Pôvodná verzia dnes už tak trocha kultového Xenoblade Chronicles bola roky zaseknutá na Wii U, teda na konzole, ktorá mala viac smolu v predajnosti, než v nejakých ambíciách. Switch verzia z úvodu minulého roka ju síce dostala späť medzi živých, no príchod novej generácie Switch 2 umožnil vývojárom dodať skalným ale aj potencionálnym záujemcom o kúpu akúsi definitívne-definitívnu verziu. U Nintenda toto slovné harakiri nie je ničím novým, každopádne aj našej redakcii sa dostalo tej cti sa na samotný port pozrieť trocha bližšie a teraz vám o ňom môžem patrične poreferovať.
Najviditeľnejšia zmena je v rámci technického výkonu, ktorý konečne zodpovedá mierke Miry. Kým na prvom Switchi hra cielila na dynamických 1080p v doku a 720p v handheld režime pri 30 snímkach, Switch 2 edícia ide na 4K v doku, 1080p v handhelde a najmä na 60 snímkach za sekundu. Verte mi, že to je veľký rozdiel a hlavne v titule, kde beháte po obrovských mapách, lietate, skáčete a presadáte do Skellov, pričom engine musí nonstop streamovať všetky tie dáta. Rýchlejšie úložisko a väčšia priepustnosť pamäte spravia to, čo si hráč všimne aj bez technického slovníka: menej šumu, menej neskorého dokresľovania, menej momentov, keď sa svet snaží dobehnúť frenetický pohyb kamery. A áno, môžeme sa rozprávať o tom, prečo Nintendo majiteľom verzie z roku 2025 účtuje symbolický upgrade za päť euro, každopádne by to bolo opäť len stratou času.
Šesťdesiat snímok pritom v tomto prípade nie je len nejaké zlepšenie celkovej estetiky, ale súčasne aj ovládania. Súbojový systém stojí na rytme bojových umení a načasovaní jednotlivých reakcií, takže nižšie vstupné oneskorenie pocítite okamžite. Reťazenie techník je svižnejšie, prepínanie rozhodnutí v strede boja menej lepkavé a celkovo to pôsobí, akoby hra konečne prestala behať v pracovných topánkach. Bonusom je, že efekty ako hmla v Sylvale a lávové peklo v Cauldrose vyzerajú čistejšie a pri vyššom rozlíšení aj čitateľnejšie, čo paradoxne pomáha aj prehľadnosti, nielen celkovému wow efektu.
Poďme sa teraz zamerať na lokácie samotné. Mira je stále hlavný argument, prečo z môjho pohľadu táto hra patrí do vitríny otvorených svetov moderného pojatia JRPG. V 4K sa z nej stáva oveľa ostrejšia výstava detailov, nie len pekná panoráma. Primordia vás víta hustejšou vegetáciou a väčšou vzdialenosťou vykresľovania, takže ikonické scenérie aj vzdialené monštrá pôsobia prirodzenejšie a bez rušivého vyskakovania objektov. Noctilum zasa ťaží zo svetla, bioluminiscencia a rozptyl cez koruny stromov konečne vyzerajú ako účel a zámer, nie vyložene nutný kompromis. Oblivia naopak ukazuje lepšie tiene a jemnejšie detaily na obrovských štruktúrach v piesku, Sylvalum a Cauldros držia stabilitu aj v počasí a efektoch, ktoré kedysi radi zrážali výkon práve v tej najhoršej chvíli, teda počas veľkých súbojov. Nikto pri tomto žánre nechce vidieť čo i len malé trhanie a sekanie.
