Témou nasledujúcej recenzie je jeden z najzákladnejších a často aj najnákladnejších ľudských pudov a to zberateľstvo. Pamätáte si ešte na ten pocit, keď ste ako dieťa na povale starej mamy objavili zaprášenú truhlicu? Na tú zmes zatuchliny, starého dreva a prísľubu nepoznaného dobrodružstva? Každý predmet v nej mal svoj príbeh, či už to bola ošúchaná minca, pohľadnica s vyblednutým atramentom alebo porcelánová bábika s jedným okom. Neboli to len veci, boli to artefakty, fragmenty minulosti, ktoré v našich rukách opäť ožívali. Svet interaktívnej kultúry sa tú krátku dobu vyvinul do rôznych podôb a dnes už by ste počet špecifických herných žánrov nedokázali spočítať ani na prstoch všetkých rúk vo vašej rodine - špeciálne ak ste starý klan drevorubačov. Projekty ako PowerWash Simulator či Unpacking nám nám svojho času jasne ukázali, že aj zdanlivo monotónna interaktívna činnosť môže byť zdrojom hlbokého uspokojenia. A presne na túto vlnu sa snaží naskočiť aj videohra Trash Goblin.
V hre Trash Goblin sa ocitáte v koži malého, zeleného podnikateľa, ktorý si v zadnej miestnosti starožitníctva otvoril vlastný podnik. Vaša náplň práce je prozaická, no zároveň zvláštne romantická. Z tajomných vriec plných hliny a kameňa vysekávate zabudnuté predmety, čistíte ich, opravujete a predávate pestrému zástupu bizarných zákazníkov, ktorí opakovane klopú na vaše dvere. Akokoľvek ide skôr len o kulisu, vašou hlavnou motiváciou je splatenie dlhov. Skutočným motorom hrateľnosti však logicky zostáva samotný proces opakovania tej istej činnosti. Za týmto zdanlivo jednoduchým konceptom stojí londýnske štúdio Spilt Milk Studios, ktorého príbeh je takmer rovnako zaujímavý ako hra samotná. Predtým, než sa im podarilo vyzbierať takmer 95 000 libier od viac ako dvetisíc podporovateľov na Kickstarteri, ich nápad odmietlo neuveriteľných 76 vydavateľov. Tento fakt vo mne okamžite evokuje spomienky na môj obdiv k spoločnosti Devolver Digital, ktorá si vybudovala meno práve na tom, že dodnes dáva šancu originálnym a často prehliadaným indie projektom. Príbeh Spilt Milk Studios je dôkazom, že vytrvalosť a viera vo vlastnú víziu sa môžu vyplatiť aj vtedy, keď vás celý priemysel odpíše. Tento „underdog“ naratív však so sebou prináša aj obrovský záväzok. Hra, ktorá vznikla vďaka dôvere komunity, musí samotnú dôveru naplniť a tak razom nejde už len o produkt ale o splnenie sľubu.
Celá herná slučka Trash Goblin stojí na troch od úvodu známych pilieroch; odhaľovaní, čistení a predaji. Každá z týchto činností vykonávaná z pohľadu prvej osoby je navrhnutá tak, aby bola sama o sebe uspokojivá, no až ich spojenie vytvára komplexný, aj keď miestami stereotypný, zážitok. Jadrom je proces dlabania pripomínajúci akúsi archeologickú minihru. Z vreca vytiahnete neforemnú hrudu a vašou úlohou je pomocou dláta postupne odstraňovať jej jednotlivé vrstvy materiálu, aby ste odhalili predmet ukrytý vo vnútri. Systém je prekvapivo prepracovaný viac než si myslíte. Existuje niekoľko typov materiálu, od obyčajnej hnedej hliny, ktorá povolí po jednom údere, až po komplexnejší čierny kryštalický materiál, ktorý sa dá rozbiť len úderom na špecifickú, odkrytú fialovú stranu. Práve tento prvok mení bezmyšlienkovité klikanie na malú logickú hádanku a bráni tomu, aby sa proces stal vyložene monotónnym. Každý úder dláta sprevádza uspokojivé ťuknutie, ktoré dáva hráčovi hmatateľnú spätnú väzbu. Je to ten typ detailu, ktorý oddeľuje dobrý dizajn od skvelého. Uvedomujúc si, že neustále klikanie môže viesť k syndrómu karpálneho tunela (RSI), zakomponovali vývojári do hry možnosť zmeniť ovládanie na podržanie tlačidla alebo dokonca len na pohyb kurzora myši nad kockami. Je to malý, ale nesmierne dôležitý detail, ktorý ukazuje, že tvorcovia mysleli na pohodlie svojich hráčov.
