Panteón videoherných hrdinov je pestrý ako paleta farieb v stredovekom kláštore. Celé dekády sme uctievali božstvá s bicepsami veľkosti menších melónov, polobohov preskakujúcich mrakodrapy jediným odrazom či amazonky, ktorých ladnosť v boji pripomínala balet smrti. Avatary sily, rýchlosti a neobmedzených možností boli prosto normou, zatiaľ čo postavy so zdravotným znevýhodnením ostávali buď symbolom ľútosti, alebo sa ich nedostatok čarovne vyriešil futuristickou protézou, ktorá z nich spravila nadľudí a tým celú skúsenosť vlastne vymazala. Takýto prístup vytvoril isté vákuum. Vďaka štúdiu Neon Gekko a ich projektu Drag x Drive, exkluzívne vydaným na Nintendo Switch 2, sa však na scéne objavila nečakaná herná inklúzia. Táto športovo orientovaná arkáda hádže všetky stereotypy do koša a namiesto otázky „čo dokáže človek napriek invalidnému vozíku“ kladie oveľa provokatívnejšiu: „čo ak je vozík tou najdokonalejšou pretekárskou mašinou?“
V Drag x Drive nebudete pretekať na dráhe, ale naopak skúsite triafať loptou do basketbalového koša z pozície človek na vozíku. Ovládanie, čo je gro celej tejto exkluzivity, je pochopiteľne opreté o novú funkciu myši v rámci Switch 2 gamepadov. Aby ste sa pohli, musíte doslova imitovať tlačenie kolies na vozíku. Oboma rukami idete dopredu, pravou zatočíte doľava a ľavou doprava. Znie to síce jednoducho, avšak aby ste vôbec dokázali prekľučkovať ku košu a následne ešte hodiť presne loptou, narobíte sa ako v uholnej bani. Haptická odozva je šialene presná, cítite vrčanie gúm, akoby ste ovládačmi skutočne nešúchali po stole ale po drsnom teréne. Prvú hodinu sa budete cítiť ako pajác, ktorý sa snaží naraz žonglovať a hrať na trúbku - motanie v kruhu, nárazy do stien, nervy na pochode. Pripomenulo mi to jeden pár rokov starý zážitok, kedy sme s kamarátmi vyrazili na splav rieky Moravy. Hneď z kraja sme sa ožrali a to čo malo vyzerať ako ladná plavba prírodou sa zmenilo na simulovanie otáčajúceho sa hovna na palici - do cieľa sme dorazili so štvorhodinovým meškaním, čo majiteľ raftu nesmierne ocenil. Späť však ku hre. Akonáhle ovládanie chytíte do rúk začnete robiť ostré šmyky, brzdiť s presnosťou na milimeter, švihom ruky hádzať loptu presne do koša alebo počas obrany efektne blokovať.
Lenže celé kúzlo naráža na starý známy problém a tým je nedostatočne zábavná hrateľnosť, ktorá je mimo samotného ovládania neskutočne plytká. Zápasy nemajú žiadny náboj atraktivity a nezachráni to ani modus 3 vs 3. Arény pôsobia ako prázdne parkoviská pri obchodnom centre, postavy sú anonymní avatari v generických helmách a progres prakticky neexistuje. Žiadne odomykanie, žiadny solídny singleplayer, len ďalší zápas a ďalšia porcia nudy. Je to paradox, keďže hra, ktorá stojí na ľudskom pohybe, pôsobí vo finále neskutočne chladne a sterilne. Nintendo si za toto technologické demo pýta našťastie len necelých dvadsať eur a ja už dobre chápem, prečo Drag x Drive nedávali zadarmo do balenia Switch 2, pretože všetci by kvality tejto arkády porovnávali s legendárnym Wii Sports a to by bolo pre nich silne kontraproduktívne. Ako plnohodnotná hra vás Drag x Drive nemá šancu vôbec zaujať, aspoň nie na viac ako hodinku či dve. Chýba jej srdce, charizma a štýl, ktoré robia z priemerných titulov legendy. Drag x Drive je síce fascinujúci experiment založený na inklúzii a výborný nápad, avšak to je samo o sebe strašne málo.
Za poskytnutí hry na recenzi děkujeme společnosti ConQuest entertainment a.s.
