Kto číta moje recenzie pravidelne, vie, ako pristupujem k nostalgii v súvislosti s hrami. Na jednej strane je hrejivým útočiskom pred komplikovanosťou moderného sveta, na druhej strane sa môže zmeniť na cynicky nabrúsenú zbraň v rukách marketingových oddelení. Spomínam si, ako som pod perinou, len pri slabom svetle obrazovky Game Boya, prvýkrát spúšťal Pokémon Red. Ten pocit objavovania, jednoduché, no návykové dobrodružstvo, sa mi vryl hlboko do pamäti. Práve na túto citlivú strunu dnes brnká nespočetné množstvo indie titulov. Väčšinou to robia s úctou, no občas sa objaví niekto, kto na tú strunu nielen brnká, ale ju napne na kušu a vystrelí šíp priamo medzi oči nič netušiaceho nadšenca. Presne takýmto projektilom je The Edge of Allegoria. Toto nie je láskyplný hold zlatej ére vreckových RPG. Skôr je to únos v ktorom vývojár z Button Factory Games vzal naše detské spomienky, zamkol ich do pivnice, nalial do nich lacnú whisky a pustil im maratón South Parku a Conker's Bad Fur Day. Výsledok vrátil svetu obohatený vulgárnym slovníkom, závislosťou od pochybnej zábavy a hlbokým existenciálnym znechutením. Sami tvorcovia priznávajú: „Toto nie je žiadna, k*rva, detská hra.“ The Edge of Allegoria sa tak radí do špecifického mikrožánru, ktorý by som nazval „parodické RPG“. Jeho najbližším a najznámejším príbuzným je bezpochyby South Park: The Stick of Truth. Rovnako ako tam, aj tu úspech hry nezávisí len od toho, či funguje ako RPG, ale predovšetkým od toho, ako efektívne dokáže dekonštruovať a parodovať žánrové klišé. Poďme sa teda pozrieť, či sa pod vrstvami cynizmu a fekálneho humoru skrýva skutočne funkčné herné jadro, alebo ide len o prázdnu provokáciu.
Na prvý pohľad pôsobí The Edge of Allegoria ako nostalgická idylka. Dvojfarebná pixel-artová grafika verne napodobňuje pôvodný Game Boy a okamžite vás presunie do čias, keď bol svet jednoduchší a menej vulgárny. Lenže pod týmto sladkým kabátikom sa skrýva univerzum, ktoré je skrz-naskrz prehnité. Mestá sú plné postavičiek, ktoré by sa bez problémov uplatnili v nočnej stand-up šou pre dospelých - feťáci závislí na tabletkách, postavy šúľajúce si jointy, NPC, čo vám zadávajú questy o vraždách, samovraždách či sexuálnych fetišoch. A áno, všetko s rovnakou vážnosťou, akú by ste čakali od politickej satiry. Práve tu sa láme chlieb. Humor v Allegorii je nekompromisný, vulgárny a často šliape na hranice dobrého vkusu. Niektoré dialógy a situácie sú geniálne trefné a prinútia vás úprimne sa zasmiať, inokedy však hra skĺzava do lacnej, opakovanej snahy šokovať za každú cenu. Po dvadsiaty krát opakovaný vtip o drogách alebo sexe už nezabáva len unavuje a stáva sa kulisou pre ešte absurdnejšie situácie. Hlavný príbeh o rozhádaných bohoch a vašej roli „Anomálie“ je taký nezaujímavý, že si ho päť minút po dohraní ani nepamätáte. Paradoxne, oveľa zábavnejšie sú malé mikropríbehy NPC a bizarné situácie, ktoré sa vďaka nim odvíjajú. Treba si však uvedomiť, že za tým všetkým stojí jediný vývojár, financovaný cez Kickstarter a tu teda dokonalo platí, že čo si masy žiadajú to aj dostanú. Absolútna kreatívna sloboda umožnila vytvoriť nekonvenčný a osobitý svet bez cenzúry či kompromisov. Na druhej strane však chýbali zdroje na rozsiahle testovanie a iteratívny dizajn, čo sa podpisuje na prevažne frustrujúcich dungeonoch, nejasných questoch či priam katastrofálnej mape. Jedinečná vízia a jej nedokonalé prevedenie sú tu dve strany tej istej mince.