Akonáhle je predmet konečne vonku, prichádza na rad špongia. Samotné čistenie je mechanicky jednoduché. Stačí predmet poriadne vydrhnúť až kým sa krásne neleskne. Skutočná kreativita však prichádza s mechanikou spájania rôznych predmetov do seba a vytvárania tak hodnotnejších ale často aj bizarných kombinácií. Zlomený meč môžete spojiť s drahokamom, na starú topánku môžete prilepiť krídla a tak ďalej a tak podobne. Systém vás odmeňuje za kompletizovanie rôznych sad kde napríklad plne zostavená žabia bábika má oveľa vyššiu hodnotu ako jej jednotlivé časti predávané samostatne. Tu sa však z mojej strany vynára prvá vyložene kritická poznámka. Zatiaľ čo systém sľubuje nekonečnú kreativitu, v praxi je to skôr o hľadaní vopred preddefinovaných kombinácií. Existencia oficiálnych komunitných sprievodcov, ktoré presne mapujú, čo sa s čím dá spojiť je jasným dôkazom toho, že priestor na skutočné experimentovanie je obmedzený. Namiesto kreatívneho pieskoviska tak dostávame skôr rozsiahlu sadu puzzle, kde je cieľom nájsť správne dieliky. Nie je to nutne zlé, ale je to v miernom rozpore s proklamovanou slobodou na ktorej bola ona Kickstarter kampaň postavená.
A tu sa dostávame k najproblematickejšej časti hry, teda k bodu, kde sa relaxačná atmosféra môže nebezpečne zvrhnúť na frustrujúci grind. Ekonomika Trash Goblin bola počas Early Access fázy terčom značnej kritiky. Vylepšenia nástrojov, zväčšenie inventára či kúpa nového vybavenia stáli tisíce, zatiaľ čo príjem z predaja predmetov sa pohyboval len v desiatkach či stovkách mincí. To vytváralo nepríjemné bariéry v postupe, ktoré nútili hráča k nekonečnému opakovaniu základnej slučky len pre zisk. S aktuálne vydanou plnou verziou sa tento problém vývojári snažia odbúrať pridaním nových možností, ako sú trhoviská v iných častiach mesta, kde je vyššia šanca predať predmety, ktoré už máte na sklade. Aj napriek tomu však z môjho pohľadu onen balans zostáva krehký. Deň v hre je obmedzený počtom akcií, ktoré môžete vykonať, a ak do polnoci nič nepredáte, ste nútení ísť spať. Tento systém má vytvárať jemný tlak na manažment času, no v kombinácii s pomalým zarábaním môže viesť k pocitu stagnácie. Práve toto je tenký ľad, po ktorom sa budete musieť naučiť kráčať a nájsť s hrou konsenzus tak aby pre vás bola aj pod dlhšej dobe stále dostatočne zábavná.
Ak hra v niečom skutočne exceluje, je to jej audiovizuálna prezentácia a atmosféra. Grafický štýl je nesmierne príjemný, s jemnou farebnou paletou a roztomilým kresleným vzhľadom. Zatiaľ čo postavy zákazníkov sú jednoduché 2D sprity, samotné predmety, ktoré odhaľujete, sú detailné 3D modely, na ktoré je radosť sa pozerať. Práve v tomto kontraste a v detailoch, ako je uspokojivá fyzika hojdajúceho sa vreca, ktoré ťaháte na stôl, sa ukazuje láska tvorcov k ich odmietanému dielu. Zvukový dizajn je kapitolou samou o sebe. Plná verzia prichádza s plnohodnotným soundtrackom, ktorý obsahuje viac ako 40 minút pohodovej, ambientnej hudby. Táto hudba však nikdy nie je vtieravá. Slúži skôr ako nenápadná zvuková tapeta, ktorá podfarbuje atmosféru a dopĺňa, nie nahrádza, tie dôležité, hmatateľné zvuky vašej práce. Je to majstrovský kompromis, ktorý uspokojí obe strany a teda tých, čo hľadajú ambientné podfarbenie, aj tých, ktorým by úplné ticho prekážalo. Svet Trash Goblin rovnako pomáha oživiť pestrá paleta postáv. Okrem nekonečného zástupu náhodne generovaných zákazníkov, od ľudí cez jašterov až po malé rozprávkové bytosti, sa postupne zoznamujete aj s unikátnymi NPC postavami, ktoré majú vlastné príbehové linky a požiadavky. Práve tieto interakcie sú srdcom hry. Zatiaľ čo hlavný príbeh je skôr v pozadí, malé osobné príbehy týchto postáv sú to, čo vás bude ťahať vpred. Budete sa tešiť na ďalšiu návštevu postavy, ktorá z nejakého dôvodu zúfalo zbiera nočníky, alebo sa pousmejete nad dialógom so zvodne vyzerajúcim hubovým gentlemanom menom Mushromeo. Práve tieto malé, humorné a často bizarné stretnutia vdychujú hre dušu a menia ju z obyčajného simulátora na originálny zážitok.
Trash Goblin nie je hra pre každého a ak hľadáte akciu, napätie alebo komplexnú výzvu, oblúkom sa tomuto titulu vyhnite. Ak však patríte k hráčom, ktorí vedia oceniť pomalé tempo, meditatívnu a repetitívnu prácu a dokážu nájsť radosť v postupnom budovaní a objavovaní, potom je práve tento projekt presne pre vás. Je to digitálny azyl, útočisko pred chaosom AAA produkcie, kde jediným vaším súperom je vaša vlastná trpezlivosť.
Za poskytnutí hry na recenzi děkujeme společnosti Spilt Milk Studios Ltd
