Spoločnosť Marvelous je vo svete konzol už dobre známou značkou, ktorá sa roky stará o neustále zásobovanie trhu fantasy hrami s RPG podkladom. Jednotný znak produkcie tejto Japonskej spoločnosti, sa nesie v duchu anime a manga predlôh. Ak by ste chceli zapátrať v pamäti a spomenúť si napríklad na originálnu sériu Rune Factory, ktorá preletela scénou ako hnačka cez kačku, tak určite by vás mohla táto spomienka priviesť aj na nedávny hit 3DS-ka a to video herné spracovanie populárneho sveta Senran Kagura. Koncom minulého roka, sa v krajine vychádzajúceho slnka objavila ťahová JRPG menom Lord of Magna: Maiden Heaven, ktorej trvalo nasledujúceho pól roka, než prešla lokalizáciou a dorazila aj ku naším brehom. Spoločne sa teraz pozrieme na jej kladné a záporné stránky a ak ste vlastníkom handheldu Nintendo 3DS, určite vás týmto môžem priviesť ku prípadnej kúpe samotného titulu.

Kde bolo tam bolo, za siedmimi horami a siedmimi morami, sa v krajine večného slniečka narodila skupinka mladých ľudí s hlavami veľkými ako melón. Ich drobné telíčka vyrastali v prostredí legiend o dávnej histórii, kedy údajne ľudia na zemi nažívali v mieri po boku čarovných bytostí inak zvaných ako: božstvá. Práve tu začína príbeh už klasicky založený na protipóle dobra a zla. Práve tu, si hráč pomenuje svojho hlavného hrdinu (z obrázkov v recenzii určite poznáte jeho výzor) a začne dobrodružstvo na desiatky hodín. Na jednu ľudskú bytosť, ktorú budete mať pod palcom, pripadá jedno božstvo a jeho sila. Ako som už spomenul, Lord of Magna: Maiden Heaven je v základe ťahová RPG hra s prvkami stratégie. Jej koncept je postavený na uzavretých arénach s nulovou deštrukciou, kde sa hráč strieda v ťahoch s protihráčom a snaží sa plniť vopred dané úlohy. Väčšinou ide o likvidáciu príšer s akýmsi dodatkovým zadaním ako napríklad: ak chceš splniť aj bočnú úlohu, eliminuj všetkých na mape. Nič čo by sme už nezažili miliónkrát pred touto hrou a čo nezažijeme ešte aj veľakrát po nej. Projekt Lord of Magna: Maiden Heaven je však predsa len trocha výnimočný a prináša jemné osvieženie do tohto žánru.

Marvelous sa rozhodol postaviť boje na princípe generála a vojakov. Generál sa po mapách pohybuje v sprievode svojich ochrancov a vašou úlohou je v prvom rade zlikvidovať generála a tým zamedziť neustálemu doplňovaniu jeho ochranky. Fígeľ je však v tom, že generál sa snaží byť vždy za hradbou svojich služobníkov a hráč musí využívať rôznych schopností hlavných postáv nato, aby sa prepracoval ku jeho zničeniu. Nato bude slúžiť nielen boj chladnými zbraňami ale aj strelným arzenálom či mágiou. Každá z hlavných postáv má určité schopnosti ako sa v boji presadiť a tu nastáva ten element taktiky, ktorý je hybnou silou hrateľnosti v Lord of Magna: Maiden Heaven. Ďalším nevideným prvkom je fyzika počas bojov. Zabiť pešiaka je otázka jedného seku mečom, ale zabiť čo najviac pešiakov v jednom ťahu, je otázka presného postavenia vášho hrdinu a výberu konkrétnej schopnosti. Tu prichádza na radu rádius dosahu ničivej sily, ktorý si hráč nastavuje podľa vlastného uváženia tak, aby obsiahol čo najviac nepriateľov na jeden útok. Po spustení akcie nasleduje akýsi domino efekt, kde pešiak naráža do ďalších a tak ich zráža na zem ako kolky. Ak sa vám na jeden ťah podarí takto zložiť aspoň desať pešiakov, dostanete jeden ťah navyše!

