Séria Splatoon si od svojho debutu na konzole Wii U v roku 2015 budovala pozíciu štýlovej mestskej strieľačky, v ktorej síce nechýbali príbehové kampane ani kooperatívny režim Salmon Run, no jadro zážitku vždy tvorilo výhradne online súperenie. Nintendo preto pri novinke Splatoon Raiders pre Switch 2 urobilo pomerne odvážny krok. Odstránilo totižto práve toľko cenený multiplayer a namiesto ďalšieho pokračovania hlavnej série pripravilo samostatnú akčnú hru postavenú na koristi, vylepšovaní výbavy a prvkoch RPG. Ak vás zaujíma ako to dopadlo, rozhodne čítajte ďalej.
Keďže sa posledné roky viac než v hrách kriticky rýpem v automobiloch, určite mi odpustíte nasledujúcu metaforu. Výsledok vyššie opisovaného osekania pôvodnej ideii pripomína situáciu, keď vezmete civilný mestský hatchback, vyhádžete z neho zadné sedadlá a pomocou drôtu a izolačnej pásky mu pod kapotu namontujete zbytočne predimenzované turbo. Pôsobí to surovejšie a podomácky, no keď zašliapnete plyn zistíte, že celý ten zvláštny mechanizmus vlastne funguje až prekvapivo dobre.
Príbeh posiela trojicu Deep Cut zo Splatoon 3 na odľahlé Spirhalite ostrovy, kde chcú Shiver, Frye a Big Man nájsť dostatok pokladov na vyriešenie svojich finančných problémov. Výprava sa však skončí haváriou vrtuľníka a provizórnou základňou postavenou na vraku lode. Hráč sa tak ujme úlohy bezmenného Mechanika, ktorého si môže vytvoriť ako Inklinga alebo Octolinga a ktorý sa na rozdiel od hudobnej trojice vyzná v opravovaní, výrobe aj improvizovanom prežití.
Práve povolanie hlavnej postavy dalo novinke jej najvýraznejší vizuálny prvok. Namiesto továrensky čistých plastových zbraní používate výbavu zostavenú z rúrok, kovového odpadu a vecí vyplavených na breh. Nie je to iba kozmetická zmena. Celá hra stojí na zbieraní súčiastok, výrobe pomôcok a postupnom premieňaní šrotu na nástroje, ktoré by v klasickom Turf War moduse pravdepodobne zničili akúkoľvek predstavu o fairplay.
Rovnako zaujímavo vznikalo samotné prostredie. Ostrovy mali pôvodne pôsobiť ako tropické letovisko, lenže počas testovania začali hráči ľutovať Salmonidov, ktorí vyzerali, akoby si na pláži iba spokojne žili a zrazu ich prišla vystrieľať banda lovcov pokladov. Autori preto rajskú dovolenku zrušili a premenili Spirhalite Islands na nehostinnú kombináciu hrdze, odpadu, znečistených vôd a podivne zdeformovanej prírody. Výsledná atmosféra už nedáva dôvod pýtať sa, či sme v tomto príbehu náhodou tí zlí. Skôr naznačuje, že ak sa z ostrova chceme vrátiť celí, morálnu diskusiu bude lepšie odložiť na neskôr. Aby ste si nemysleli, že si tu teraz ťahám veci z päty a vymýšľam si, tak túto konkrétnu zmenu smerovania detailne opisujú aj samotní autori v jednom z verejne dostupných rozhovorov.
Základné pohybové mechaniky zostali verné sérii. Plávanie vo vlastnom atramente zrýchľuje presun, dopĺňa muníciu a pomáha obnovovať zdravie. Známe triedy zbraní však tentoraz dopĺňajú pomôcky, ktoré úplne nahradili klasické sekundárne zbrane. Hráč si vyberá medzi silovou, rýchlostnou a taktickou nádržou, pričom každá sprístupňuje inú skupinu nástrojov. Silová uprednostňuje útok zblízka, rýchlostná pohyb a taktická kontrolu priestoru.
Súčasne možno nosiť dve pomôcky a práve ich kombinovanie vlastne vytvára najhlbšiu vrstvu celej hry. Niektoré zostavy vás premenia na poletujúcu atramentovú kosačku, iné na mobilnú pevnosť schopnú držať celé skupiny nepriateľov v bezpečnej vzdialenosti. Pomôcky fungujú s časovým obmedzením medzi použitiami, takže boj nie je iba o bezhlavom stláčaní tlačidiel. Neustále prepínate medzi zbraňou a dvojicou schopností, sledujete priestor a premýšľate, čo si nechať v zálohe na ďalšiu vlnu.
