Písal sa rok 2007. Už nejaký čas som sa živil písaním o hrách, no ten konkrétny deň mám dodnes pred očami. Kuriér mi priniesol balík s logom Nintendo a ja som presne vedel čo je vo vnútri. Nintendo Wii, revolučná konzola, ktorá mala zmeniť hranie od základov. Namiesto sedenia na gauči sme sa mali hýbať, mávať rukami a stať sa súčasťou interakcie. Krátko nato mi na test dorazilo prvé Super Mario Galaxy. Vložil som disk do mechaniky a na mojom vtedajšom LCD televízore sa rozsvietil obraz, ktorý toho času pôsobil ako malý zázrak. Presuňme sa teraz spoločne do aktuálneho kalendárneho roku. Dnes už sa fyzické médiá na test dávno neposielajú a preto som novú kolekciu Super Mario Galaxy + Super Mario Galaxy 2 obdržal už len prostredníctvom digitálneho kódu. Na takmer osempalcovom 1080p displeji nového Switchu druhej generácie však svieti tá istá ikonická čiapka, len všetko pôsobí akosi čistejšie. Po takmer dvoch dekádach sa tak aj s Mariom vraciam späť do vesmíru a paradoxne je to v dobe kedy Nintendo svetu odhalilo prvý trailer na rovnomenný animovaný film. Život je naozaj plný paradoxov.
Nintendo Wii bolo, úprimne povedané, technickým kompromisom. V jadre išlo len o mierne pretaktovaný GameCube maskovaný ako nová éra hrania. Jeho kúzlo však spočívalo v kreativite vývojárov a v šikovných ilúziách, ktoré zakrývali technické limity železa samotného. Nintendo Switch 2 už dnes hrá úplne inú ligu, ostatne ide o plnohodnotnú hybridnú konzolu, ktorú si môžete užívať rovnako dobre vonku ako v pohodlí domova. Pôvodné Super Mario Galaxy hry na Wii bežali v 480p pri 60 fps s občasnými poklesmi a ovládanie stálo na mávaní ovládačom pred IR senzorom. Na Switch 2 preto museli prísť v kompletne prekopanej podobe. V TV režime teraz bežia v 4K pri stabilných 60 fps, v handhelde v 1080p, s pohodlným ovládaním cez tlačidlo Y, gyroskop a dotykovú obrazovku. Vizuálne ide o plnohodnotný remaster, nie len o zvýšené rozlíšenie. Nintendo prepracovalo textúry, zvýšilo úroveň detailov a zmodernizovalo používateľské rozhranie. Výsledkom je ostrý, čistý obraz, ktorý konečne necháva naplno vyniknúť nadčasový level dizajn oboch hier. To však nie je všetko. Kolekcia prináša aj niekoľko noviniek a to konkrétne; Assist Mode pre nováčikov, hudobný prehrávač a rozšírené príbehové kapitoly o Rosaline, vrátane úplne novej v druhom diele. O samotných hrách nemá zmysel filozofovať. Obe si právom držia status epických 3D plošinoviek, ktoré aj dnes pôsobia ohromujúco. Prvý diel ponúka magickú, jemne melancholickú atmosféru, druhý je čistá esenciálna hrateľnosť bez zbytočnej omáčky. Osobne preferujem Galaxy 2 a to pre tú nefalšovanú radosť z preskakovania naprieč komplikovanými planétami, ktorá ani po rokoch nestratila nič zo svojej iskry.
Spin útok, čiže to prekliate mávanie ovládačom je skutočne preč. Mŕtve, pochované, zabudnuté. Nový port, podobne ako ten v 3D All-Stars, presúva otočku na tlačidlo Y a to je obrovský rozdiel. Jediným rozhodnutím sa z oboch hier, najmä z Galaxy 2, stali hrateľnejšie tituly. Žiadne kŕče v zápästí, žiadne neplánované otočky len preto, že ste sa pohli na gauči. Lenže nebolo by to Nintendo ak by nám nepripravilo nejaké to ALE. To tentokrát padá na margo zbierania hviezdneho prachu a ovládania Yoshiho jazyka v Galaxy 2, ktoré boli postavené na presnosti IR systému pôvodného Wii. A tu, na Switch 2, sa presnosť zrazu stratila. Nintendo ponúka tri spôsoby, ako to riešiť, no ani jeden nie je vyložene ideálny. V režime handheldu môžete používať dotykovú obrazovku. Teoreticky skvelé, prakticky nepoužiteľné keďže pri každom ťapnutí musíte pustiť tlačidlo B alebo Y, takže ak sa niečo deje na obrazovke, nestíhate reagovať. Ergonomický nezmysel. Naopak v dokovacom režime je tu gyroskop a teda simulácia pôvodného Wii-mote. Slovo simulácia je kľúčové. Gyroskop totižto nie je infračervený senzor. Kurzor preto driftuje, vy sa ho neustále snažíte vycentrovať tlačidlom R a v akcii to pôsobí pomalšie, než by ste chceli. Je to funkčné, ale frustrujúce. Tretia možnosť je mapovanie pointeru na pravý analóg. Nie je to prirodzené, no aspoň je to konzistentné. Bez driftu, bez mávania, no ani zďaleka nie s presnosťou originálu. Dá sa s tým žiť, ale necítite tú eleganciu, ktorú mal pôvodný Wii systém.
Je Super Mario Galaxy 1 + 2 Collection pre Nintendo Switch 2 tou definitívnou verziou, na ktorú sme čakali? Áno, bez akýchkoľvek pochybností. Kombinácia stabilných 60 snímok za sekundu v natívnom 4K, viditeľne vylepšených textúr, drobného pridaného obsahu a hlavne presunutia „Spin“ útoku na tlačidlo Y, robí z tejto kolekcie najlepší a najpohodlnejší spôsob, ako si tieto dve legendy znovu užiť. Samozrejme, úplne bez výhrad to nejde. Ovládanie pointeru, najmä v Galaxy 2, je stále len kompromis. Driftujúce gyro alebo neohrabaná pravá páčka jednoducho nedokážu nahradiť chirurgickú presnosť pôvodného IR systému. Je to malá daň za modernizáciu, no citeľná. A potom tu máme večný problém s cenou. Sedemdesiat eur za dvojicu remastrov pätnásťročných hier je, mierne povedané, také Nintendovské. Táto firma opäť stavia na tom, že nostalgia má peňaženku vždy po ruke.
Napriek tomu, ak ste Galaxy nikdy nehrali, berte to ako povinnosť. Ignorovať tieto hry je ako tvrdiť, že milujete filmy, ale nevideli ste Krstného otca. A ak ste ich hrali na Wii, technický skok na 4K/60 fps a najmä pohodlné ovládanie tlačidlom Y stojí za to, aj napriek prémiovej cene.
Za poskytnutí hry na recenzi děkujeme společnosti ConQuest entertainment a.s.
