Nová Ultra z rodu Galaxy je mobil, pri ktorom veľmi rýchlo pochopíte, že sa nesnaží byť milý ku každému. Nie je to kompaktný model do vrecka, ktorý si kúpite len preto, aby ste mali na dva roky pokoj. Je to jednoducho veľká, drahá a technicky nabitá vlajková loď, ktorá cieli na používateľa, čo chce maximum displeja, výkonu, kvality videa, bezpečnosti a navyše aj S Pen integrovaný priamo v tele.
Konštrukčne je telefón tenší a ľahší, než by ste pri modeli Ultra čakali, a to je cítiť hneď po prvom uchopení. Návrat k hliníkovému rámu možno na papieri nepôsobí tak luxusne ako titán z predchádzajúcej generácie, ale v praxi dáva zmysel. Telefón totiž nepôsobí tak ťažkopádne a pri dlhšom držaní neunavuje zápästie ako niektoré konkurenčné modely s obrovským fotomodulom a hmotnosťou blížiacou sa skôr k tehličke zlata než k telefónu. Zároveň však práve hliník hrá veľkú rolu v tom, ako sa zariadenie správa pri záťaži. Teplo z čipu totiž neostáva zavreté niekde hlboko v útrobách, ale sa pomerne ochotne rozlieva do rámu. To je dobré pre hardvér, horšie pre vaše prsty, ale k tomu sa ešte dostanem. Spomínané pero S Pen zostáva fajn bonusom, len tentoraz už nepôsobí tak bezchybne ako kedysi. Jednak stratilo podporu pre Bluetooth, čo znamená, že ho nemôžete využiť ako diaľkový ovládač a zároveň je problém s orientáciou pri jeho zasúvaní. Pravdou však je, že ho do tela viete zasunúť oboma stranami, čo má svoj prínos pre ľudí, ktorí ho budú chcieť nahmatať len podľa jeho vytŕčajúceho rohu.
Displej je stále jednou z najväčších zbraní tohto modelu, aj keď tentoraz už Samsung nevyhráva len čistým jasom, ale pridáva aj absolútnu novinku. Panel počas môjho merania dosiahol pri HDR maxime takmer 1 800 nitov, čo je výborné číslo, no zároveň o niečo nižšie než pri S25 Ultra, ktorý dokázal atakovať hranicu 1 900 nitov. V praxi to však bežné oko sotva spozná. Oveľa dôležitejšia je antireflexná úprava a najmä spomínaná nová funkcia Privacy Display. Samsung ju stavia ako hardvérovo integrované riešenie, ktoré obmedzuje pozorovacie uhly a dá sa zapínať aj pre konkrétne aplikácie. Privacy Display z môjho pohľadu rozhodne nefunguje ako kúzlo, po ktorom displej zázračne zmizne všetkým okolo vás. Keď sa naň pozeráte priamo, je to fajn, ale z väčšieho uhla už vidno, že obraz stráca kvalitu a v niektorých situáciách sa dá stále čiastočne rozoznať aj obsah. Nie je to teda dokonalý štít súkromia, skôr šikovná pomôcka, ktorá vie byť prekvapivo užitočná. Najviac to oceníte v MHD, lietadle alebo v kancelárii, kde vám aspoň trochu kryje chrbát pred večným športom menom pozeranie cudziemu človeku do mobilu. Za mňa ide o hardvérovú funkciu, kvôli ktorej by som si síce osobne mobil nekupoval, no zároveň oceňujem jej vizionárstvo a je jasné, že už budúci rok uvidíme niečo podobné aj u konkurenčných zariadení.
Práve v softvéri však Samsung ukazuje, že S26 Ultra nechce byť len výkonný kus hardvéru s jednou jedinou novinkou, ale aj telefónom, ktorý sa vám má priebežne prispôsobovať. One UI 8.5 postavené na Androide 16 pôsobí zase o kus svižnejšie, prehľadnejšie a hlavne dospelejšie než kedysi, keď Samsung rád hádzal na používateľa desať funkcií naraz a polovica z nich bola skôr na efekt než na reálny úžitok. Dnes to už dáva väčší zmysel aj mne, ako večnému AI skeptikovi. Galaxy AI je hlbšie zapracovaná do systému, pribudla funkcia s kontextovými návrhmi ďalších krokov a Samsung zároveň viac tlačí na prepojenie vlastného Bixbyho s Gemini a Perplexity. V praxi to znamená, že mobil vie lepšie rozumieť prirodzeným povelom, pomôže s jednoduchšími viacstupňovými úlohami a nepôsobí pritom tak, že by ste kvôli každej drobnosti museli študovať návod. Nie všetky AI funkcie budú mať pre každého rovnakú hodnotu a niektoré stále balansujú na hrane medzi užitočnosťou a predvádzaním sa, ale tentoraz z toho mám pocit, že softvér nie je len výkladnou skriňou na marketingové nálepky. Dôležité navyše je, že Samsung pri Ultra modeli stále drží nadštandardnú softvérovú podporu, takže telefón má dostať sedem generácií aktualizácií systému a sedem rokov bezpečnostných záplat.
