Spoločnosť Kia prichádza s modernizovaným Sportage pre modelový rok 2026, a tentoraz si v úvode pomôžem filmovou tematikou. Kým piata generácia pôsobila ako odvážny film, ktorý šokoval vizuálnou extravaganciou, aktuálny facelift je jeho poctivý Director’s Cut, a teda uhladenejší, dotiahnutejší a s lepšie zvládnutou réžiou v rámci detailov. A keď už sme pri filme, dnes sa na Sportage nebudem pozerať ako na obyčajný spotrebič na presun z bodu A do bodu B. Pojmem to skôr z pozície filmového kritika sediaceho v prítmí garáže a pod neónovým svetlom si spoločne rozoberieme každý záber, každý strih aj každú použitú rekvizitu. Testovaná verzia 1.6 T-GDi AWD so 7-stupňovou dvojspojkovou prevodovkou vo výbave GT-Line tu jasne hrá rolu akčného hrdinu. Nie je to ekologicky zmýšľajúca snehová vločka ani úsporný komparz, ale poctivý benzínový charakter s turbom, štvorkolkou a roztrhaným bielym tielkom. V nasledujúcich, a ako je už mojím zvykom neortodoxne poskladaných kapitolách, sa pozrieme na výpravu v podobe dizajnu, na kaskadérske kúsky jazdných vlastností, na praktické rekvizity v interiéri a kufri aj na postprodukciu, teda výbavu a technológie. Pohodlne sa usaďte, keďže premietačka už beží a logo Kia práve zasvietilo na plátne.
Ak bol pôvodný Sportage piatej generácie tak trochu experimentálny art-film, ktorý publikum rozdelil na dva tábory, facelift MY26 pôsobí ako čistokrvný sci-fi veľkofilm v štýle Denisa Villeneuvea. Veľa emócií, veľa formy, ale súčasne aj pevná režijná ruka. Dizajnový jazyk konečne dozrel a nepôsobí už ako náhodný zhluk rôznych nápadov, ale skôr ako ucelená vízia. Najväčší dejový zvrat prichádza vpredu, kde nájdeme bumerangové denné svietenie a nový systém hviezdnej mapy inšpirovaný modelmi EV9/EV6. Ten stavia na vertikálnych svetlometoch rámujúcich masku ako strážne veže nejakej futuristickej pevnosti. Práve tieto veže auto opticky rozširujú a pridávajú mu pri pohľade spredu autoritu, akoby si náš pomyselný hrdina medzi dielmi odskočil na rok do posilky a vrátil sa s hranatejšou sánkou. V GT-Line úprave nečakajte žiadnu bižutériu v podobe lacného chrómu, keďže ten tu nahrádza klavírna čierna s ostrými líniami efektne pohlcujúcimi svetlo. Spodné nasávacie otvory sú širšie, agresívnejšie a vyzerajú, akoby si ich dizajnéri požičali z prúdových motorov lietadla. S dĺžkou 4 540 mm pôsobí Sportage z profilu ako šprintér zakľaknutý v blokoch, a19-palcové disky GT-Line s efektným geometrickým vzorom mu dávajú ešte výraznejší technologický šmrnc. Čierne lemovanie podbehov a prahov nám ďalej znižuje optické ťažisko, aj keď svetlá výška ostáva na úrovni bežného mestského SUV (cca 170 mm). Zadok si necháva základný tvar, no svetlá dostali rovnako menšie úpravy. Tenšia a ostrejšia LED grafika a hlavne prepojenie pomocou úzkej lišty naprieč celým kufrom zozadu krásne opticky rozširujú toto za mňa celkovo vizuálne pôsobivé autíčko.
