Razer kedysi so svojou prvou klávesnicou značky BlackWidow spôsobil malú revolúciu. Predstavil totižto produkt, ktorý nielen definoval kategóriu mechanických herných klávesníc pre široké masy, ale zároveň sa stal symbolom výkonu a akéhosi RGB sebavedomia, ktoré sa z hmatu klávesov prenášalo rovno do ega hráča. Vo svete hardvéru sa však veci rýchlo menia a stačí sa pozrieť na kedysi ikonický a dnes už stagnujúci Logitech, ktorému rok od roku ubúda stála základňa verných fanúšikov. Aj preto som nesmierne rád, že sa mi dostala na test nová klaviatúra Razer BlackWidow V4 X, čiže model, ktorý v rámci štvrtej generácie predstavuje finančne vôbec najdostupnejšiu variantu. Je to odľahčená verzia svojich plnohodnotných súrodencov V4 a V4 Pro, a teda akási vstupná brána do sveta BlackWidow. A kde inde najlepšie spoznáte prípadný úpadok kvality než pri najlacnejšej variante niekdajšej pýchy výrobcu, však?
Rozhodnutie Razeru uviesť tri modely s rovnakým menom, ale rôznou výbavou, dáva z obchodného hľadiska zmysel. Z pohľadu zorientovania sa konzumenta to však vnímam ako riziko. Pretože ak meno BlackWidow, kedysi výsostne prémiové, začne zdobiť aj modely navrhnuté na základe kompromisov, hrozí efekt rozdrobenia - menej znalý si kúpi novú klávesnicu od ktorej očakáva prémiový zážitok a miesto toho dostane výrazne horší produkt. Cieľom tejto recenzie preto nie je len zhodnotiť, čo V4 X ponúka, ale predovšetkým zistiť, či si stále zaslúži niesť názov BlackWidow. Hneď po vybalení je jasné, že V4 X, čoby kompletná herná klávesnica, nie je žiadna plastová hračka. S hmotnosťou pohybujúcou sa nad jeden kilogram a rozmermi 466 x 152.5 x 39.6 mm, si na stole vypýta enormný priestor. Hliníkový vrchný plát zo zliatiny 5052 dodáva tuhosť aj menší náznak prieniku do vyššej triedy a brúsený povrch je nielen elegantný, ale navyše odoláva odtlačkom prstov. No ako to už býva, pod lesklým brnením sa postupne začínajú vynárať trhliny. Najväčšou z nich sú ABS kryty, ktoré sa síce nikdy neošúchajú, ale materiál má tendenciu po pár týždňoch vyzerať, akoby ste po ňom šúľali mastné hranolky. V cenovej kategórii nad stovku by si človek už zaslúžil PBT klávesy. Spodná časť je z tvrdého plastu a v rámci funkčnosti dostatočne premyslená - máme tu kanáliky na vedenie kábla a dvojúrovňové výklopné nožičky. Čo mi však pri vysoko profilovej klaviatúre vyložene v balení chýba? Podložka pod zápästia. Po pár hodinách písania alebo hrania zistíte, že bez nej to naozaj nepôjde. Ďalší nedostatok vidím v kabeláži, ktorá je fixne pripojená ku klávesnici a po stránke kvality materiálu spadá do budgetového segmentu. V roku 2025 pôsobí fixne pripojený kábel asi tak moderne ako DVD mechanika na ultrabooku.
Testovaný kus bol osadený zelenými spínačmi Razer Green (Clicky a Tactile). Jedná sa o mechanické spínače pracujúce so silou 50g a aktivačným bodom v hĺbke 1.9 mm. Každé stlačenie je sprevádzané hlasným, a pre mňa osobne dostatočne uspokojivým cvaknutím. Je to zvukový a pocitový zážitok, ktorý buď milujete, alebo nenávidíte, no pre písanie a strategické hry, kde je potvrdenie stlačenia vyložene kľúčové, sú za mňa vynikajúce. Alternatívou pri konfigurácii sú Razer Yellow (Linear & Silent), ktoré ponúkajú hladký, tichý a rýchly chod bez taktilnej odozvy, čo ich predurčuje pre kompetitívne FPS hry, kde je rýchlosť a tichá prevádzka prioritou. V obidvoch variantoch sa výrobca chváli životnosťou až 100 miliónov stlačení a samozrejme tradične aj transparentným puzdrom spínača, ktoré pomáha lepšie a rovnomernejšie rozptýliť RGB podsvietenie. Najväčším a najpríjemnejším prekvapením je však to, čo sa skrýva pod samotnými spínačmi. Razer sa síce v tomto prípade vykašľal na akékoľvek hot-swap pokusy, no do tela klávesnice integroval vrstvu tlmiacej peny priamo pod dosku s plošnými spojmi (PCB) a taktiež použil premazané stabilizátory pre väčšie klávesy ako medzerník, Enter či Shift. Toto sú techniky priamo prevzaté z hláv nadšencov takzvaných custom klávesníc a ich efekt je okamžite počuteľný a citeľný. Pena výrazne redukuje nepríjemný kovový ping a rovnako tak dutý zvuk, ktorý trápil mnohé staršie herné klávesnice. Premazané stabilizátory navyše minimalizujú hrkotanie veľkých klávesov, vďaka čomu je písanie kultivovanejšie a zvukovo príjemnejšie.