Výkonovo je to čistá vlajková loď bez akejkoľvek diskusie. Samsung pri modeli S26 Ultra nasadil Snapdragon 8 Elite Gen 5 v tradičnej úprave pre Galaxy a na papieri môžeme vidieť 39-percentný nárast výkonu NPU, 24-percentné zlepšenie GPU a 19-percentný posun CPU oproti S25 Ultra. V bežnom používaní to znamená okamžité reakcie, absolútne bezproblémový multitasking a pocit, že telefón má rezervu aj na veci, ktoré na ňom momentálne ešte ani nerobíte a možno ich ani nikdy robiť nebudete. To je len taký návrat k môjmu úvodu. Syntetické testy, ktoré som počas mesačného testovania zrealizoval, odhalili dve tváre tohto hardvéru. V 3DMark Wild Life Extreme Stress Teste sa mobil vyšplhal na 6 500 bodov, čo nie je slabé, ale zároveň to rozhodne nie je najlepšie medzi zariadeniami s tým istým čipom. Teplota pritom vystúpila až na 44 stupňov Celzia, takže surový výkon je tu obrovský, ale dlhodobá stabilita stále nie je úplne bez kompromisov.
Najlepšie to bolo vidieť pri hre Wreckfest, ktorá je na mobile stále výborným lakmusovým papierikom na to, čo zvláda CPU, GPU aj chladenie. Práve táto hra vie vyťažiť hardvér až nepríjemne poctivo, pretože okrem vizuálu tlačí aj na fyziku deštrukcie, množstvo objektov a stabilitu snímkovania. S26 Ultra ju zvládal veľmi dobre a v prvých minútach pôsobil až nepríjemne sebavedomo. Hra išla plynulo, bez viditeľného trhania a bez okamžitých prepadov výkonu, takže počiatočný dojem bol výborný. Problém však neprišiel vo forme kolapsu výkonu, ale skôr postupného prehrievania konštrukcie. Telefón sa síce nesprával tak, že by zrazu dramaticky padol na kolená, no po dlhšej jazde už bolo jasne cítiť, že chladiaci systém prenáša teplo von veľmi efektívne a rám začína byť nepríjemný na dlhšie držanie. Z pohľadu hardvéru je to vlastne dobrá správa, lebo teplo ide preč z čipu. Z pohľadu hráča je to však ten moment, keď si uvedomíte, že fyziku neoblafnete ani za 1 500 eur, nech už sa odparovacia komora akokoľvek generačne posunula vpred.
Ešte zaujímavejšie to vyzeralo pri tituloch ako Genshin Impact a Wuthering Waves, teda hrách, ktoré vedia potrápiť aj výkonné telefóny. Ako určite nemalá časť z vás dobre vie, nejde tu len o samotný rendering, ale aj o neustále načítavanie sveta, textúr, efektov a objektov pri pohybe naprieč mapou. V týchto hrách testovaný telefón ukázal obrovskú hrubú silu. Na maximálnych detailoch si vedel dlho držať veľmi dobrý chod, boje vyzerali výborne a pri rýchlych efektoch bolo cítiť, že GPU má slušnú rezervu. Zároveň sa však ukázalo, že výkon čipu je jedna vec a optimalizácia hier druhá. Pri dlhšom presune otvoreným svetom sa občas objavilo jemné šklbnutie alebo krátke mikrotrhnutie pri doskakovaní assetov. Nebolo to nič, čo by robilo hru nehrateľnou, ale presne v takýchto momentoch vidíte rozdiel medzi surovým výkonom a úplne vyhladenou optimalizáciou. Telefón na to má, len nie každá hra ešte vie tento nový hardvér využiť bez chyby. A práve pri týchto tituloch rástla aj povrchová teplota najvýraznejšie, pretože sa neustále strieda vysoká grafická záťaž s nárokmi na pamäť a streamovanie dát.
Naopak, hry ako Zenless Zone Zero, Delta Force alebo Call of Duty sedeli mobilu citeľne lepšie. V uzavretejších arénach a kontrolovanejších úrovniach bol chod stabilnejší, prepady fps boli minimálne a celý zážitok pôsobil kompaktnejšie. Tu sa naplno ukázalo, prečo má 120 Hz AMOLED panel na takomto zariadení zmysel. Odozva bola výborná, obraz plynulý a ovládanie pôsobilo presne. Pri Call of Duty bol telefón doslova vo svojom živle, pretože vedel spojiť vysoké snímkovanie s perfektnou dotykovou odozvou a stabilným výkonom bez toho, aby sa okamžite prehrieval. Delta Force zas ukázal, že pri kompetitívnejších hrách Samsungu pomáha nielen výkon, ale aj softvérové nástroje na ladenie herného režimu. Inak povedané; v arénových a akčných tituloch sa S26 Ultra správa presvedčivejšie než v obrovských otvorených svetoch, kde už nejde len o fps, ale aj o schopnosť dlhodobo zvládať streaming dát bez prehrievania a bez drobných zásekov.