Ak odhliadneme od nánosov vulgárnosti, The Edge of Allegoria v jadre ponúka prekvapivo komplexný a premyslený RPG systém. Boj na ťahy, ktorý na prvý pohľad pripomína klasické súboje zo spomínaných sérií Pokémon, tu dostáva nový rozmer. Postavíte sa proti viac než 140 bizarným nepriateľom, od kanadských husí až po drakov a sukuby. Bojujete vždy sami, pričom najmä súboje s bežnými protivníkmi môžu rýchlo skĺznuť do monotónneho stláčania tlačidla. Kľúčovou mechanikou je preto vlastne geniálny systém majstrovstva - každá zbraň a kus brnenia má vlastnú lištu, ktorú napĺňate používaním, a keď dosiahnete 100%, získate trvalé zvýšenie štatistík a unikátny skill, ktorý možno použiť s akýmkoľvek iným vybavením. Tento systém vás doslova núti experimentovať s takmer 150 kusmi výbavy a vytvára dynamický „zberateľský grind“, kde je cieľ jasný a hmatateľný, a smrť v boji pridáva potrebnú dávku napätia. Taktická hĺbka sa ešte znásobuje šiestimi stavovými efektmi medzi ktoré spadá jed, krvácanie, popálenie, ospalosť, stuhnutosť a šialenstvo. Ak ich dokážete správne využiť v boji, umožnia vám vytvárať efektívne kombinácie ničivých útokov. Niektoré stavy síce pôsobia slabšie, no celkovo systém obsahuje bohaté možnosti taktiky, experimentovania a skutočného pocitu progresu, ktorý je oproti tradičnému levelovaniu osviežujúco uspokojujúci.
Aj keď The Edge of Allegoria vyniká originálnym obsahom a premysleným RPG systémom, niektoré dizajnové chyby dokážu zážitok poriadne skomplikovať. Ako som spomínal vyššie, navigácia po svete je často mätúca – po splnení úlohy nemáte najmenšiu predstavu, kam ísť ďalej, a bezcieľne blúdenie je takmer isté. Dungeon dizajn neraz navodzuje pocit frustrácie - teleporty medzi miestnosťami bez mapy nútia kresliť si schémy ručne, aby ste našli cestu k bossovi, a neprehľadná mapa sveta situáciu ešte zhoršuje. Našťastie technická stránka portu na Nintendo Switch je zvládnutá veľmi dobre. Hra beží stabilne a plynulo v natívnom rozlíšení 720p s takmer skalopevných 60 FPS v handheldovom režime a zachováva si vysokú plynulosť aj po na klasickej TV v doku. Ovládanie pomocou Joy-Conov je dostatočne intuitívne, no používateľské rozhranie, prenesené z PC verzie bez úprav, ostro kontrastuje s kvalitným portom – počas súbojov nemôžete zobraziť popisy predmetov ani útokov, pri výmene vybavenia nevidíte porovnanie štatistík, čo pri hre postavenej na neustálom striedaní a experimentovaní s desiatkami zbraní a brnení zbytočne frustruje a spomaľuje tempo. Takže hoci technicky je port výborný, dizajn niektorých herných mechaník a UI výrazne narúša celkový zážitok.
The Edge of Allegoria je chaos v pixel-artovom kabáte. Máme tu geniálny a návykový systém vývoja ktorý zápasí o vašu pozornosť s frustrujúcimi dungeonmi, inteligentná satira sa strieda s pubertálnym, opakovaným humorom a dokonalá retro estetika kričí proti katastrofálnemu používateľskému rozhraniu. Nie je to hra pre každého. Ak vás odrádza vulgárny humor a cynizmus, obíďte ju oblúkom. Ale ak ste vyrástli na JRPG z čias retro scény a stále vás baví drsný, dospelý humor v štýle South Parku, Allegoria je ako hlučná punk-rocková cover verzia obľúbenej popovej pesničky. Je dostatočne surová, miestami falošná, no s vlastným šarmom, ktorý vás môže pohltiť.
Za poskytnutí hry na recenzi děkujeme společnosti CobraTekku Games
