Obvykle začínam svoje recenzie slovami o vývojároch o histórií titulu ale tento krát spravím malú výnimku. Keď sa povie Final Fantasy, vybavia sa mi spomienky z mojich hráčskych začiatkov, detstva a bezstarostných časov, kedy jedinou mojou starosťou bolo doniesť dobré známky zo školy a večer po domácich úlohách zasadnúť pred môj milovaný Playstation. Tieto časy sú však už dávno preč, domáce úlohy sa zmenili na pracovné povinnosti a bezstarostné časy detstva sa zmenili na každodenný zhon a stres, čo ale zostalo je moja láska k videohrám a najme k titulom Final Fantasy, ktoré mi položili základy angličtiny a ukázali mi, aký krásny dokáže byť virtuálny svet.
Po uplynulých rokoch, kedy sa aspoň raz ročne vrátim k titulom zo sveta Final Fantasy si pre nás vydavateľ Square-Enix pripravil veľké prekvapenie. Minulý rok to bol remaster jedného z najlepších dielov s číslovkou desať a jeho voľného pokračovania a tento rok sa na nás z nenazdajky prirútila remasterovaná verzia titulu Final Fantasy Type-0, ktorého debut prebehol v roku 2011 na konzole PSP. Tento debut sprevádzal európskych hráčov obrovským sklamaním. Hra totiž vyšla len v japončine a oznámenie lokalizovnej verzie pre ďalšie regióny sa stále nedostavovalo. A ani sa nedostavilo...
Roky utekali a fanúšikovia stále dúfali, že sa dočkajú hry Final Fantasy Type-0 aspoň na novú generáciu handheldu Playstation Vita, bohužiaľ... Rok 2014 nám ale konečne priniesol úsmev na tvár, pretože titul Final Fantasy Type-0 bol konečne oznámený v remasterovanej edícií na konzole novej generácie. Aký je? To sa dozviete v nasledujúcich riadkoch, chcem ale upozorniť, že nebudem zachádzať do prílišných detailov titulu a jednoducho si povieme, ako sa hra hrá a popíšeme si jej základné princípy. Osobne si myslím, že titul má svojich skalných fanúšikov a tí už titul majú dávno doma a ak niekoho o kúpi presvedčí moja recenzia budem len a len rád, každopádne pre tituly Final Fantasy treba mať trpezlivosť a hlavne ich musíte milovať.
Final Fantasy Type-0 sa od svojich predchodcov líši už na prvý pohľad svojou štruktúrou. Predchádzajúce diely stavali na jednej výraznej postave, ktorú ste si mali obľúbiť a stotožniť sa s ňou. Type-0 stavuje na štruktúru kolektívneho hrdinu a dá vám do rúk hneď štrnásť postáv. Čítate správne, rovných štrnásť hlavných postáv, ktoré môžete všetky ovládať a každá z nich disponuje rôznymi schopnosťami a ovláda iný druh bojového umenia, poprípade zbraní. Menovať jednotlivé postavy vám nebudem, každopádne nájdete tu klasické archetypy, na ktoré ste zvyknutí z iných RPG titulov ale aj pomerne zaujímavé, ako napríklad hrdinu menom Ace, ktorého hlavnou zbraňou je balíček kariet.
Hrdinovia sú mladí študenti, ktorí boli zo dňa na deň vhodení do víru vojny a preto, každý z nich vám prirastie k srdcu a má vám čo ponúknuť. Všetci hrdinovia sú študenti akadémie, ktorá sa zameriava na kúzla a disponujú ohromnou mocou preto sú po masívnej invázií, ktorú sa podarilo zastaviť hlavne vďaka zopár študentom a ich schopnostiam, okamžite zvolený, za elitnú jednotku v boji proti imperialistickým vojskám. Predstavte si situáciu, že ste mladý, plný elánu a zrazu okolo vás začnú umierať kamaráti a z nevinného štúdia sa stane váš domov, ktorý musíte čas od času opustiť a riskovať život váš a vašich priateľov v boji za slobodu.
Príbeh už úvodnou scénou naznačuje, že sa bude jednať o niečo netradičné, teda aspoň v aplikácií na Final Fantasy sériu, a to hlavne v prípade voľby prezentácie. Úvodná scéna naznačujúca genocídu a pomerne drastické zábery popravovania vojakov stojacich proti Impériu sú na každom kroku. V úvodnej scéne dokonca uvidíte umrieť aj jedno z ikonických stvorení pre sériu Final Fanstasy – Chochoba, následne na to sa k nemu pridá aj jeho pán.
Type-0 je po stránke mechaník používaných v hre verný svojim predchodcom. V hre sa stretnete s levelovaním vašich postáv, upravovania ich schopností, výmenou ich výbavy a samozrejme starých dobrých Eidolomov alebo pre nás, starších hráčov Summonov.
