O nádhere Borderlands 2 sme písali už v dojmoch z plnej verzie, ale aby vývojári v Gearbox software nezleniveli, v recenzii budem trochu kritickejší. Nie je totiž zlato, všetko, čo sa blyští, a aj pod obalom takéhoto titulu sme našli pár chýb, alebo vád na kráse. Tak ako v herných mechanikách, tak aj v audiovizuálnom spracovaní. Svoje dojmy sme nechali uležať poriadne v hlave, zahrali sme hru kooperatívne, tak ako s kamarátmi, tak aj s ľuďmi len tak náhodne na internete. Hru sme smažili na toastovači menom počítač. Uškvarili sme recenzentskú verziu a pokračovali na zakúpenej. Asi je jasné, že je hra v skutku návyková, aj keď má, ako sme už vraveli, svoje chyby.
Unreal Engine 3, na ktorom hra beží, je už mierne zastaralí. Takto štylizovanej grafike to príliš nevadí, no problémom sa človek len tak nevyhne. Spoločne s PhysX síce funguje čo sa vizuálu týka perfektne, ale pri hraní už tak dobre nespolupracuje. Často sme sa s postavou zasekávali do objektov, len tak vo vzduchu stáli na neviditeľnom objekte a podobne. Čistým sklamaním bolo aj to keď nám vypadla nejaká dobrá zbraň zo záchodu (alebo zo škatuľky, zo sudu), ale vypadla pod textúru. K tej zbrani sme sa nemali šancu dostať. Podobné trable sú na dennom, teda na pravidelnom poriadku. Pri kooperatívnej hre sa s týmto problémom môžte stretnúť pri výmene výzbroje medzi hráčmi. Ak teda nepoužijete obchodovanie, kde sa mimochodom tento problém vyrieši. Výmena jednej, dvoch vecí, cez obchodovanie je ale zbytočne zdĺhavé.
Okrem obchodovania medzi hráčmi, sa môžu hráči medzi sebou zahrať na súboj. Kedy ide len o to čo najrýchlejšie zneškodniť druhého. Ak sa vám minie život na minimum kolo sa ukončí, a život obnoví. Minihra, ktorá zabaví a dostanete za ňu achievment. Jednoducho stačí zaútočiť do parťáka útokom na blízko a je to! Kooperácia medzi hráčmi je, ale inak veľmi dôležitá. To už aj pri vážnej hre, pri postupe príbehom, kde stretávate tisícky Pandorianov (nie pandy!) a ničíte im životy. Hráči by sa mali navzájom liečiť, správať sa tak, že druhému nechajú z bedničiek im povinnú výzbroj, životy, či štíty.
Ohľaduplnosť je o to náročnejšia, lebo sa na hráča potrebné veci sami lepia. Dá sa to síce vypnúť v nastaveniach, ale kto by to robil. Prejdete okolo lekárničky a šup je vo vás. Keď vidíte, že parťák má už iba štipku života, tak viete čo máte robiť. Potom je hra zábavnejšia.
Čo sa týka kooperácie, najlepšie je ak nájdete niekoho, kto je na podobnej úrovni ako vy. Predídete tak nude, ktorá bude sprevádzať vás na vyššej úrovni a frustrácií pre toho s tou nižšou úrovňou. Odporúčame preto rozbehať viacej charakterov. Aspoň bude pre vás hra rozmanitejšia. Titul totiž rovnako ako v jedničke ponúka až štyri rôzne postavy. Rozmanitosť charakterov nie je príliš veľká. To je trošku na škodu. Každá z nich má špecializované schopnosti, iné možnosti vylepšovania v strome skúseností, no úprimne, oproti prvému dielu menšia rozmanitosť. Napríklad v prvom diely bolo dobré hrať iba za Mordecaia iba so Sniperkou, poprípade sekundárne s revolverom. Tam sa vylepšovala zbraň, ktorú ste používali. V pokračovaní to tak nie je. Aj trieda komando, či pištoľník používa sniperku jedna radosť. Dôkazom toho je, že som hral hlavne za tie dva charaktery a mojou najpoužívanejšou zbraňou bola práve odstreľovačka. Špeciálne schopnosti ale vítame opäť radi. Komando používa stacionárny guľomet, ktorý je parádnou pomôckou najmä pri umieraní, kedy záleží od toho, či zabijete ešte nejakého tvora aby ste ožili. Guľomet rád pomôže. Ten sa dá aj vylepšovať samozrejme. Neskôr sa teleportovával priamo do centra nepriateľov, podobne ako niektoré granáty. Mimochodom radosť ich hádzať, keď viete, že sa vždy trafíte a narobíte poriadnu škodu na životoch a poriadne vylepšenie na svojom skóre.
