V hernom priemysle sa dnes všetko meria počtom polygónov, ray-tracingových odrazov a veľkosťou otvorených svetov, ktoré sú však neraz prázdnejšie než sľuby politikov pred voľbami. O to viac preto občas nezaškodí zastaviť sa a pozrieť dozadu. Ani nei tak zo sentimentu, ale preto, že história je dobrý kompas. A presne takto mi koncom minulého roka pristála na stole kolekcia kultovej klasiky Dragon Quest I & II. HD-2D Remake, ktorý uzatvára svätú trojicu Erdrickovej ságy a skúša dokázať, že aj dizajn z polovice osemdesiatych rokov môže v ére 4K a 60 fps fungovať.
Kým na Západe si JRPG korunu roky privlastňovala Final Fantasy, v Japonsku je Dragon Quest doslova kultúrny úkaz. Square Enix navyše našiel v HD-2D (od čias Octopath Traveler) spôsob, ako retro estetiku predať modernému publiku bez pocitu lacnej nostalgie. Po úspechu Dragon Quest III HD-2D Remake (2024) boli očakávania nebezpečne vysoko, lenže jednotka a dvojka sú vo svojej podstate archaickejšie: prvá je komorne jednoduchá, druhá historicky neslávna nevyváženosťou. Pointa teda znela jasne; dokáže remake vyhladiť ostré hrany, no nezabiť ducha originálu? A zároveň; ako to celé sadne na Switch 2, ktorý sa tvári ako most medzi generáciami?
Dragon Quest I & II nie je hra, ktorá by mala žmýkať akýkoľvek moderný hardvér, ostatne stále je to sprite grafika v 3D priestore. No práve tu je krásne vidieť, čo spraví kombinácia výkonu a optimalizácie. Na Switch 2 máte v tomto smere k dispozícii režimy, ktoré dávajú zmysel. Režim Quality v doku cieli na 4K (pravdepodobne upscaling zhruba z 1440p) pri 30 fps s max detailmi tieňov, ambient occlusion a efektmi; Performance ide na približne 1440p pri 60 fps; handheld modus naproti tomu beží ostro na 1080p pri 60 fps s VRR. A hoci PS5/Series X dokážu tlačiť natívnejšie 4K, Switch 2 sa drží prekvapivo statočne a upscaling vyzerá na veľkej 4K telke príjemne čisto s tým, že prostredia majú hĺbku, ktorá sa pri nižších rozlíšeniach strácala.
Osobne som bol takmer stále v Performance móde, pretože 60 fps v ťahovom RPG znamená komfort, na ktorý si rýchlo zvyknete. Menu je svižnejšie, animácie kúziel pôsobia moderne, pohyb po mape je hladký a návrat k 30 fps je zrazu brodenie v melase. Dôležité však je, že ak si kúpite verziu na starý Switch a pustíte ju cez spätnú kompatibilitu, dostanete nižšie rozlíšenie, 30 fps a občasné poklesy pri efektoch. Žiadny zázračný patch, ktorý by automaticky odomkol potenciál nového železa, sa nekoná pokiaľ nekúpite natívnu Switch 2 verziu. Square Enix totiž pri fyzickej verzii pre Switch 2 vytiahol číslo, ktoré sa dá nazvať iba chamtivosťou a v krabičke nie je cartridge, ale papierik s kódom. Privoniate k čerstvému plastu, tešíte sa na malý horký obdĺžnik (áno, stále platí profesionálna deformácia), a namiesto toho držíte kus papiera. Zberateľská hodnota ide do priepasti, ekologicky je to čistý absurdistan (plast, tlač, distribúcia… kvôli kódu) a na trhu vzniká paradox. Switch 1 verzia je na cartridge, takže zberatelia radšej vezmú technicky horšiu verziu, len aby mali fyzické médium. Keď k tomu pridáte absenciu spomínaného upgradu (žiadna rozumná možnosť prechodu zo Switch 1 na Switch 2 verziu), dostávate nepríjemnú voľbu medzi kvalitou obrazu a pocitom vlastníctva.
