Čiernobiely obraz v MOUSE: P.I. For Hire rozhodne nie je lacný trik na upútanie pozornosti. Je to základ, na ktorom stojí celý zážitok. Autori si berú estetiku amerických kreslených filmov z 30. rokov, no nenechávajú ju zapadnúť prachom v umastenej vitríne nostalgie. Namiesto toho ju hodia do noirového mesta, vyzbroja samopalom a postavia na nohy rýchlej, drsnej FPS akcie. Výsledok je presne taký zvláštny, ako to znie, a zároveň prekvapivo funkčný.
MOUSE totiž nefunguje iba ako efektná vizuálna kuriozita. V prvom rade ide o svižnú a veľmi dobre hrateľnú akciu z pohľadu prvej osoby. Čiernobiela „rubber-hose“ animácia tu nie je nalepená na priemernej strieľačke len preto, aby zakryla, že pod kapotou nič viac nie je. Práve naopak. Tým, že celé dobrodružstvo stojí na pohybe, rytme a presnej streľbe, jeho štýl ešte viac vynikne. Z môjho pohľadu ide dnes o osvieženie, ktoré v tomto žánri padne vhod. Uznávam, že 2D kreslené postavy a predmety zasadené do podstatne komplexnejšieho 3D priestoru pôsobia najprv trochu zvláštne, ale ten pocit rýchlo zmizne. Po pár minútach prijmete pravidlá tohto sveta a začnete si užívať, ako dobre funguje jeho obrazová logika. Čiernobiela paleta pritom neznamená nudu. Oblasť Mouseburg má dobrý kontrast, vie pracovať so svetlom a tieňom a vďaka tomu nepôsobí plocho ani vyprázdnene.
Veľkú zásluhu na tom má aj zvuk. Jazzový soundtrack je doslova motor držiaci tempo prestreliek. Keď sa akcia rozbehne, hudba ju krásne tlačí dopredu. K tomu sa pridávajú drobné zvukové gagy, pružinové efekty, cinknutia, pády a údery, ktoré celku dávajú charakter a držia ho bezpečne nad rámcom obyčajnej paródie. Táto konzistentnosť síce nie je stopercentná a miestami to celé skĺzne do menšieho gulášu hlášok a napodobňovania filmov/hier/histórie, no originálnejšia stránka napokon aj tak jasne prevláda.
Príbeh je navyše temnejší, než by samotný výzor naznačoval. Jack Pepper, súkromný detektív, bývalý policajt a vojnový veterán, sa pohybuje v meste, kde korupcia a násilie nie sú výnimkou, ale samotným systémom. Pátranie po zmiznutom známom sa postupne rozrastie do väčšieho prípadu s politickým pozadím, sociálnym napätím a evidentnou chuťou hovoriť aj o nepríjemnejších témach. Výprava sa nebojí ísť do diskriminácie, zneužívania moci či fanatizmu, len občas nevie odhadnúť mieru. Keď je subtílna, funguje veľmi dobre. Keď začne tlačiť pointu silou, trochu tým sama sebe podkopne atmosféru. Samozrejme, je to individuálne, ale nemyslím si, že tento scenár sadne úplne každému.
Jackovi Pepperovi výrazne pomáha dabing. Troy Baker mu dáva unavený, cynický a správne ošúchaný hlas človeka, ktorý už v živote videl priveľa svinstva. Ani vedľajšie postavy nepôsobia len ako fádne automaty na questy, ale ako súčasť mesta s vlastnou históriou aj vlastnými problémami. Nie je to prosto scenár postavený na jemných nuansách alebo brilantných dialógových prestrelkách, no funguje dostatočne dobre na to, aby mal celý tento myšací noir pevný a ucelený rámec.
Suverénne najlepšia je akcia. MOUSE nechce, aby ste sa schovávali za múrik a opatrne vykúkali von. Chce, aby ste sa hýbali, skákali, slidovali, dashovali a riešili chaos v pohybe. Prestrelky sú preto rýchle, agresívne a postavené na tom, že ak sa zastavíte, väčšinou si koledujete o problém. V tomto má titul blízko k starým „boomer shooterom“, no nepôsobí ako ich slepá kópia. Má vlastný rytmus aj identitu, čo je dôležité, pretože nostalgia sama o sebe dnes už dávno nestačí.
Veľmi dobre funguje aj level dizajn. Jednotlivé lokácie nepôsobia ako tunel z arény do arény, ale ako miesta, ktoré majú vlastný tvar aj zmysel. Doky, opera, filmové štúdiá, stoky či laboratóriá sa nespoliehajú iba na kulisy, ale aj na to, že sa v nich oplatí obzerať a hľadať bonusy. Celok vie odmeniť zvedavosť a aspoň v náznakoch dáva pocit, že svet nie je len koridor na presun k ďalšiemu súboju. Síce to nie je žiadny sandbox, no zároveň ani jazda po koľajniciach jedným smerom.
Ruka v ruke s akciou ide aj arzenál. Zbrane majú až na pár výnimiek osobnosť, čo je v žánri, kde často polovica výbavy pôsobí ako ten istý kus železa s iným názvom, osviežujúce. Revolver, brokovnice, samopal aj experimentálne kúsky nie sú len funkčne odlišné, ale aj zábavné na používanie. Pekne to ukazuje napríklad Devarnisher s terpentínom, ktorý by inde pôsobil ako bizarný vtip navyše, no tu presne zapadá do pravidiel tohto sveta.
Medzi akčnými pasážami pomáha aj HUB v podobe podniku Little & Big pub, kde sa všetko na chvíľu upokojí. Môžete sa porozprávať s postavami, organizovať stopy a na moment spomaliť. Vedľajšie aktivity nie sú dôvod, prečo si to celé kúpiť, to uznávam, ale fungujú ako slušné spestrenie. To isté platí pre zberateľské predmety aj kartovú minihru Spike-D, ktorá príjemne naruší rytmus prestreliek.
Mnou testovaná verzia na PlayStation 5 beží plynulo, ponúka rozumné grafické režimy a aj DualSense robí v rámci svojich možností, čo môže. Ešte dôležitejšie je, že autori nezabudli na prístupnosť a všetky efekty sa dajú upraviť alebo vypnúť.
Ani tu sa však vývojári nevyhli slabším miestam. Najväčší problém predstavuje dĺžka. Na začiatku pôsobí všetko sviežo, nápadito a dravo, no neskôr už cítiť, že základná slučka prestreliek nemá nekonečnú výdrž. To, čo bolo po troch hodinách výborné, začne byť po desiatich trochu monotónne. Niektoré neskoršie zbrane navyše nepôsobia tak užitočne, ako by ste od nich čakali, a občas to nepríjemne zakopne aj v rámci náročnosti. Scenár tiež miestami prestane veriť, že by ste pointu pochopili sami, a radšej vám ju vysvetlí tak, akoby si myslel, že máte IQ hojdacieho koňa.
Napriek tomu všetkému je MOUSE: P.I. For Hire z môjho pohľadu jeden z tých titulov, ktoré dokážu utkvieť v hlave dlhšie než len pár minút po záverečných titulkoch. Nie preto, že by bol bezchybný, ale preto, že má vlastnú a originálne poskladanú tvár. Čiernobiely efekt tu nie je ozdoba, ale pevná súčasť celého zážitku. A keď sa k tomu pridá rýchla akcia, dobrý pohyb a svet s jedinečnou atmosférou, vznikne záležitosť, ku ktorej sa budete v myšlienkach ešte niekoľko dní vracať.
Za poskytnutí hry děkujeme společnosti Fumi Games
