O očakávanom projekte TrainStation 3, čoby ostro sledovanému prírastku do portfólia najväčšieho slovenského herného štúdia Pixel Federation, sme si referovali pred pár mesiacmi - ak ste nevideli naše video interview, určite odporúčam skočiť pod tento odkaz. Otázkou však zostáva, či tento vlak, minimálne v prvých mesiacoch po vydaní, nakoniec dorazí do stanice s nápisom "Zábava" alebo skončí na slepej koľaji frustrácie, poháňaný viac snahou o zisk než o kvalitný hráčsky zážitok.
Jadro hrateľnosti TrainStation 3 sa točí okolo niekoľkých kľúčových pilierov. Hráči sa ujímajú úlohy začínajúceho železničného magnáta s cieľom vybudovať rozsiahlu a prosperujúcu dopravnú sieť. Primárnou činnosťou je vypravovanie rôznorodých vlakových súprav; od nostalgických parných lokomotív, cez robustné dieselové stroje, moderné elektrické jednotky až po futuristické maglevy, to všetko za účelom plnenia rôznych kontraktov. Predmetné kontrakty vyžadujú prepravu širokej škály surovín a tovarov, ako sú drevo, oceľ, uhlie, ale rovnako tak nechýbajú cestujúci, pošta či špecializované priemyselné výrobky. Súbežne s logistikou prebieha aj budovateľská časť. Získané prostriedky viete investovať do výstavby a vylepšovania koľajníc, staníc, dep a pridružených budov, kam spadajú závody na suroviny alebo sklady s obmedzenou kapacitou. V úvodnej fáz nechýba technologický strom, kde viete spustiť výskum nových typov vlakov, vylepšenia pre infraštruktúru alebo efektívnejšie metódy manažmentu.
Samotné vypravovanie vlakov a sledovanie ich cesty za plnením úloh prináša pre milovníkov koľajníc a vláčikov istú dávku uspokojenia, najmä v počiatočných fázach hry. Systémy manažmentu surovín, výstavby a výskumu sú navzájom prepojené a vytvárajú dojem komplexného ekosystému. Pocit budovania impéria je rovnako prítomný, avšak jeho intenzita a autenticita sú často podkopávané prvkami, o ktorých bude reč neskôr. V porovnaní s klasikami žánru, ako je Transport Tycoon, alebo aj s niektorými mobilnými konkurentmi, napríklad Pocket Trains, prináša TrainStation 3 modernejší vizuál a širšiu paletu vlakov, no v oblasti hĺbky strategických rozhodnutí a organickosti ekonomiky za mňa zaostáva, pričom niektoré mechaniky pôsobia až príliš povedome a bez výraznejšej inovácie.
Progres v novom TrainStation 3 je štruktúrovaný okolo hráčskych úrovní, ktoré postupne odomykajú nové regióny na mape, výkonnejšie a špecializovanejšie typy vlakov, nové budovy a herné funkcie. S rastúcou úrovňou sa zvyšuje aj komplexnosť kontraktov, začínajúcich postupne vyžadovať čoraz sofistikovanejšiu logistiku, kombináciu viacerých typov surovín a dlhšie prepravné trasy. Krivka učenia je v úvode pomerne pozvoľná, hra klasicky a po lopate vysvetľuje základné princípy a prvé hodiny sú naplnené pocitom rýchleho napredovania. Nové prvky sú dávkované v relatívne rozumnom tempe, čo udržiava počiatočnú angažovanosť. Ako však s hrou trávite čoraz viac času, tempo odomykania nového obsahu sa umelo spomalí a progres samotný začne vyžadovať neúmerné množstvo času alebo zdrojov. V tomto bode začína onen tenký ľad na ktorom sa vývojári mobilných hier musia naučiť správne pohybovať a obsah dávkovať tak, aby hráča jemne postrčili smerom k využitiu platených skratiek. Daný jav nie je len o hernej obtiažnosti; je to priamy dôkaz toho, ako ekonomický dizajn zasahuje do samotného herného dizajnu a ovplyvňuje hráčsky zážitok. Uvedomujem si, že tento typ hier opakovane hrávajú tí z vás, čo s kupovaním uvedených "skratiek" vopred počítajú, ale mňa hlavne zaujímalo, ako dlho mňa vlastne bude takto nastavený obsah zabávať bez toho aby som do neho dal čo i len cent.
