Končí sa nám pomaly ale isto rok 2025 a herný priemysel sa nachádza v podivnej hibernácii kreativity, kde sa slovo remaster skloňuje častejšie než mikrotransakcie v účtovných uzávierkach EA. Keď mi do mailovej schránky pred mesiacom pristál kód na Anima Gate of Memories: I&II Remaster pre PlayStation 5, musel som sa na chvíľu zamyslieť. Anima Project je názov, ktorý vo mne totižto okamžite vyvolal spomienky na éru, keď bol Kickstarter plný hromady dnes už zabudnutých kampaní. Pre tých, ktorí poslednú dekádu strávili mimo indie scény, je Anima Gate of Memories akčná RPG séria zo Španielska, konkrétne z Valencie, a zároveň digitálna adaptácia kultovej stolovej RPG Anima: Beyond Fantasy. Jej vizuálny štýl pôsobí ako zvláštne, ale funkčné spojenie Final Fantasy a Castlevanie vyšperkované v duchu európskeho temného fantasy. Remaster balíček obsahuje pôvodnú hru aj samostatne hrateľné pokračovanie The Nameless Chronicles a sľubuje 4K rozlíšenie, stabilných 60 snímok za sekundu, vylepšené textúry a úpravy hrateľnosti. Skúsenosti s „definitívnymi edíciami“, ktoré často bývajú len lenivými portmi, vo mne však automaticky vzbudzujú istú dávku opatrnosti a ak vás zaujíma ako to s týmto celím vlastne dopadlo v praxi, určite čítajte ďalej.
Z technického hľadiska remaster na PS5 cieli na natívne 4K rozlíšenie a už prvé minúty dávajú jasne najavo, že cel-shaded grafika v tomto rozlíšení doslova ožila. Línie sú ostré, textúry oblečenia aj prostredí viditeľne čistejšie a tam, kde bol v origináli len rozmazaný náznak detailu, je teraz plnohodnotná kresba (palec hore). Zároveň však 4K neúprosne odhaľuje vek niektorých modelov a geometriu prostredí. Veža Arcane síce pôsobí architektonicky zaujímavo, no mnoho miestností sú stále len veľké prázdne kvádre so síce peknou ale plochou tapetou. Nové svetelné efekty, bloom a upravené tieňovanie pomáhajú, no základný technický skelet hry ostal nezmenený, čo je daň za to, že nejde o plnohodnotný remake. Najväčším technickým prínosom je však stabilných 60 FPS. Počas desiatok hodín hrania som nezaznamenal výrazné prepady ani v chaotických súbojoch s množstvom efektov, čo je pre akčnú RPG absolútne kľúčové. Plynulosť konečne neničí presnosť ovládania tak, ako tomu bolo na PS4. Rýchle SSD načítavania zase robia backtracking znesiteľným a celkový tok hry podstatne svižnejším. Podpora DualSense je skôr základná a síce tu máte vibrácie, avšak im chýba patričná jemnosť a adaptívne spúšťače sú využité len veľmi symbolicky. Neurazí to, ale potenciál ovládača ostáva z veľkej časti nevyužitý.
Prvá hra s podtitulom Gate of Memories vás vrhne do príbehu dievčaťa bez minulosti, ktoré je nedobrovoľne spojené s démonickou entitou Ergo Mundus uväznenou v magickej knihe. Vzťah medzi nimi tvorí emocionálne jadro dejové pozadia a zároveň je zdrojom jeho najkontroverznejších momentov. Ergo je arogantný, provokatívny a často balansuje na hrane únosnosti, no v kontexte sveta a jeho pôvodu to dáva ako tak zmysel. Dynamika tejto dvojice silno pripomína vzťahy známe z hier ako Darksiders či pôvodného Nier, len s tým rozdielom, že tu môžete medzi postavami aj aktívne prepínať. Svet Gaia je extrémne bohatý na vlastnú mytológiu, pojmy a historické odkazy, pričom hra vám ich nepredkladá po lopate. Príbeh je fragmentovaný, roztrúsený po dokumentoch a dialógoch, a vyžaduje pomerne aktívne čítanie. Zápletka samotná sa točí okolo krádeže prastarej knihy Byblos a prenasledovania záhadnej Red Lady naprieč dimenzionálnymi svetmi ukrytými vo veži Arcane. Vizuálna rozmanitosť prostredí je veľká, no samotný level dizajn často naráža na limity indie produkcie. Mnohé lokácie sú atmosférické, no zároveň prázdne a málo interaktívne, čo paradoxne ešte viac umocňuje pocit osamelosti a odcudzenia.