Zatiaľ čo drahšie modely V4 a V4 Pro sa pýšia frekvenciou až 8 000 Hz (extrémna rýchlosť komunikácie s odozvou 0,125 ms), model X je obmedzený na štandardných 1 000 Hz. V praxi to znamená, že klávesnica odosiela informácie do počítača tisíckrát za sekundu, čo predstavuje teoretické oneskorenie 1 milisekundu. Ak podrobne sledujete môj rubriku "objavujeme neznáme klávesnice" tak ste už určite postrehli dôležitosť vyššej frekvencie v rámci profesionálneho elektronického športu. Pocíti bežný hráč tento rozdiel? S najväčšou pravdepodobnosťou samozrejme nie. Pre drvivú väčšinu používateľov je 1 000 Hz totižto absolútne postačujúce a rozdiel je prakticky nepostrehnuteľný. Avšak pre hardcore kompetitívnych hráčov a už spomínaných e-športovcov, ktorí hľadajú každú možnú výhodu, je to merateľný hendikep a jasný dôvod, prečo investovať do drahšieho modelu. Prednosťou BlackWidow V4 X je dozaista šestica dedikovaných makro klávesov (M1 až M6) umiestnených na ľavom okraji klávesnice. Pre hráčov MMO a RPG hier, ktorí potrebujú okamžitý prístup ku komplexným sekvenciám príkazov, alebo pre používateľov pracujúcich v grafických lomeno programátorských editoroch, ide o neoceniteľnú funkciu, ktorá výrazne zefektívňuje prácu aj hranie. Na druhej strane, tí, ktorí sú zvyknutí na štandardný layout, môžu zo začiatku zápasiť so svalovou pamäťou a namiesto Ctrl často stlačia M6, ale aj to je súčasť evolúcie a dá sa na to časom zvyknúť. V pravom hornom rohu sa ďalej nachádza multifunkčný valček na ovládanie hlasitosti a štyri mediálne klávesy. Tie však zdieľajú funkciu s klávesmi F9 až F12 a vyžadujú stlačenie klávesu Fn. Je to praktické, no oproti plne dedikovaným tlačidlám a Command Dialu z V4 Pro ide o jeden z v úvode spomínaných kompromisov. Čo sa týka Rumunskej diskotéky, tak vás asi nijako nebudem šokovať nasledujúcim zistením. RGB podsvietenie je a v tomto prípade vyložene fenomenálne a ak ste milovník tohto skrášlenia hernej jaskyne, budete z neho krochkať blahom.
Štvrtá verzia softvéru Synapse umožňuje v praxi detailné mapovanie klávesov, tvorbu a priraďovanie komplexných makier, správu profilov či nastavenie RGB podsvietenia cez moduly ako Chroma Studio, Chroma Connect a Chroma Visualizer. Pre používateľov, ktorí si radi vyladia každý detail, ponúka táto PC aplikácia naozaj široké možnosti prispôsobenia. Lenže tam, kde je freneticky blikajúce svetlo, býva často aj tieň. Uvedený Razer softvér pracuje s neprimerane veľkou spotrebou systémových prostriedkov, najmä RAM a výkonu procesora a čo je horšie, pre prístup k plným funkciám musí byť softvér neustále spustený na pozadí. Našťastie, práve BlackWidow V4 X disponuje hybridnou onboard pamäťou, ktorá dokáže uložiť až päť kompletne nastavených profilov priamo do klávesnice. V praxi to znamená, že používateľ si môže všetko nakonfigurovať cez Synapse, uložiť do pamäte a potom softvér pokojne vypnúť alebo odinštalovať, čím sa elegantne vyhne mnohým problémom. Jediným kompromisom je strata dynamických Chroma efektov prepojených s hrami.
V priamom porovnaní s najbližšími rivalmi ako sú Corsair K60 PRO a Logitech G512 Carbon je jasné, že ide o klávesnicu s podobným základom, ponúkajúcu mechanické spínače, hliníkový vrchný plát a 1 000 Hz polling rate, no s vyššou cenou. Zatiaľ čo Logitech pridáva USB HUB a Corsair sa drží nižšej ceny, jedinou citeľnou výhodou V4 X sú tak dedikované makro klávesy a ovládací valček. Veci sa však začínajú komplikovať akonáhle sa pozrieme mimo tradičných veľkých značiek. Firmy ako Keychron, Akko, Epomaker či Glorious, ktoré si postupne budujú meno už aj mimo úzkych skupín nadšencov, ponúkajú za podobnú alebo nižšiu cenu výbavu, o akej sa Razeru môže len snívať. Odolné PBT klávesy, hot-swap koncepciu pre jednoduchú výmenu mechanických spínačov, odnímateľné USB-C káble a dokonalé pohlcovanie zvukov. Síce sa vzdávajú robustného softvéru a dedikovaných makier, no výmenou za vysokú materiálovú hodnotu a flexibilitu. V tomto kontexte pôsobí V4 X ako trochu stratená keďže nie je dosť lacná, aby porazila mainstream, no ani dosť vybavená, aby držala krok s menej známou konkurenciou. Jej existencia tak dáva najväčší zmysel pre úzku skupinu hráčov vyložene verných značke Razer, ktorí bezpodmienečne potrebujú dedikované makro klávesy v plnohodnotnom layoute a sú ochotní prehliadnuť niekoľko kompromisov v mene RGB a zeleného hada na krabici. Patríte medzi nich?
Za poskytnutí produktu na recenzi děkujeme společnosti Razer