Splatoon Raiders navyše neohrozuje vaše hodnotenie ani štatistiky spoluhráčov, čo prináša príjemnú slobodu experimentovať. Zbrane, ktoré som v minulosti v rámci série úspešne ignoroval, som tu skúšal bez obáv a neraz zistil, že problém nebol v nich, ale v mojej neochote stráviť s nimi dostatok času a učiť sa.
Hernú slučku tvoria krátke výpravy trvajúce približne tri až desať minút. Raz prechádzate lineárnou traťou, inokedy zbierate Power Eggs, bojujete v uzavretej aréne alebo sa pokúšate vyčistiť niekoľkoposchodový žalár v časovom limite. Takéto dávkovanie výborne sedí prenosnému charakteru Switchu 2. Hra sa dá vytiahnuť na jednu rýchlu výpravu, no rovnako ľahko sa z nej stane niekoľkohodinové „ešte jeden nájazd a končím“.
Neskôr sa k bežným nepriateľom pridajú soľou obrastení Seasoned Salmonids, ktorí vlastnosti svojich pôvodných verzií ženú do absurdných rozmerov. Big-Stack Stinger je niekoľkonásobne vyšší a páli z troch kanónov, zatiaľ čo Long-Line Steel Eel mení priestor na nekonečne dlhú pohyblivú prekážku. Známi bossovia boli zároveň upravení tak, aby sa dali poraziť aj bez klasických bômb. Berie im to kúsok pôvodnej osobitosti, no zároveň zabraňuje tomu, aby vám náhodne zvolená zostava zablokovala postup.
Tri úrovne náročnosti menia silu protivníkov, nie kvalitu koristi. Menej skúsený hráč sa preto nemusí trestať horšími odmenami, zatiaľ čo veteráni dostanú v neskorších výpravách dostatok príležitostí nechať sa rozobrať na náhradné diely. Sólo hranie navyše dopĺňa jeden člen Deep Cut v bojovom stroji, ktorý pomáha s paľbou, špeciálnymi útokmi aj presunom do výšky.
Kampaň ako taká zaberie približne pätnásť hodín s tým, že záverečné titulky rozhodne neznamenajú koniec. Otvárajú sa náročnejšie verzie výprav, nové odmeny aj hlbšie žaláre určené pre vyladenú výbavu. Napriek tomu sa časom dostaví istá repetetívnosť. Tri hlavné biomy sa od seba často líšia viac farebnou paletou než štruktúrou a hra potrebuje pomerne dlho, kým odhalí skutočnú hĺbku svojho systému. Prvé hodiny preto môžu pôsobiť jednoduchšie a obyčajnejšie, než aký je výsledok po odomknutí pokročilých kombinácií.
Chudobnejšie je aj oblečenie. V hlavných dieloch tvorilo budovanie imidžu podstatnú časť identity série, zatiaľ čo tu väčšina výbavy pôsobí praktickejšie než módne. Hudba dobre podporuje chaotický boj a zvláštnu atmosféru ostrovov, no máloktorá skladba sa mi zaryla do pamäti tak výrazne ako najlepšie kúsky sprevádzajúce Turf War.
Veľkú časť týchto slabín však zmierňuje kooperácia pre štyroch hráčov. Takmer celú kampaň možno absolvovať online alebo cez lokálny co-op a postup dejom sa pritom započítava všetkým bojovníkom. Obtiažnosť sa navyše prispôsobuje jednotlivým hráčom, takže skúsený veterán nemusí brzdiť a nováčik sa nestáva dekoráciou čakajúcou na oživenie. Výborne spracované.
Technicky ide o veľmi čistú ukážku vyššieho výkonu Switchu 2. Hra drží cieľových 60 snímok za sekundu aj v momentoch, keď sa obrazovka mení na atramentovú dopravnú nehodu plnú výbuchov a desiatok Salmonidov. V TV režime pôsobí obraz približne ako 1440p, zatiaľ čo displej konzoly využíva ostré 1080p. Výborne funguje aj zvuková spätná väzba. Podľa charakteristického rytmu zásahov dokážete aj uprostred toho vizuálneho chaosu rozoznať, či paľba skutočne nachádza svoj cieľ.
Splatoon Raiders dokazuje, že známy atramentový svet nepotrebuje rýdzo súťažný multiplayer, aby dokázal fungovať. Jeho základná slučka nie je v rámci hier postavených na koristi a vylepšovaní výbavy revolučná, no pohyb, zbrane a pružné kombinovanie pomôcok jej dávajú vlastnú identitu. Príbeh zostáva skôr zámienkou, prostredia sa ku koncu opakujú a módna stránka série dostala menej priestoru, ale samotná akcia drží celý mechanizmus pohromade pevnejšie, než by množstvo izolačnej pásky na zbraniach naznačovalo.
Za poskytnutí hry na recenzi děkujeme společnosti ConQuest entertainment a.s.