Hra ale disponuje pomerne netradičným bojovým systémom, ktorý mi príde absolútne dokonalý a má svoje tempo, ktoré si zamilujete. Súboje sa odohrávajú real-time a je len na vás, ktorého z hrdinov do boja zvolíte. Partia je zložená z troch primárnych bojovníkov, každopádne do jednotlivých missií môžete nabrať aj zvyšok party ako rezervných spoločníkov. Rezervný spoločník slúži ako náhrada za padlého hrdinu z aktívnej party. Boj je intuitívny pričom využívate len zopár tlačítiek ovládača ale v rôznych variáciách. Základný útok je nastavený primárne na jedno tlačítko ale v priebehu hry si k útoku za pomoci levelovania môžete útok vylepšiť za pomoci komba prevedeného smerovou šípkou. Intenzita a dĺžka stlačenia jednotlivých tlačítiek tiež pozmení konečný efekt aktuálne aktivovaného skillu. Jednoducho všetko ako má byť, aby sa z hry stala parádna akčná jazda.
Eidolomovia, čiže vaši ochrancovia v boji s tými najtuhšími nepriateľmi sa taktiež v priebehu hry levelujú a získavajú nové štatistiky alebo schopnosti. Ich vyvolávanie je možné v dvoch módoch. Prvý, pri ktorom sa obetuje aktívny člen party aby ho na určitý čas nahradil vami zvolený Eidolom a druhý, ktorý je vyvolávaný v kooperácií všetkých členov party súčastne.
Hra disponuje aj akýmsi strategickým módom, ktorý sa odohráva na svetovej mape. V tomto móde jednoducho za pomoci taktiky dobývate okupované mestá. Spestrenie je to pomerne zaujímavé, avšak pre mňa bolo tak trošku navyše. Je to ale veľké plus, ak si spomeniete na to, že tento titul vychádza z handheldovej predlohy, čo je v niektorých okamihoch až neuveriteľné koľko sa toho do jednej malej hry vošlo.
Hra nie je úplne otvorená, všetko má svoj rád a postupnosť, dokonca hra je nalinkovaná až do takej mieri, že medzi jednotlivými hlavnými misiami vám presne stanový čas, ktorý môžete stráviť voľnou hrou. Obvykle keď vidím, že hra je na čas zahadzujem ovládač a v panickom záchvate skáčem von oknom. V tomto prípade time managment dopĺňa atmosféru. Vonku zúri krvilačný a neúprosný vojnový konflikt a každá hodina strávená mimo bojisko musí mať svoj význam. Strávite dve hodiny pokecom s náhodným človekom? Venujete šesť hodín výprave do otvoreného sveta? Či radšej zamierite do tréningovej arény či učených lavíc... Rozhodnutie je len a len na vás, každopádne nesprávny time managment môže mať fatálne následky na pokračovanie hry.
Kamera pri súbojoch nie je o nič lepšia, nešťastné riešenie je kamery je hlavne znateľné v menších priestoroch, kde mnohokrát netušíte, čo sa vlastne vôkol vás deje a len stláčate naslepo tlačítka.
Každopádne, aby sme to nepreháňali s kritikou, myslím si, že toto je problém riešiteľný prípadným patchom, takže určite by som nepanikáril a nerušil objednávky. Verím, že kritika hráčov má v dnešnej dobe pomerne slušnú váhu a dajú to autorom pekne zožrať, prípadne ich iným spôsobom donútia kameru stabilizovať a spomaliť.
Napriek tomu, že hra má svoje chyby, hlavne teda technického rázu, je titul Final Fantasy Type-0 plnohodnotným členom rodiny Final Fantasy. Osobne som sa pri tomto diele bavil viac, ako pri prehypovanej trinástke, ktorá mala síce ikonické postavy ale jednoducho sa mi nehrala dobre. Ak by som vám titul mal odporučiť je nutné zamyslieť sa nad tým pre koho je hra vlastne určená. Konzumentom titulov ako Battlefield, Call of Duty, Tomb Raider, Ucharted rozhodne nie. Hra vyžaduje čas, má pomalý príbeh, obsahuje množstvo dialógov a hlavne netreba zabúdať na to, že sa stále nesie vo východnom štýle, čo mnoho ľudí nedokáže absorbovať.
Naopak ak milujete východné RPG tituly alebo samotné Final Fantasy, tak si myslím, že nebolo potreba ani mojich slov na to, aby ste si hneď v dátum vydania utekali po krásnu zberateľskú edíciu, ktorú si môžete spoločne s nami rozbaliť vo videu pod recenziou.
Za poskytnutí hry na recenzi děkujeme společnosti Cenega