Veľký zmysel za mňa dáva Game Booster Plus, ktorý nie je len zbytočný doplnok pre ľudí, čo sa radi hrajú s nastaveniami. Pri S26 Ultra má totiž veľmi praktický význam, pretože vám umožní vybrať si, či chcete naháňať maximum výkonu, alebo radšej rozumnejšie teploty a stabilnejší dlhodobý chod. Pri menej náročných hrách viete frekvencie obmedziť a výsledkom je chladnejší telefón, menší odber a pokojnejšie správanie bez toho, aby ste mali pocit, že ste prišli o polovicu zážitku. Pri dlhšom hraní je to dôležitejšie než uvádzané papierové maximum. V reálnej praxi totiž nie je problém dosiahnuť brutálny výkon na pár minút. Problém je udržať ho bez toho, aby vám mobil po pol hodine nepripomínal malý radiátor. Samsung tu našťastie nerieši len hrubú silu, ale dáva vám do rúk aj rozumné nástroje, ako si výkon skrotiť podľa seba.
Nechajme však hranie hraním a poďme sa pozrieť na ďalší argument, prečo o danej novinke uvažovať. Fotoaparáty sú za mňa stále veľmi dobré, len už nedokážu preskočiť dnešnú konkurenciu. Hlavný 200 Mpx snímač vie robiť technicky výborné zábery, ultraširokouhlý snímač je použiteľný a periskop je citeľne lepší než predtým. Problém je, že spomínaná konkurencia s veľkými 1-palcovými senzormi dnes vie podať prirodzenejší a plastickejší obraz, hlavne pri portrétoch a slabšom svetle. Samsung sa viac opiera o softvér, čo znamená, že fotky sú často efektné, ostré a okamžite pripravené na zdieľanie, ale nie vždy pôsobia úplne prirodzene. Pri stredných úrovniach zoomu sa navyše prejavuje typický sklon k agresívnejšiemu doostrovaniu. Na malej obrazovke to môže vyzerať pekne a úderne, ale keď sa na záber pozriete bližšie, jemné textúry už nepôsobia tak čisto a prirodzene, ako by ste pri telefóne tejto triedy čakali.
Naopak, video je oblasť, kde sa S26 Ultra cíti mimoriadne isto. Tu Samsung nepôsobí ako niekto, kto sa len snaží dobehnúť konkurenciu, ale skôr ako výrobca, ktorý si veľmi dobre uvedomuje, kam sa mobilná tvorba posúva. APV kodek, zámok horizontu voči snímanému objektu, Log záznam, 4K pri 120 fps a dôraz na postprodukciu z neho robia zariadenie, ktoré už nie je len o peknom videu do stories a reels. Je to telefón, s ktorým sa dá pracovať serióznejšie a ktorý myslí aj na to, čo s materiálom budete robiť potom – využil som ho osobne počas nakrúcania video testov automobilov na B-roll sekvencie a bol som maximálne spokojný. Ak sú fotky pri tomto modeli trochu spornejšia disciplína vzhľadom na silu konkurencie, video je presne naopak argument, ktorým si Samsung vie právom pýtať rešpekt.
Batéria je stále achillovou pätou juhokórejského gigantu a nič na tom nemení ani táto novinka. Samsung v tomto prípade zvolil 5 000 mAh článok, 60 W káblové a 25 W bezdrôtové nabíjanie, no bez Qi2 magnetov – tie nájdete len v predávanom príslušenstve. V rámci testu prehrabávania sa internetom pri nastavení 200 nitov dokázal mobil vydržať necelých 17 hodín v kuse a za 30 minút sa nabil na necelých 80 percent. To je citeľne lepšie než S25 Ultra v tej istej tabuľke, no stále menej než iPhone 17 Pro Max a výrazne menej než napríklad OnePlus 15. Samsung teda síce spravil krok dopredu v efektivite a rýchlosti nabíjania, ale stále tu nie je ten pocit, že by konkurenciu s batériou vyslovene zahanbil. Dôvodom má byť šetrenie dlhodobej životnosti akumulátora.
Môj celkový dojem zo Samsung Galaxy S26 Ultra je nasledujúci. Nie je to najlepší fotomobil na trhu a nie je to ani šampión vo výdrži. Je to však extrémne schopný, premyslený a technicky dospelý telefón, ktorý vyniká kvalitou displeja, videom, výkonom a bezpečnostnými funkciami. Pri hrách ukazuje obrovský výkon, ale zároveň aj svoje limity v podobe zahrievania rámu a postupného nástupu termálneho stresu pri dlhších seansách. Nepadá hneď na hubu, len vám celkom otvorene pripomenie, že takýto výkon prosto niečo stojí. Ak chcete mobil na fotografickú poéziu za každú cenu, poobzeral by som sa ešte inde. Ak však hľadáte vlajkovú loď, ktorá vie byť zároveň produktívny stroj, herná mašina, video nástroj aj vreckový trezor na citlivé dáta, S26 Ultra dáva za mňa veľmi silný zmysel.
Za poskytnutí produktu na recenzi děkujeme společnosti Samsung