Toto funguje ako endorfín a práve to, robí hru zaujímavou a núti vás neustále taktizovať a skúšať čo najlepšie postupy ako uspieť. Príbehové kapitoly sú rozdelené na tony textov bez nejakej hlbšej myšlienky. Tu a tam sa objaví vtipná replika či klasické Anime klišé rozdelené do kategórií zrady či lásky ale vo všeobecnosti som sa počas hrania bavil len a len u bojov. Hráč nemá pohyb po nejakom otvorenom svete. Vyráža zo save pozície do rôznych kútov planéty ale je vždy limitovaný pohybom len po arénach či práve mieste, kde prebýva. Našťastie si môže skočiť na nejaký ten súboj a zvýšiť level u postáv, bez toho aby musel otravne absolvovať dejové rozhovory. Jednoducho ak chcete v tejto hre len bojovať, je vám to umožnenéa to je dobre. Systém levelovania sa automaticky bez rozhodnutia hráča, prenáša na výšku energie a silu. Jediné čo môžete aktívne meniť a o čom môžete rozhodovať, je práve vyrábanie predmetov a ich aplikácie do schopností každého z charakterov. Tento aspekt sa dá považovať za viac ako pestrý a práve po boku bojov, je veľkým pozitívom celej hry. Inak sa jedná o všetko to čo sme už mali možnosť vidieť v minulosti a často v lepšej forme.

Po vzoru nedávnej recenzie na Xenoblade pre 3DS, sa aj v Lord of Magna vyskytuje sociálne prepojenie medzi hlavnými postavami. Hráč bude môcť počas rozhovorov prežiť rôzne príbehy založené na sympatiách jednotlivých postáv ale našťastie hra od vás nevyžaduje plnenie týchto, nazvime to bočných misií. V krátkosti sa vrátim ku schopnostiam a mágii. Aby mohol váš charakter využívať ničivé útoky, musí mať príslušný počet magických bodov. Ich získanie je prepojené s odpočinkom počas bojov. Jednoducho nieje vhodné ak hráč neustále tlačí svoju jednotku vpred a snaží sa čo najskôr splniť danú úlohu. Jednak tým riskuje smrť člena svojej gardy a potom si zatvára dvere práve pred krásnymi reťazovými výbuchmi, kedy vo vzduchu lietajú telá ako počas druhej svetovej vojny. Taktika je teda nutná. Veliť ústup je často bežná vec a z toho sa dá teda usúdiť, že tento projekt nikomu nič nedaruje a jeho obtiažnosť sa radí skôr do vyššieho priemeru. Počas postupu arénami, hráč len sporadicky využije napríklad výbušný sud či zvolí jednu z dvoch ciest. Dôležitý recept na úspech ide ruka v ruke s načasovaním útoku a hojného využívania itemu u postáv.

Poďme teraz ku technickej stránke. Celé to beží na anime štýle, ktorý ja nazývam: diagnóza Hydrocefalus. V in-game forme sa postavy teda prehýbajú pod ťarchou svojich veľkých hláv ale počas video sekvencií, ktoré sú inak krásne animované, sa už zrazu ich hlavičky nevymykajú zavedeným štandardom. 3D efekt je natoľko povrchný, že som nemal vôbec potrebu ho aktívne využívať a úprimne, ani on nedokázal potlačiť zubaté textúry, ktoré sú hranicou medzi postavami a level dizajnom z izometrického uhla kamery. Aj keď to možno neznie nejako prehnane nadšene, tak sa stále dá na hru pozerať bez toho aby ste si tlačili palce do očí a ako inak, ide tu zase v prvom rade o zábavu, ktorú hráč prežíva vďaka hrateľnosti. Dĺžka príbehu a možnosti bojovať kedy sa vám zachce, natiahne zážitky s Lord of Magna: Maiden Heaven až niekam ku tridsiatim hodinám. Samozrejme ak by vám išlo čiste o hlavnú dejovú linku, dokázali by ste sa dostať ku záverečným titulkám ešte o takých desať hodín skôr, ale to už záleží od vás. V skratke ku stránke zvuku. Dabing pri konkrétnych scénach je na profesionálnej úrovni ale podobných nahrávok je v hre tak žalostne málo, že jedno slovo, ktoré zaznie vždy na začiatku textu, to nijako nevynahradzuje. Jednotlivé skladby v hre sú potom monotónne sa opakujúce klasiky, z ktorých som rozhodne neskákal od radosti. V tomto smere viac než nuda.

Za poskytnutie hry na recenziu ďakujeme spoločnosti ConQuest entertainment a.s.