Nechýba podpora HDR10 ani variabilnej obnovovacej frekvencie (VRR), čo predstavuje pre Nintendo historicky prvú implementáciu týchto technológií. Pre majiteľov modelu Switch OLED je to však krok stranou, než skutočný posun vpred. Návrat k LCD technológii znamená stratu hlbokého kontrastu a sýtych farieb, ktoré sú typické pre OLED displeje. V podstate vymieňate vizuálnu živosť za vyššie rozlíšenie a plynulejšie snímkovanie. Mohli by sme sa, pochopiteľne, začať rozprávať o tom, kedy Nintendo uvedie na trh vylepšený model Switch 2 s OLED displejom a prečo ho nezahrnulo už do tejto verzie (v prvom rade kvôli cene). Skutočný problém však leží hlbšie, a to v technických parametroch. Kľúčovou slabinou je veľmi pomalá odozva pixelov predmetného LCD panela, ktorá pri 60 Hz dosahuje v priemere až 33 milisekúnd. V praxi to vedie k výraznému rozmazaniu pohybu a tzv. ghostingu, čo robí displej problematickým a v tomto ohľade je dokonca horší než displej Switchu z roku 2017. Uvedená slabina súčasne podkopáva jeden z hlavných ťahákov v podobe 120 Hz obnovovacej frekvencie, pretože pixely nestíhajú reagovať dostatočne rýchlo, aby udržali krok s tempom zobrazovania. Implementácia ďalších moderných funkcií pôsobí rovnako rozpačito. Podpora HDR je diskutabilná, keďže panel nedosahuje ani základný jas 400 nitov potrebný na plnohodnotné HDR zobrazenie (sonda neklame). A aby toho nebolo málo, VRR funguje výhradne v handheldovom režime, pričom po pripojení k doku a kompatibilnému televízoru či monitoru sa jednoducho deaktivuje. Ide o nepochopiteľné obmedzenie, najmä v porovnaní s konzolami ako PS5 alebo Xbox Series X, kde VRR dnes patrí medzi štandardnú výbavu. Nintendo opäť dokazuje, že znižovaním marže, hoci je konečná cena pri Switchu 2 vďaka dovozným daniam výrazne nadsadená, škodí najmä samo sebe. V histórii ich HW to pritom nie je vôbec prvýkrát. AK sa budeme rozprávať vyložene o hraní na TV, tak tu môžete očakávať podporu 4K pri 60 FPS alebo 1 440p pri 120 FPS.
V útrobách novej konzoly bije rozhodne výkonnejšie srdce, no v porovnaní s prvou generáciou, ktorá vyšla pred ôsmimi rokmi, to nie je až taký veľký skok. Ide o čip na mieru od Nvidie, označený ako T239 a známy pod kódovým menom Drake, ktorý kombinuje 8-jadrový procesor ARM Cortex-A78C s grafickým jadrom postaveným na architektúre Ampere (s 1536 CUDA jadrami), známou z kariet RTX 30. Oproti zastaranej Tegren X1 ide určite o generačný skok. Lenže aj tu sa diabol skrýva v detailoch. Čip sa vyrába 8nm procesom od Samsungu, čo je technológia, ktorá už v roku 2025 pôsobí značne zastaralo. Podľa technickej analýzy bol jeho návrh dokončený už v roku 2021. Inými slovami, výkonovo nedržíme horúcu novinku, ale nikdy nevydaný Switch Pro, ktorý mal prísť o dva roky skôr. Nintendo ho zadržiavalo z rozumných dôvodov, keďže sa Switch predával fantasticky a 8nm čip medzitým zlacnel. Filozofia laterálneho myslenia so zastaranou technológiou tak opäť ožíva v praxi. Podobne rozpačito pôsobí aj správa pamäte. Konzola ponúka 12 GB LPDDR5X RAM, no až štvrtina z nej, konkrétne 3 GB, je trvalo vyhradená pre operačný systém. Vývojárom hier zostáva 9 GB pamäte, čo síce predstavuje nárast, no stále menej, než by sme očakávali pre nasledujúce roky. Hlavným žrútom pamäte je pritom nová, u nás takmer nevyužiteľná sociálna funkcia GameChat. Nintendo tu jasne vsádza na model platformy ako služby, nie ako čisto herného zariadenia čo je síce strategické, no z pohľadu ich histórie aj riskantné rozhodnutie. Jediným hardvérovým vylepšením, ktoré si zaslúži jednoznačné uznanie, je nový systém pripájania Joy-Conov. Mechanické koľajničky nahradilo magnetické uchytenie, ktoré pôsobí prémiovo, pevne a výborne sa s ním manipuluje. Žiaľ, zvyšok ovládačov ostal prakticky tam, kde bol. Dizajn Joy-Conov je stále plochý, stiesnený a zle zarovnaný. Zvýšená veľkosť konzoly robí ergonómiu v handhelde ešte horšou. Joy-Cony navyše stále nemajú analógové spúšte, a stále používajú joysticky bez Hallovho efektu. To znamená, že prekliate driftovanie stále visí vo vzduchu, hoci počas mesačného testovania som nič také nezaznamenal.
