Utorok, 7:42 ráno, sektor D4 - ten s najvyšším výskytom svetelných reklám a kávovarov, ktoré miesto vody používajú recyklovanú moč. Mesto sa prebúdzalo do ďalšieho dňa plného svetelného smogu, nízkej pracovnej morálky a vysokých úrokov. Ráznym krokom som sa blížil ku parkovisku v časti kde len pred pár dňami ľahol popolom ďalší fastfood a nosom nasával pach spáleného plastu zmiešaný s výkalmi bezdomovcov stanujúcich všade naokolo. Znova som si v hlave prehrával šéfove inštrukcie; „Tu máš kľúče. Nechal som ho stáť kúsok od Wendy's. Ak ho nedostaneš späť, máš padáka!“ Šéf to zrejme zase prehnal so SlowMoo a sfetoval sa niekoľko blokov od svojho domu tak, že ho musela odviesť záchranka. Chápem však prečo mu na tom aute tak záleží, je to Kia EV9 GT-Line a navyše 1st Edition, avšak nechať ho cez noc v tejto časti mesta? Číre šialenstvo. Na moje prekvapenie tam však stálo a zrejme bez jediného škrabanca. Kúsok od podivne sa vlniaceho stanu, z ktorého vychádzali zvuky pripomínajúce vytláčanie zvyškov kečupu z tuby, a tesne pred obhorenou hlavou usmievavej slečny s červenými vlasmi a pehavou tvárou. Otvoril som, počkal až sa elektronika postará o nastavenie sedačky a s buchnutím dverí definitívne uťal ten smrad aj hluk. Skutočne príliš kultivované auto na to, aby sa v ňom viezli ľudia s dlžobami a príznakmi digitálneho vyhorenia, blesklo mi mysľou zatiaľ čo som si s úsmevom na perách zapínal ventilovanie zadku. Priestranná kabína viac než auto pripomínala luxusný salón pre rozmaznaných manažérov, ktorí sa práve vrátili z mesačnej dovolenky. Nemôžem si príliš zvykať, veď sám jazdím metrom. Bez ďalšieho rozjímania som preto okamžite vyrazil smerom na diaľnicu s vedomím, že dnes padáka evidentne nedostanem a dokonca si užijem jazdu v päťmetrovom kuse kórejského sebavedomia, ktorý vyzerá ako regulárny CyberTank.
Pevne verím, že úvod do recenzie na Kia EV9 GT-Line vo 1st Edition vás dostatočne naladil čo do atmosféry a preto môžeme spoločne rovno prejsť k opisu dizajnu. Samotné vozidlo prichádza v roku 2025 s takmer nulovými úpravami voči minuloročnej verzii a tak ostáva zachovaná aj dizajnová filozofia. Keďže moja kariéra čoby recenzenta automobilov bola v čase uvedenia na trh prvej verzie tohto vozu len v plienkach, tak mi odpustite všetko to nadšenie z vecí, ktoré má pôvodná EV9 a ktoré sa v nasledujúcich riadkoch bude objavovať. Dizajnéri pod vedením Karima Habiba, minimálne z môjho pohľadu, dokázali vymodelovať vyložene vizuálny skvost na štyroch kolesách. Rozhodli sa totižto ignorovať konvencie a namiesto oblých, aerodynamikou posadnutých tvarov nám naservírovali manifest digitálneho brutalizmu - prímer ku architektúre je v tomto prípade vyložene na mieste. Ostré, takmer násilne rezané hrany, trojuholníkové štruktúry blatníkov a geometrické podbehy kolies pôsobia, akoby boli vymodelované v 3D softvéri z počiatku deväťdesiatych rokov, no s textúrami a osvetlením v nádhernom 8K rozlíšení. Je to odvážne, je to polarizujúce a je to absolútne nezameniteľné. Na ceste vyzerá EV9 ako koncept, ktorý omylom ušiel z autosalónu, odmieta sa vrátiť a vi máte možnosť si ho dotiahnuť domov. Počas klasického týždňa som konkrétne testoval GT verziu v cene 86 000 Eur vybavenú batériou s kapacitou 99,8 kWh. A v čom je vlastne iný onen GT model? Ten voči základu ponúka o niečo agresívnejšie tvarované nárazníky, výrazný spodný spojler, masívne disky a čierne lesklé doplnky. Samotný základ však začína na sume 