Steampunk má stále obrovské čaro a vo videohernom odvetví to platí hneď dvakrát. Ak si k tomu navyše pripnete prvky stealth a celé to zabalíme do pôvabného kresleného artu, výsledkom je nádejná plošinovka s chytľavou hrateľnosťou bez kompromisu, ktorá nikomu nič nedaruje. 2D projekt The Swindle nechal pôsobiť tieto ingrediencie vo svete Steam už pred nejakým časom a rovnako nádejne sa vkradol aj na konzolovú scénu vrátane platformy Nintendo WiiU. Práve pre ňu som dostal možnosť zamestnať sa ako virtuálny zlodej v totalitnom zriadení novodobej Británie a práve vďaka tomu som schopný dnes podať hlásenie vám, mojim zamestnávateľom.
Píše sa rok, kedy oko Veľkého brata upiera svoju šošovku na každého obyvateľa Londýna. Politická scéna utláča tých, ktorým by mala slúžiť, a do definitívneho spustenia poslednej fázy monitorovacieho systému a dozoru nad každým ostáva len sto dní. Presne sto dní máte ako profesionálny kriminálnik na to, aby ste skúsili rozpútať revolúciu a spomínanému plánu dali červenú. Vašou úlohou v tomto časovom limite je nazbierať čo najviac peňazí a ukoristiť vzácnu zbraň či relikviu ak chcete, ktorá zastaví pánov u moci a prekazí im ich plány. V ceste vám bude stáť moderný zabezpečovací systém, polícia a séria robotov bez zľutovania. Ako zlodej sa pozriete postupne do zaujímavých oblastí Londýna. Začnete v chudobnej časti, kde si vybudujete slušný základ pre prvú investíciu, a než si stihnete natiahnuť čiernu pančuchu na hlavu, budú už vaše skúsené nohy kráčať po červenom koberci v národnej banke.
Skúsenosti sú základ nielen v bežnom živote ale aj v hre The Swindle. Nazbierané peniaze slúžia na sprístupnenie nových schopností, ktoré by hráč rád využil na svojich trestných výpravách. Nabúrať sa do PC a previesť nejakú sumu na svoje konto, či mať tichučkým krokom pokoj od ochranky, to všetko je možné v tejto poctivej plošinovke z kategórie Indie. Ako sa to ale celé vlastne hrá? Automaticky generované mapy sa vždy zmenia buď po opätovnej návšteve alebo po smrti vašej postavy. Hra kladie svoj dôraz na čo najdlhšiu výdrž hlavného charakteru. Čím dlhší život a skúsenosti, tým väčší zisk po každej úspešnej misii. Preto sa dá The Swindle označiť za hardcore záležitosť, keďže svojou náročnosťou prekvapí aj ostrieľaných hráčov a vyvedie ich z miery pri rozhodovaní, či v polovici mapy nebude múdrejší návrat na základňu s istotou zisku alebo či riskovať viac prachov za cenu straty všetkého.
Parné stroje zošrotojú každého kto zaváha a aj pri jemnej nepozornosti sa môže stať, že vaša postava jednoducho skoná a nový deň začnete s novým zlodejom (už odomknuté schopnosti ostávajú aktivované). Veľmi dobre funguje v hre štatistika a prehľad toho čo máte vo vreci, v pomere k možnému zisku a aj keď mapy nedisponujú prehnanou rozlohou, nebezpečie môže byť o to väčšie. Nášľapné míny, automatické strelné systémy, kamery, pasce a tak ďalej a tak podobne. Tŕnistá cesta za finálnou lúpežou v tejto arkáde je lemovaná sklamaním, ale s vysokou motiváciou to skúšať znova a znova. Pritom samotný princíp hry je jednoduchý ako Bulharská šľapka. Vtrhnúť do objektu, potichu eliminovať ochrancov a pozbierať čo najviac peňazí. Tie sa v malom počte povaľujú rôzne po zemi, ale hojne si konto naplníte len pri hackovaní hlavných počítačov. Tento proces sa predvádza pomocou primitívnej minihry, v ktorej hráč musí v krátkom časovom úseku správne voliť smer analógovej páčky podľa pokynov z obrazovky. Tu sa autorom asi moc nechcelo zapojiť originalitu, a tak ostalo u fádnosti.
Sklamaním sa môže rovnako javiť pestrosť gameplay mechaniky. Na to, ako dlho vás hra má potencionálne baviť, je jej koncept až detinsky prostý. Kradnete, aby ste mohli kradnúť. Sto lúpeží a jediné, čo sa mení, je tvar budov, do ktorých máte preniknúť. Vaše prekážky sú s pribúdajúcim časom zložitejšie a všetko padá na získané schopnosti. Viem si predstaviť scenár, kedy niekto The Swindle zavrhne už na základe prvej smrti v hre. Ale ak preniknete cez drsný začiatok, mohli by ste nakoniec objaviť sladkú odmenu v podobe zadosťučinenia v rastúcom konte. Mne osobne sa hra dostala možno až moc pod kožu a užíval som si jej jednoduché pravidlá zviazané s drsnou náročnosťou. Podobne ako v sérii Dark Souls, aj tu je motivácia badať a cítiť, je len na vás čo ste schopní pre ňu vykonať. Po stránke zvuku asi nie je moc o čom diskutovať. Akčné motívy pri spustenom alarme sa prelínajú s pokojnou melódiou pri skúmaní okolia a z reprákov na vás nebude dopadať nič vyložene rušivé. Naopak ovládanie a animácie postáv trpia jemným nedostatkom. Pohyb je niekedy počas skokov až nápadne neistý a strnulý. Viete si asi domyslieť, aké to môže mať následky u hry, kde sa každý chybný krok trestá dvojnásobne. Toto ale dokáže každý potlačiť po strávení nejakej tej hodinky s hrou a akonáhle dostane jej tempo pod kontrolu, bude schopný si ju naplno užiť.
Za poskytnutie hry na recenziu ďakujeme spoločnosti ConQuest entertainment a.s.