Z mechaník ako takých najviac mení tempo novinka Quick Cooldown, v praxi druhý zdroj, ktorý sa nabíja automatickými útokmi a dovolí vám obetovať jeho časť na okamžité vynulovanie obnovy ľubovoľnej techniky. V boji to znamená menej čakania so založenými rukami a viac situácií, kde si na poslednú chvíľu vytiahnete liečenie alebo obranný posilňovač. Popritom pribudli aj možnosti vzhľadu pre Crossa, inšpirované postavami z hlavnej trilógie, pričom módny výstroj umožní nechať si štatistiky najlepšieho gearu a pritom vyzerať tak, ako chcete. Z noviniek okolo Skellov stojí za zmienku Hraesvelg a najmä Ares Prime, ktorý je napojený na rozšírený príbeh a núti trochu inak rozmýšľať nad palivom a energiou, pričom pri 60 snímkach je prepínanie režimov a celkový pohyb citeľne hladší. Naozaj sa na to pozerá výrazne lepšie a to hlavne na veľkej TV.
Najväčšia nálož pre veteránov je Kapitola 13, čiže nový obsah po dohraní pôvodného finále, rozdelený do troch dejstiev. Do sveta vstúpia dematerializačné zóny, ktoré doslova mažú realitu okolo seba, a pátranie vedie Elmu a tím ku Ghostom, tentoraz nie ako k bežným nepriateľom, ale ako k akémusi korekčnému mechanizmu vesmíru. Tomu sa prispôsobí aj boj, Ghostovia sú totižto viac zraniteľní cez špecifické orby fungujúce ako náhodne pridelené slabiny, takže musíte častejšie manuálne cieliť a meniť priority, než ste bol zvyknutý. Kľúčom kapitoly je návrat Aloisa Bernholta, pilota Aresa Prime, a s ním aj tvrdšie odpovede ohľadom technológii Samaar, o pôvode ľudí a dokonca aj Ganglionov. Vyvrcholenie s entitou The Void posunie stávky do roviny súťaže o prežitie civilizácií a jasne naznačí, že Mira už nie je len exotická kulisa, ale uzol, ktorý má ťahať širší príbeh série. Ak vám mnou uvedený text nedáva absolútne zmysel, tak nezúfajte, jeho obsah je cielený výhradne na znalcov predchádzajúcich dvoch vydaní a viac o hre sa dozviete z mojej pôvodnej recenzie.
Definitive Edition zároveň konečne rieši staré bolesti bez toho, aby sa nejako víťazoslávne tvárila, že prináša nový obsah. Skladanie partie hrdinov už nie je behanie po New Los Angeles ako po úradoch, všetko sa mení priamo v menu. Skúsenosti získavajú aj postavy mimo aktívnej skupiny, takže odpadá trestanie hráča za to, že skúša rôzne kombinácie. Zmenu času spravíte kedykoľvek, navigácia je spoľahlivejšia a mapa a systém FrontierNav sú prehľadnejšie pri prieskume aj pri plnení jednotlivých cieľov. Po Kapitole 13 príde aj rýchlejšie zosielanie schopností pre Skelly, čo zjednoduší neskorší farm a rotácie pri tvrdších výzvach typu Glossolalia či Apocalypsis.
Ak musím byť aspoň trocha kritický, aby som si pred samým sebou obhájil tú päť percentnú medzeru vo finálnom hodnotení, tak poviem, že hra po rokoch konečne stíha sama sebe. Nie je to cez to všetko ale dokonalé. Handheld režim trocha trpí pod agresívnejším upscalingom, čo vie v niektorých svetelných situáciách vyrobiť rušivé artefakty pri rýchlom pohybe kamery, no celkový obraz zostáva stále jasný. Cez to všetko ide o najlepšiu verziu Xenoblade Chronicles X, nielen v zmysle výkonu, ale aj uzatvorenia príbehových otázok a modernizácie samotných systémov. Ak chcete obrovský otvorený svet, hlboké mechaniky a japonské RPG dobrodružstvo, ktoré sa nebojí byť epicky veľké, Switch 2 edícia je presne to po čom by ste mali stiahnuť. Či už premiérovo alebo formou pár eurového upgradu.
Za poskytnutí hry na recenzi děkujeme společnosti ConQuest entertainment a.s.