76 890 Eur. Uvedomujem si, že sa tu rozprávame o pre mnohých nepredstaviteľných investíciách v rámci nákupu automobilov, avšak budem rád ak so mnou ešte pár minút zotrváte, keďže sa pred vami pokúsim všetky tie cifry patrične obhájiť. Späť teda k vizuálu EV9. Ústredná metafora čo zaznela na konci poviedkového úvodu je za mňa absolútne trefná, keďže EV9 skutočne vyzerá akoby ho niekto vystrihol z blízkej budúcnosti v rámci Cyber kultúry tak ako ju dnes vnímame prostredníctvom rôznych médií. Viac ako 5 metrov dlhý monolit osadený na 21 palcových diskoch poskytuje šialený rázvor 3,1 metra pri svetlej výške 177 milimetrov. Vidieť tento kolos v pohybe je rovnako fascinujúce ako ho vidieť len tak letargicky zaparkovaný. Keďže sa jedná o striktný elektromobil, tak by to zvádzalo k tomu si myslieť, že auto má aerodynamiku krabice od mlieka. Opak je však pravdou. Konštruktérom sa podarilo dosiahnuť koeficient aerodynamického odporu 0.28 čo je hodnota, ktorá zahanbí mnohé podstatne menšie a na pohľad oveľa ladnejšie SUV. Hrubá sila vizuálu je jedna vec, avšak pod ňou sa skrýva sofistikovaná práca s efektívnym prúdením vzduchu. Zapustené kľučky dverí, aktívne klapky v prednej maske, aerodynamicky tvarované disky a kompletne uzatvorený podvozok sú jasným dôkazom, že sa tu myslelo na každý jeden watt ušetrenej energie. Predná maska s digitálnou svetelnou mriežkou a vertikálnymi svetlami v štýle hviezdnej mapy, o ktorej som toľko básnil počas testoval EV4 a EV6, disponuje animovanými sekvenciami počas odomykania a zamykania. Pripomína to bootovaciu sekvenciu nekresťansky drahého desktopu s transparentnou základnou skriňou, kde sa postupne rozsvecujú RGB prvky a dávajú svetu najavo, že systém je pripravený podať maximálny výkon.
EV9 a špeciálne v GT-line forme vás v rámci dizajnu z vonka natoľko uhranie, že sa pri aute budete ochotne vykrúcať ako paragraf. Počas tých siedmich dní čo som s vozidlom brázdil slovenské ale aj rakúske cesty sa mi bežne stávalo, že sa okoloidúci zrazu pri pohľade na tento elektromobil akoby prebudili z letargie. Vrcholom bol moment keď som večer zaspával pri otvorenom okne (máme spálňu rovno do ulice kde parkujem autá) a okolo 23:00 som si vypočul rozhovor medzi evidentne mladým párom, kde on nemohol odolať a začal skúmať neznáme vozidlo letmo osvetľované blikajúcou pouličnou lampou a ona sa naopak obávala spustenia alarmu. Exteriér hodný pozornosti v akejkoľvek hodine. Poďme sa však pozrieť konečne aj dovnútra kde prevláda funkčný minimalizmus a luxus jemne korigovaný prehnaným ekologickým akcentom. Priestoru je na rozdávanie, dizajn pôsobí dospelo a horizontálne línie spolu s ambientným osvetlením vytvárajú luxusnú atmosféru, ktorá bez hanby konkuruje zavedeným prémiovým značkám - palec hore za podsvietené logo v strede volantu. A potom sú tu tie detaily, ktoré vás presvedčia, že Kia to myslí vážne. Elektricky výsuvné podnožky na relaxačných sedadlách premieňajú kabínu na salónik prvej triedy. Druhý rad? Kapitánske otočné kreslá, ktoré ponúkajú taký komfort a priestor, že viaceré nemecké SUV z vyššej cenovej ligy sa môžu začervenať. Tieto kreslá sú však dostupné len v šesť miestnej verzii, čo nebol prípad mnou testovanej výbavy. Ja som mal k ruke klasický druhý rad 60:40:60. Vďaka plochej podlahe platformy E-GMP je interiér celkovo priam gigantický a s ohľadom na dĺžku vozu je tretí rad sedadiel nie je len núdzovým riešením pre deti ale bez problémov sa tam dokážu