Výhoda Borderlands 2 oproti jedničke je jej jednoduchosť zo začiatku. Ten bol pre hráča peklom, dokým sme tam nepostúpili na lepšiu úroveň. Veď to bolo nedávno ako sme z toho boli nervózny. Dvojka aj vďaka častejším checkpointom a hlavne úvodnej prívetivosti o sto bodov vyhráva. A môže sa stať, že celú hru vám nebude chýbať spoločník. Platí však pravidlo, že je hra zábavnejšia s niekym živým, alebo kľudne aj mŕtvym, ak dokáže ovládať postavu, na tom nezáleží. Niektoré vedľajšie úlohy sme s parťákom plnili tak, že on riešil jednu a ja druhú, ktoré boli kľudne aj na druhom konci mapy. Smiešne na tom je to, že na to hra nie je pripravená, tak tom bol trošku menší chaos. Ale dalo sa s tým pohrať a nakoniec to hra aj tak pochopila. Jednoznačne najlepšie je však všetky úlohy plniť spoločne. Najmä tie obmedzujúce časom. Obehnúť všetky body je niekedy o hubu, ale keď ste na to dvaja, či dokonca až štyria. Je to paráda a zrazu jednoduché.
Autori sa chválili dynamickými NPC, a tak aj je. Už nestoja ako kaleráby na jednom mieste a nečakajú na vás ako na spasenie, ale pekne sa pohybujú podobne ako v Skyrime a robia svoju činnosť. Jednoducho sa presúvajú a pôsobí to tak živšie. NPC, ale takisto spôsobuje problémy. Keď sme na začiatku nasledovali Clap-Trapa, tak sa zasekol do textúry a nepokračoval. Hej, súvisí to s grafickým enginom. Gŕŕ. Inak sme ale s NPCčkami spokojní. Aj keď inteligencie opäť nepobrali. Teraz už rozprávame hlavne o tých nepriateľských. Iba vybehávajú a človek sa cíti ako na strelnici. RPGčko ako bič.
Ešteže tu sú bosovia, ktorý síce nie sú o nič inteligentnejší, no ponúkajú viacej ciest ako ich zničiť. Niektorým svieti oranžová časť na tele, do ktorej musíte triafať. Iní sú náchylnejší na elektrinu, oheň a podobne. Vraždiť bosov je niekedy však na dlhé lakte, ale to k tomu samozrejme patrí. Radosť je potom obrať mŕtvolu o všetko vybavenie, peniaze a Erídium. To posledné je akási mena, za ktorú si v meste kupujete na Čiernom Trhu vylepšenie. Lepšia kapacita zásobníka, väčší ruksak, či možnosť nosiť viac granátov.
Oslavujeme dynamickejšiu kampaň, čo obnáša oveľa lepšie rozprávanie príbehu a vtiahnutie do deju. Aj tak ide o silné béčko, no nenudí ako v jedničke. Rovnako je obrovským plusom častá zmena prostredia, či nepriateľov. Začínate v snehu, stretávate rôzne technické obrovské komplexy, či opäť starú známu púšť. Protivníci sú rovnako premenlivý. Obyčajného banditu vystrieda robot, väčší robot, vták, lietajúce UFO, vodný netvor, ktorí útočí obrovskými chápadlami, či naša obľúbená potvora, ktorá je zo zlatej rudy. Keď ju zabijete, má obrovské zásoby peňazí pochopiteľne. Okrem klasických protivníkov nás prekvapil ten menej klasický, ktorý by sme čakali skôr v Red Dead Redemption. Zrazil nás totižto vlak. Nečakali sme ho, no zrazil nás. Áno, bol aj v spomínanom westerne. Už sme ticho.
Veľký návrat slávia aj vozidlá, ktoré si môžete podobne ako charakter prispôsobovať vašej obľúbenej farbe. Podobne ako charakter, aj auto sa môže vyzbrojiť rôznymi zbraňami. Dokým zo začiatku nám stačilo guľometné vozidlo, neskôr sme ho vystrojili na katapult výbušných barelov. Toľká sranda! Nevýhoda auta: Menší počet skóre za zabitého nepriateľa, dá sa zničiť, nemôžete s ním ísť ani z ďaleka všade. Výhody sú naopak zreteľné. Naša farba auta bola ružová. Nekecáme!
Spomínali sme to už v dojmoch, no tak ešte raz. Hudba je parádna. Jesper Kyd a ostatní hudobníci vykúzlili umenie, ktoré sa dá krájať. Dynamická hudba, ktorá sa mení podľa toho, či bojujete, budete bojovať, či ste bojovali. Už tá v menu naznačí, že sa máte na čo tešiť. A osobne sa tešíme na nasledujúcu vlnu DLC, lebo tie k Borderlands jednoducho patria a v jedničke to bola jedna paráda za druhou. Snáď jediný titul, v ktorých sa ich nebojíme. Mafia 2 môže hovoriť čosi iné.