Po otvorení dverí sa scéna presúva logicky do kokpitu, ktorý by pokojne obstál aj ako mostík Enterprise v modernom Star Treku. Kia tu totižto trafila mix futurizmu a praktickosti, kde sa dominantou stal veľký zakrivený panel s dvojicou 12,3-palcových displejov. Zakrivenie nie je len nejakým prvoplánovým efektom, ale predovšetkým ergonomická finta, keďže informácie sú natočené k vodičovi a kabína vás tak príjemne obkolesí všetkou tou modernou technikou. Kia softvér som chválil už opakovane pri testoch oveľa drahších áut tejto automobilky a je príjemné zistiť, že ani pri Sportage sa kvalita nijako nemení, ba čo je super, dokonca nastal aj nejaký ten upgrade – akokoľvek si môžete nastaviť rôzne makrá na fyzické spínače volantu, tak napríklad pre mňa vždy otravné pípanie asistentov prekročenia rýchlosti teraz viete jednoducho umlčať pridržaním tlačidla Mute, čo je perfektná a praktická vec. Palubná doska kombinuje mäkčené plasty, kovové prvky a v GT-Line s Premium Packom aj alcantaru na výplniach dverí, takže to nepôsobí ako lacná kulisa, ale ako poctivo postavená scénografia. Tu nám však na scénu vtrháva zloduch menom Piano Black. Povrchová úprava, ktorá síce vyzerá skvelo, avšak to len do momentu než sa na ňu zadívate po pár týždňoch jazdenia. Následne už nebudete robiť nič iné len počítať škrabance a leštiť ten ako tak zachovaný zvyšok. Na stredovej konzole okolo voliča prevodovky síce funguje presne ako odrazové efekty od J. J. Abramsa, avšak, ako som už spomenul, nebude to trvať dlho a začne vám to celé liezť na nervy. Volant prešiel redizajnom do dvojramenného štýlu aký nájdeme u EV6 a má rovnako hrubý veniec, ale hlavne rozumne rozložené fyzické tlačidlá – žiadne dotykové plôšky, ktoré si omylom aktivujete pri každom prudšom zatočení. Keď už spomínam EV6, tak tou sa v rámci Sportage dizajnéri evidentne inšpirovali aj pri tvorbe stredového tunela. Nie len že je ovládanie smeru jazdy identické (obrovské a prémiovo pôsobiace ozubené koleso), ale rovnako tak identický je aj dotykový panel od klimatizácie, respektíve ovládania mimo stredovej obrazovky. Nemajte však strach, nastavovanie teploty pre vodiča a spolujazdca je možné aj pomocou dvoch fyzických koliesok. Čo sa týka vysokej úrovne pohodlia, tak to v GT-Live výbave zabezpečujú ventilované/vyhrievané a elektricky nastaviteľné kreslá potiahnuté kombináciou syntetickej kože a už spomínanej alcantary. O zvukovú kulisu sa stará prémiové audio Harman Kardon s ôsmimi reproduktormi, externým zosilňovačom a subwooferom v kufri, pričom v praxi ponúka hutný, plný prejav s pevnými basmi a čistými výškami, takže aj bežné počúvanie v aute zrazu pôsobí o triedu dospelejšie.
Pod kapotou sa nachádza benzínový štvorvalec 1,6 T GDi s výkonom 180 koní a krútiacim momentom 265 Nm, v tomto prevedení bez mild-hybridu. Z praktického hľadiska to znamená jednoduchšiu techniku a o niečo ľahšie auto, no zároveň aj výrazne menej okamžitej akcelerácie v porovnaní so staršou verziou, ktorá mala elektrickú výpomoc. Musím vám povedať, že po tom, ako som mal v rámci testov za sebou viacero čistokrvných električiek som si na toto lenivé rozbiehanie musel dlho zvykať. Motor však zostáva príjemne kultivovaný, tichý a na bežné jazdenie pôsobí dostatočne pružne, pričom pri dlhšej záťaži pomáha aj medzichladič turba, ktorý lepšie drží výkon v teplejšej prevádzke. Systém pohonu všetkých kolies (AWD) v Sportage využíva elektrohydraulickú medzinápravovú spojku. V bežných podmienkach sa auto správa ako predokolka, čo šetrí palivo. Akonáhle však senzory zaznamenajú preklz predných kolies (alebo pri