uvelebiť aj dospelí menšieho vzrastu. Prístup je jednoduchý vďaka posuvným sedadlám druhého radu, kde vám stačí len stlačiť fyzický spínač a o všetko ostatné sa postará elektronika. A ak sklopíte oba zadné rady, z EV9 sa stáva takmer dodávka s nákladným priestorom v objeme takmer 2 400 litrov. Apropo, toto auto má v prednej časti k dispozícii aj takzvaný frunk a to s objemom 52 litrov. Späť však za volant. Šofér a spolujazdec má k ruke premyslené úložné riešenia, priehradky či variabilné držiaky na nápoje. Kvalita spracovania je na vysokej úrovni a nič nevŕzga a počas jazdy nepraská. Kia sa však vedome vzdala tradičných znakov luxusu, ako sú koža či drevo, a namiesto toho zvolila ekologickú cestu. Poťahy sú z biopolyuretánu, koberce z recyklovaných rybárskych sietí a ďalšie textílie či plasty pochádzajú z PET fliaš, cukrovej trstiny alebo kukurice. Nie je to z ich strany len zelené gesto ale snaha o normalizáciu využívania tohto typu materiálov v aute cenovo atakujúcom magickú hranicu 100 000 Eur. Hodnota tu nespočíva v mŕtvom zvierati, ale v inteligentnom a zodpovednom prístupe k zdrojom. Z môjho pohľadu mi tu asi najviac vadila kvalita niektorých častí plastu, špeciálne na volante, kde bolo možné badať malé škrabance cez to všetko, že auto malo na tachometre celkovo sotva 7 000 km. Kia sa prosto snaží ponúknuť 90 % luxusného zážitku za 70 % ceny konkurentov ako Volvo EX90 alebo Mercedes-Benz EQE SUV a vi to vidíte práve na niektorých častiach palubnej dosky, dverí a práve volantu.
Kto čítal moje predchádzajúce testy elektromobilov značky Kia tak už určite dobre vie ako som chválil celkové spracovanie infotainmentu a takmer nulovú latenciu počas interakcie so softvérom. Preto v tomto smere skúsim opis kvalít EV9 trocha zostručniť. Základom je tu trojitý panoramatický displej, tvorený dvoma 12,3-palcovými obrazovkami a 5,3-palcovým panelom určeným pre klimatizáciu, ktorý pôsobí ako keby vypadol z vozu Herrera Outlaw GTS (znalci videohernej kultúry vedia o čom je reč). Grafika je ostrá, odozva okamžitá a celé používateľské rozhranie je prehľadné a intuitívne. Zabudnite na preplnené matice ikon plných chaosu. Rozhranie tu tvorí jeden rad veľkých, ľahko čitateľných dlaždíc, ktoré sú ideálne na ovládanie počas jazdy. Kto by prípadne bol alergický na dotykové obrazovky, môže si všetko podstatné namakrovať v rámci fizických spínačov, či už tesne pod výduchmi klimatizácie alebo priamo na volante. Klasicky dôležité tlačidlá, ako je aktivácia funkcie Auto-Hold sa nachádzajú aj v stredovom tunely tesne nad veľkou Qi nabíjačkou - stane sa do nej akýkoľvek mobil vrátane skladačiek. Ruka v ruke so softvérom idú pochopiteľne aj asistenčné systémy. Adaptívny tempomat a systém udržiavania v jazdnom pruhu (HDA) fungujú výborne na dobre značených diaľniciach. Auto drží stred pruhu, jemne koriguje smer, prispôsobuje rýchlosť a zvláda aj mierne zákruty, čo výrazne znižuje únavu vodiča počas dlhých jázd. Ak nerátam obrovské kreslá s výbornou oporou chrbtu a hlavy, ktorým do dokonalosti chýba už len masážna funkcia. Treba si však uvedomiť, že nejde o autonómne riadenie. Systém vyžaduje pozornosť a takmer neustále ruky na volante - aby som bol fér, tak stačí mať aspoň jeden prst na volante. V ostrejších zákrutách, pri nejasnom značení či zložitej premávke sa preto môžu zrazu a bez akéhokoľvek upozornenia vypnúť. Nie je to autopilot, ale šikovný pomocník. Zodpovednosť za riadenie padá stále na vaše bedrá.