Oceňujem strategické pojatie v rámci optimalizovania trasy pre jednotlivé regióny kde nejde len o zväčšovanie čísel. Koncept vás núti premýšľať nad logistickými reťazcami. Avšak, aj táto hĺbka môže byť pre niektorých hráčov dvojsečnou zbraňou. Zámerne pomalý alebo extrémne komplexný progres v neskorej fáze, aj keď nie je priamo monetizovaný cez paywally, môže slúžiť ako dlhodobý mechanizmus určený pre úzku skupinu veľmi oddaných milovníkov mašiniek. Na druhej strane, takýto dizajn vie v krátkom čase odradiť príležitostnejších hráčov, ktorých pôvodne prilákali jednoduchšie a rýchlejšie uspokojujúce mechaniky v úvode hry. Tak trocha som očakával, že nový TrainStation skúsi tento známy efekt nejako narušiť, rozbiť a teda ponúknuť niečo evolučné. Nateraz som však v hre nič také nenašiel.
Ovládanie je pochopiteľne prispôsobené dotykovým obrazovkám. Väčšina interakcií prebieha prostredníctvom gest ťuknutia a potiahnutia (tap-and-drag). Responzívnosť ovládacích prvkov je na solídnej úrovni a hra väčšinou reaguje promptne. Navigácia v rámci komplexnejšej železničnej siete na menšej obrazovke mobilného telefónu však môže byť občas problematická. S pribúdajúcim počtom tratí, staníc a vlakov sa mapa stáva jemne neprehľadnou a presné zadávanie príkazov si vyžaduje istú dávku trpezlivosti a zoomovania. Používateľské rozhranie (UI) je síce navrhnuté s ohľadom na dotykové ovládanie, no miestami pôsobí preplnene, najmä keď sa na obrazovke zobrazí viacero informačných okien či ponúk súčasne.
TrainStation 3 sa prezentuje v modernom a voči starším častiam aj výrazne menej štylizovanom vizuálnom kabáte. Celková estetika sa snaží o určitú mieru realizmu, najmä pri modeloch vlakov a budov, no zároveň si zachováva čistý a prístupný vzhľad typický pre mobilné hry. Modely jednotlivých vlakových súprav sú krásne detailné a fanúšikovia železníc ocenia snahu o zachytenie charakteristických čŕt rôznych historických aj moderných lokomotív - vrátane historického kontextu. Podobne aj budovy staníc a priemyselných komplexov disponujú dostatočnou úrovňou detailov. Animácie pohybu vlakov, nakládky a vykládky tovaru či výstavby nových tratí sú plynulé a funkčné. Voči tomu je v nepríjemnom kontraste oveľa slabšie spracovanie NPC postáv sprevádzajúcich vás na vašom dobrodružstve naprieč históriou.
Zvuková kulisa ako taká pozostáva z typických elementov pre daný žáner. Máme tu zmes charakteristického funenia parných lokomotív, klopania kolies o koľajnice, pískania bŕzd a trúbenia. Hudobný sprievod tvorí zmes nenápadných melódií, ktoré sa snažia navodiť relaxačnú, prípadne mierne epickú atmosféru pri budovaní impéria. Problémom však je už tradične repetitívnosť hudobných slučiek pri dlhších herných seansách, čo je častý neduh mobilných hier.
TrainStation 3 využíva viacero štandardných monetizačných praktík. Základom je prémiová mena (napríklad drahokamy alebo zlaté tehličky), ktorú je možné získať v malých množstvách hraním, plnením špeciálnych úloh alebo sledovaním reklám, no primárne je určená na nákup za reálne peniaze.
Agresivita monetizácie je za mňa citeľná. Hoci hra umožňuje postup aj bez platenia, ponuky na nákup sa objavujú až otravne často a sú vizuálne navrhnuté tak, aby prilákali pozornosť. Samotný postup je za mňa z dlhodobého pohľadu pomalý, zdĺhavý a vyžaduje si obrovskú dávku trpezlivosti a grindu.
Ako live service hra je TrainStation 3 logicky závislá od pravidelného prísunu nového obsahu prostredníctvom aktualizácií a špeciálnych eventov. Ak sa Pixel Federation bude v tomto smere v nasledujúcich mesiacoch činiť a komunita nad hrou nezlomí palicu, mohlo by dôjsť na konsenzus ktorý by časom mohol výrazne zatraktívniť aj hernú náplň. Za mňa, ako človeka čo sa vyložene neprofiluje ako fanúšik tohto formátu hier a vlakov všeobecne neprináša testovaná hra nič vyložene zábavné u čoho by som dokázal vydržať viac než pár hodín. Jedným dychom by som však rád dodal, že opačnú stranu spektra môže projekt tešiť dlhodobo, či už vďaka krásne spracovanému vizuálu alebo vývoju naprieč históriou podporenom reálnymi faktami.
Za poskytnutí hry na recenzi děkujeme společnosti Pixel Federation