Ak má mať Switch 2 disponovať jednou funkciu, ktorou chce naozaj zaujať, je to schopnosť Joy-Conu fungovať ako myš. Vďaka kombinácii gyroskopu a optického senzora na spodnej strane ovládača sa Nintendo pokúsilo vyriešiť večný problém konzol, ktorým je presné ovládanie v RTS hrách, adventúrach či FPS tituloch. A prekvapivo sa mu to technicky podarilo – režim myši funguje šokujúco dobre, je plynulý, intuitívny a dostatočne presný aj pre náročnejších hráčov. Nateraz ho síce využíva len projekt Civilization VII, avšak určite nájde svoje uplatnenie aj pri očakávanom hite Metroid Prime 4: Beyond. Jedna vec je však funkčnosť a druhá praktická skúsenosť. Držať úzky, plochý Joy-Con na boku a hrať s ním ako s myšou sa ukázalo ako nepraktické a nepohodlné. Milovníci RTS a FPS hier budú musieť hľadať nejaké špeciálne puzdra tretích strán, ktoré zmenia Joy-Con tvarovo na myš. Používateľské rozhranie Switchu 2 je takmer na nerozoznanie od originálu, len pár zaoblených ikon a jemných úprav odlišuje nové od starého. Podľa mňa je to úplne v poriadku, keďže menu vnímam ako jednoduché, rýchle a bez zbytočností. Ale rovnako si uvedomujem, že je to po ôsmich rokoch stagnácie dôkaz toho, že Nintendo odmieta zásadné zmeny a nemá v tomto smere veľké ambície. Chýbajú priečinky, správa sťahovania a stále absentujú základné multimediálne aplikácie ako YouTube či Netflix. Herná konzola roku 2025 sa tak v niektorých ohľadoch správa ako tablet z roku 2014. Jediným skutočným pokrokom je vylepšený eShop. Ten je oveľa rýchlejší, plynulejší a konečne použiteľný. Vďaka vyššiemu výkonu konzoly prešiel z frustrujúceho zážitku na normálne fungujúcu aplikáciu, čo môžeme brať ako zázrak.
Poďme sa teraz spoločne pozrieť na prehrievanie a výdrž batérie. Nintendo túžilo po vyššom výkone v kompaktnom tele, fyzika si za to pýta svoju daň. Viac výkonu znamená viac tepla a vyššiu spotrebu. Výsledkom je slabšia výdrž batérie a citeľné zahrievanie, čo však nevnímajte ako chyby dizajnu, ale nevyhnutnosť výkonnostného upgradu. Čo sa týka batérie, tak oficiálne Nintendo uvádza 2 až 6,5 hodiny hrania. Realita? Posledná Zelda mi vyšťavila batériu za približne 2 hodiny a Mario Kart v maximálnom jase potiahol o hodinu dlhšie. Je to jednoznačne krok späť oproti Switch OLED a len málokto to vníma ako pokrok. Pre veteránov zo Steam Decku či ROG Ally to však nie je prekvapenie – handheldy a výdrž batérie nikdy nešli ruka v ruke, a súčasné technológie v tomto smere neponúkajú výrazné zlepšenia. Nepríjemné sa ukázalo aj teplo. Konzola sa pri hraní zahrieva, síce nie na toľko, aby pálila v rukách, no dostatočne na to, aby ste si po hodine hrania museli utrieť spotené dlane. Na vine je pravdepodobne starší 8nm čip – úsporné rozhodnutie, ktoré má citeľné následky. Novšia 5nm technológia by znamenala nižšie teploty aj dlhšiu výdrž. Nintendo si však zvolilo starú, lacnú, overenú technológiu. A naopak vy si musíte zvoliť, či vám to za tie kompromisy stojí.