Verzia GT-Line s dvojicou elektromotorov s výkonom 283 kW (384 koní) a krútiacim momentom 700 Nm servíruje akceleráciu, ktorá voči váhe vozu pôsobí až absurdne. Po dupnutí na plynový pedál nastáva okamžitý, tichý a suverénny výbuch sily, ktorý katapultuje viac než 2,6-tonové SUV z 0 na 100 km/h za 5,3 sekundy. Aby ste si to vedeli lepšie predstaviť, tak to celé počítačovou rétorikou pôsobí ako prechod z mechanického disku na PCIe 5.0 SSD - čiže žiadne čakanie, žiadne oneskorenie, len čistá sila. Prekvapením však pre mňa nebola len samotná živosť tohto CyberTanku a akcelerácia, ale to, ako sa EV9 správalo v zákrutách. Očakával som istú mieru ťažkopádnosti avšak nič také sa nekonalo. Naopak môžem hovoriť o istote, agilite a výbornom vyvážení, to všetko v duchu komfortu a presnosti reakcií na volant. Mal som to šťastie, že počas víkendu kedy som EV9 testoval som sa s ním zúčastnil eventu organizovaného sesterským zastúpením Hyundai a na dráhe v Orechovej Potôni som si mohol všetky stránky výkonu otestovať v bezpečnom prostredí a na reálnej trati. Výhody platformy E-GMP, s 566-kilogramovou batériou v podlahe a už spomínaným rázvorom sú jasné - znižujú ťažisko a zlepšujú stabilitu. Je to dôkaz, že dobre navrhnutá architektúra prekoná aj hrubú silu respektíve základná doska, kde nie hrubé MHz, ale layout, VRM a chladenie určujú výsledný výkon. Samotná batéria disponuje využiteľnou kapacitou 96 kWh a teoretickým dojazdom 505 km podľa WLTP, čo na papieri znie skvele. V realite však aj cez uvádzaný zázrak v rámci aerodynamiky čelí očakávaným fyzikálnym limitom. Veľká čelná plocha a vysoká hmotnosť sa pri diaľničnej jazde okolo 120 až 130 km/h podpisujú na spotrebe okolo 25 až 28 kWh/100 km, čo znamená reálny dojazd skôr na úrovni 350–400 km. Ak by sme sa rozprávali čisto o jazde v meste a po okreskách s ľahkou nohou, tých 500 km sa v ideálnych podmienkach dá dosiahnuť - dokázal som to aj vďaka rôznych užitočným softvérovým funkciám medzi ktoré spadá napríklad obmedzenie klimatizácie výlučne len na oblasť šoféra. Vďaka 800V architektúre a nabíjaciemu výkonu do 230 kW sa aj takto veľká batéria doplní z 10 na 80 % za zhruba 24 minút, čo v mojom prípade znamenalo vybehnúť do Kauflandu a spraviť si jeden rýchly nákup zatiaľ čo testované autíčko, obdivované pohľadmi spoluobčanov, krásne cucalo elektrinu zo ZSE prsu.
A s kým to vlastne EV9 v rámci rýdzo elektrických SUV vlastne súperí? Na jednej strane stojí Volvo EX90, ktoré stavia na škandinávskom minimalizme, deklaruje bezpečnosť a ponúka prémiovejší interiér, avšak za citeľne vyššiu cenu. Ide o súboj hodnôt. Severská precíznosť proti kórejskej efektivite. Tesla Model X zase dominuje v číslach keďže má vyšší výkon, dlhší dojazd a prístup k bezkonkurenčnej sieti Superchargerov, no EV9 proti nemu stavia praktickejší interiér, subjektívne lepšie spracovanie a výrazne výhodnejšiu cenu.
Zaparkoval som v podzemnej garáži s ceduľkou BOSS, hneď vedľa výťahu. „Ešte si poležím,“ hlesol som neprítomne a kreslo prepol do relaxačnej polohy. Obklopený ambientným osvetlením a recyklovanými plastmi, ktoré pôsobili luxusnejšie než koža na pohovkách mojich ex, som si na chvíľu dovolil zabudnúť, kde som a kto som. Tento CyberTank si nepýta rešpekt silou, ale práve pokojom. Je to kultivovaný azyl na kolesách, brutálny v číslach, no ľudský v zážitku. Auto, ktoré cez všetku technológiu hrá na rodinnú, takmer nostalgickú strunu. Posledným pohľadom do spätného zrkadla som sa s ním po krátkom spánku musel rozlúčiť keďže tie vibrácie mobilu vo vrecku už nebolo možné dlhšie ignorovať. Zavrel som dvere, naposledy sa pozrel na svietiace logo na volante... a privolal si výťah.
Za poskytnutí produktu na recenzi děkujeme společnosti KIA