prudkej akcelerácii, či jazde v zákrute), systém v zlomku sekundy pošle krútiaci moment na zadnú nápravu. Reakcie sú rýchlejšie ako klapka na začiatku záberu. Tento systém síce nie je stavaný na prechod Saharou keďže nemá uzávierky diferenciálov ani redukciu, ale v kontexte „mestského dobrodruha“, ktorý sa v zime potrebuje dostať k lyžiarskemu stredisku po zasneženej ceste, alebo prejsť po rozmočenej poľnej ceste k chate, funguje excelentne. Funkcia Terrain Mode (sneh, blato, piesok) ďalej upravuje logiku trakčnej kontroly, prevodovky a reakcie na plyn, čím maximalizuje priľnavosť na rôznych povrchoch. Sedemstupňový dvojspojkový automat radí vo všeobecnosti hladko, avšak ako som spomenul, tak pri rozjazdoch vždy nastane krátke zaváhanie. V športovom režime dokáže prevodovka fungovať oveľa živšie a dynamickejšie. Spotreba sa ustálila v priemere na 9 litrov na 100 kilometrov. V meste sa dalo jazdiť približne o jeden liter menej, no na diaľnici pri tempe nad limit vie ísť spotreba bez problémov cez 11 litrov. Nie je to rekord v triede, lenže kombinácia výkonu a neraz aj pohonu všetkých kolies si jednoducho vypýta svoju daň. Pozitívom je dostatočne veľká až 54 litrová nádrž, ktorá vám pri normálnom tempe bez problémov umožní najazdiť viac než 600 kilometrov.
Jazdný prejav Sportage GT-Line by som jedným slovom označil ako dynamický. Podvozok je síce mierne tuhší, no veľmi dobre vyvážený a v praxi pôsobí dospelejšie, než by ste od SUV tejto triedy čakali. Vpredu pracuje MacPherson, vzadu viacprvková náprava a v tejto výbave hrá veľkú rolu elektronicky riadené pruženie, ktoré priebežne mení charakter tlmičov podľa povrchu aj štýlu jazdy. V komfortnom režime auto pekne filtruje krátke nerovnosti a kabínu drží mimo chaosu slovenských ciest, pričom zároveň nestráca kontrolu ani v rozbitých zákrutách a drží stopu s prekvapivou istotou. Po prepnutí do športového režimu pritvrdí, zmenší náklony karosérie a ochotnejšie sa oprie do zákruty, pričom pomáha aj jemné pribrzďovanie kolies, ktoré tlmí typickú SUV nedotáčavosť. Veľkým plusom po facelifte je odhlučnenie, pretože aj pri 130 km/h je aerodynamický hluk nízky, motor pri ustálenom tempe takmer nevnímateľný a výraznejšie sa ozvú najmä 19-palcové pneumatiky pri jazde po nespevnenom povrchu.
Čo sa týka priestoru pod vekom piatych dverí tak v spaľovacej verzii máme kufor o veľkosti 591 litrov s tým, že jeho priestor je veľmi dobre využiteľný, keďže má pravidelný tvar bez zbytočných výčnelkov a nakladacia hrana je v rozumnej výške. Po sklopení druhého radu sedadiel získate 1 780 litrov. Zadné operadlá sú navyše delené v pomere 40:20:40, takže si viete sklopiť len stred a prestrčiť lyže či iné dlhé predmety, pričom stále odveziete štyroch ľudí, a praktické je aj sklápanie páčkami priamo z kufra, ktoré spraví z prestavby interiéru otázku pár sekúnd. Po sklopení vznikne takmer rovná plocha s miernym stúpaním, takže veľké krabice, kočík alebo aj núdzové prespanie sa tu dajú zvládnuť bez akrobatických výkonov. K tomu pridajte 12 V zásuvku, háčiky na tašky, jasné LED osvetlenie, dvojité dno na drobnosti a povinnú výbavu, a v tejto výbave dokonca aj elektrické ovládanie piatych dverí.
Po siedmych dňoch jazdenia mám jasno. Nová Kia Sportage v uvedenej motorizácii je rozumnou voľbou pre rodiny, ktorým elektrifikácia automobilového priemyslu stále nič nehovorí. Za prijateľnú sumu dostanú vizuálne pôsobivé moderné auto s tradičným motorom a na konci dňa tak ocenia nie len priestor a pohodlie počas jazdy, ale aj slušnú spotrebu.
Za poskytnutí produktu na recenzi děkujeme společnosti KIA