A teraz to podstatné, čiže samotná hra. Dragon Quest I je archetyp žánru s príbehom z minulého storočia. Dragonlord uniesol princeznú, ukradol guľu svetla, ty si potomok Erdricka, choď a vyrieš to. V roku 1986 to stačilo, a v roku 2026 to prekvapivo stále stačí, ak prijmete, že nejdete po politických intrigách ani existenciálnom rozklade. Remake túto čistú rozprávkovosť rešpektuje, no zároveň robí jednu zásadnú zmenu, ktorá hru konečne rozhýbe. Už nebojujete striktne 1v1, ale proti skupinám nepriateľov, a hrdina preto dostáva nové schopnosti a plošné kúzla. Súboje sú zrazu menej o bezduchom „Attack“ a viac o jednoduchom, no funkčnom rozhodovaní či spáliť slizov AOE kúzlom, alebo šetriť MP na liečenie. Alefgard v HD-2D je pastva pre oči. Dioráma efekt, fotorealistické nasvietenie, hĺbka ostrosti, častice, dynamické tiene a pixelové postavy v tom pôsobia ako spomienka, ktorú niekto vyčistil, vyleštil a nasvietil filmovým tímom. Mestá aj dungeony majú viac detailov, vertikalita konečne dáva horám váhu a vzdialenosti epiku. Aby toho nebolo málo tak pribudli aj nové ostrovy a tajné lokácie, ktoré nie sú len vata, ale slušne dopĺňajú lore a prepojenia smerom k trojke.
Dragon Quest II je za mňa jasne dôvod, prečo tento balík dáva zmysel aj mimo nejakého pálčivého pocitu nostalgie. Pôvodná dvojka vedela byť v závere brutálne nefér a remake zrazu prichádza ako komplexnejšia náprava, ktorá si uvedomuje, že hráč v roku 2026 nemá trpezlivosť budhistického mnícha. Náročnosť je prekopaná tak, že hra vás stále vie prefackať, ak sa nepripravíte, no prestáva byť vyložene sadistická. Navyše partia konečne skutočne žije; spoločníci majú dialógy, reakcie na svet a party chat, takže nie sú len chodiace sloty na kúzla. Dabing (japonský aj anglický) dodáva pixelovým hrdinom charizmu a dvojke to prekvapivo pomáha aj emocionálne. Najmä pri princeznej z Moonbrooke, ktorej osud bol vždy silný, len kedysi príliš upozadený. Quick save a rozumný autosave, možnosť zrýchliť súboje až na ultra fast (vďaka čomu je grind znesiteľný až meditatívny), a lepšia mapa s jemným denníkom úloh, ktorý vás nenesie za ručičku, ale prestane z vás robiť námorníka, čo tri hodiny krúži po mori a hľadá nejaký ostrovček bez nápovede. Puristi si pomôcky môžu vypnúť, no úprimne, väčšina z nás už si dnes nepotrebuje dokazovať nič okrem toho, že má aj iné povinnosti než hľadať správny pixel na obzore.
Jediná starosvetská vec, pri ktorej som si nie raz vzdychol, je inventár. Dragon Quest si drží obmedzený počet slotov pre každú postavu a manažment predmetov vie spomaliť tempo hry. Presúvanie, ukladanie do bagu (mimo boja), logistika pred dungeonmi. Chápem zámer. Všetko je spravené tak aby výprava mala patričnú váhu a nebola len výletom z bodu A do bodu B. Lenže v dobe, keď hry bežne tolerujú nosenie celého železiarstva v jednom vrecku, to vie pôsobiť vyložene otravne, zvlášť pri JRPG. Audio je našťastie čistá nádhera. Orchestrálne aranžmány znejú veľkolepo a na Switch 2 (najmä so slúchadlami alebo dobrým soundbarom) je zvuk čistý, separácia nástrojov výborná a ikonická Overture stále funguje ako okamžitý teleport do minulosti. Efekty ostávajú verné 8-bitovej identite, len sú patrične remasterované.
Herne a remeselne je Dragon Quest I & II HD-2D Remake nádherný, úctivý a pritom dostatočne opravený, aby nebol len nostalgickou skúškou vašej trpezlivosti. Zároveň je to však produkt, pri ktorom sa pýtate na hodnotu. Plná cena okolo 60 € za dve jednoduchšie, historicky staré záležitosti (najmä jednotka je krátka) a k tomu kód v krabičke na Switch 2. Pre veteránov je to povinná jazda a najlepšia verzia, bodka. Pre nováčikov je to výborná lekcia histórie, len treba počítať s tým, že mechaniky sú jednoduchšie a občas tvrdohlavo staromódne.
Za poskytnutí hry děkujeme společnosti Cenega