Switch 2 odštartoval s istotou vydaním svojej jedinej AAA exkluzivity, projektu Mario Kart World. Ide o vlajkový a dlho očakávaný projekt, ktorý je dodávaný s prémiovým balením konzoly za cca 500 €. V čase, kedy píšem túto recenziu ostáva už len pár dní do vydania druhej veľkej exkluzivity, ktorou je Donkey Kong Bananza. Ten vám, rovnako ako Mario Kart, zhodnotím samostatne. Teraz sa zameriam na hry tretích strán, teda porty. Na rozdiel od minulosti by tentokrát dlhodobo nemalo ísť len o tituly od Nintenda. Cyberpunk 2077 beží na Switchi 2 veľmi dobre s dynamickým rozlíšením (540p – 1080p) pri 30 – 40 FPS, kedy ide o hrateľný, hoci očividne kompromismi prešpikovaný zážitok. Kľúčovú rolu hrá DLSS – AI upscaling od Nvidie, ktorý z malého výkonu vytiahne prekvapivo kvalitný obraz. V praxi to znamená, že tituly ako Street Fighter 6 či Hogwarts Legacy bežia podobne výkonne, aj keď nie úplne hladko. Nintendo získalo prísľuby od veľkých hráčov ako EA či Take-Two, čo môže znamenať podstatne robustnejšiu knižnicu hier než doteraz. Faktom však je, že procesor je na úrovni PS4, zatiaľ čo výkonový rozdiel oproti PS5 a Xbox Series X je výrazný. Známy výrobca portov uviedol, že ak hra funguje bez problémov na Xbox Series S, mala by byť bez väčších ťažkostí prenositeľná aj na Switch 2. Aj tu však platí, že ak hráči nebudú kupovať tieto staré hry, Switch 2 už po dvoch rokoch svojej existencie skončí tam, kde jeho predchodca a v rámci softvéru sa bude musieť opierať len o Nintendo exkluzivity.
Nintendo si historicky budovalo úspech stratégiou vlastného samostatného oceánu – namiesto priameho súboja s konkurenciou vytváralo nové trhové priestory vďaka inovatívnemu hardvéru, ako boli Wii či pôvodný Switch, pričom často kreatívne využívalo technológie, ktoré už výkonovo zaostávali. Switch 2 však čiastočne predstavuje odklon od tejto tradície keďže ide o najmenej inovačnú konzolu v histórii firmy, ktorá revolúciu nahrádza evolúciou. Na prvý pohľad to môže pôsobiť ako rezignácia na inovácie, no v skutočnosti ide o strategickú nevyhnutnosť. Nintendo už nebojuje o vytvorenie nového trhu, ale o udržanie toho, ktorý samo vytvorilo, a ktorý dnes začínajú obsadzovať výkonné PC handheldy ako Steam Deck či ROG Ally. V tomto kontexte sa z môjho pohľadu iteračný prístup javí ako logický krok a Switch 2 nie je výpravou za novými horizontmi, ale obranou trónu. Tento posun sa prejavuje aj na cene, pretože z kedysi dostupnej konzoly sa razom stal prémiový produkt s vysokou vyššou cenovkou. Nintendo tak v istom smere napodobňuje model Apple. Prináša uzavretý ekosystém, prémiový hardvér, plnú kontrolu nad softvérom a nulovú toleranciu voči vonkajším zásahom. Nemyslím si, že kvalitatívne spracovanie Switch 2 ho reálne ohrozí v očiach skalných fanúšikov. Verím, že ak bude Nintendo naďalej zásobovať trh kvalitnými hrami zo svojich vlastných štúdií, odklon tretích strán mu väz nezlomí. V súčasnosti sme však stále na úplnom začiatku a kto netúži zahrať si Mario Kart World alebo nového Donkey Konga, tak nevidím dôvod prečo by mal platiť aj za konzolu.