Anima sa pritom nedá opísať bez porovnania s 3D Castlevaniami z éry PlayStation 2. Najväčšia podobnosť za mňa smeruje k Lament of Innocence. Centrálna veža, tematické zóny, gotická melanchólia aj čiastočne fixné kamery pôsobia vyložene ako variácia na dielo od Konami. Na rozdiel od špecifických pohybov Leona Belmonta však postavy v Anime pôsobia rýchlo a ľahko, s dôrazom na vertikalitu a vzdušné kombá. Paralely s Curse of Darkness sú zreteľné najmä v komplexnosti vývoja postáv, zbere materiálov a budovaní schopností. Rozdiel je v tom, že váš démonický spoločník nie je len pomocná jednotka, ale plnohodnotná hrateľná postava. V porovnaní s filmovou pompéznosťou Lords of Shadow má Anima výrazne nižšie produkčné hodnoty, no v hĺbke RPG mechaník a voľnosti prieskumu často pôsobí komplexnejšie a menej zviazane.
Najrozporuplnejším prvkom hry ostáva súbojový systém. Často označovaný ako „floaty“, teda plávajúci, pôsobí tak, akoby postavy bojovali v prostredí s oslabenou gravitáciou. Údery nemajú takú váhu ani spätnú väzbu, na akú sú hráči zvyknutí z moderných akčných hier, a systém prehnaného proklamovania animácií spôsobuje, že raz spustené kombá sa nedajú vždy okamžite prerušiť úskokom. To vedie k frustrácii najmä pri súbojoch s bossmi. Pod povrchom sa však skrýva prekvapivo hlboký systém práce s Ki a magickou energiou, ktorý v kombinácii s prepínaním postáv uprostred kombo ťahov vytvára veľmi technický a návykový štýl boja. Keď všetko do seba zapadne, pôsobí to ako elegantný balet smrti, no kamera a fyzika vedia tento dojem rovnako rýchlo rozbiť. PS5 verzia síce prináša lepšiu odozvu ovládania a minimálny input lag, no základnú plávajúcu povahu boja nemení.
Poďme sa teraz porozprávať o The Nameless Chronicles. Ten pôsobí ako dospelejší a sústredenejší brat prvej hry. Príbeh sa presúva do temnejšej polohy a sleduje tragickú cestu bytosti prekliatej nesmrteľnosťou, ktorá hľadá vlastnú identitu (taký Alucard z Wishu). Oproti prvej časti je tu tón osobnejší a emocionálne silnejší. Hrateľnosť stavia na agresivite prostredníctvom mechaniky Hand of Tanathos, kde výmenou za obrovskú silu riskujete vlastné zdravie, čo núti hráča neustále tlačiť na protivníkov. Level dizajn je lineárnejší, ale kompaktnejší a súboje s bossmi sú čitateľnejšie a súčasne férovejšie. Ako samostatný herný zážitok pôsobí The Nameless Chronicles vyzretejšie a vyváženejšie než pôvodná hra.
Cenová politika remasteru je jedným z jeho najväčších tromfov. Digitálna verzia stojí 29,99 € a za túto sumu dostanete dve plnohodnotné RPG, ktoré vás dokážu zabaviť na desiatky hodín. Pre zberateľov je k dispozícii aj fyzická edícia so soundtrackom, artbookom a tematickými bonusmi, čo pri tak výraznom výtvarnom štýle za mňa dáva zmysel. Zmeny v hrateľnosti oproti pôvodným verziám sú skôr evolučné než revolučné. Presnejšie hitboxy, mierne upravená obtiažnosť bossov a o niečo kultivovanejšia kamera. Nejde rozhodne o zásadnú prestavbu, ale o dolaďovanie pôvodnej vízie.
Anima Gate of Memories: I&II Remaster je v konečnom dôsledku zvláštny, trochu neuhladený, ale úprimný návrat do sveta, ktorý vznikol z čistej vášne. Má technické a dizajnové nedostatky, miestami kolísavý dabing, prázdnejšie levely a súbojový systém, ktorý nemusí sadnúť každému. Zároveň však ponúka výnimočnú atmosféru, silný hudobný podklad, originálny svet a množstvo mechaník, ktoré presahujú bežný indie štandard. Pre fanúšikov Castlevanie, Nieru či temných akčných RPG z éry PS2 ide o takmer povinnú jazdu. Pre bežných hráčov hľadajúcich rýchlu, nenáročnú akciu to môže byť až príliš „divné“. Za mňa tento remaster robí presne to, čo má. Prináša kultové, neuhladené, no osobité duo projektov v technicky lepšej podobe.
Za poskytnutí hry na recenzi děkujeme společnosti Anima Publishing
