Všetko, čo začína, sa raz skončí. Ku koncu sa blíži aj príbeh Maxine Caulfield, ktorá náhle zistila, že dokáže manipulovať s časom. Hovorí sa, že s veľkou mocou prichádza aj veľká zodpovednosť, ale Max nie je žiadna superhrdinka. Nesnaží sa s pomocou novonadobudnutej schopnosti zachraňovať okolitý svet, len svoj vlastný. Od okamihu, keď na dievčenských záchodoch zachráni život svojej najlepšej kamarátke z detstva, sa dostane do víru udalostí. A po ich skončení už nič nebude ako predtým.
Od začiatku udalostí v hernom svete uplynul len kratučký týždeň a koniec je na dohľad. Dvojici hrdiniek sa podarilo zistiť viac o odvrátenej stránke Arcadie Bay a definitívne odhalili osud zmiznutej Rachel Amber, ale dohra nebola vôbec pozitívna. Max sa tak hneď na začiatku ocitá v nezávideniahodnej situácii, pripútaná na stoličke v samotnej Dark Room a vyhliadky nie sú vôbec priaznivé. Stačí však jedna fotografia, pomocou ktorej sa môže vrátiť v čase a všetko bude inak. Alebo nie?
Z úvodnej situácie sa vám podarí dostať relatívne rýchlo a to zákonite vyvolá otázky, čo sa bude diať vo zvyšku finále. Vedzte, že až také jednoduché to naozaj nebude. Ústredný záporák je len jedným z problémov, o ktoré sa treba postarať, ale čo vízia tornáda ničiaceho Arcadiu Bay? Ako to totiž býva zvykom, vízie sa zvyknú plniť a inak tomu nie je ani v tomto prípade. Ale nerád by som prezrádzal viac z príbehu, najlepšie ak si ho užijete sami. Stačí ak pripomeniem to, čo viete aj sami - zahrávanie sa s časom a vytváranie alternatívnych realít nemusí mať len pozitívne následky.
Uzavretia som sa trochu bál a dúfal som, že scenáristi sa od počiatočnej civilnosti neposunú smerom k mysterióznejšiemu vyzneniu. To sa našťastie vôbec nestalo a Life Is Strange je v jadre stále obyčajným príbehom o priateľstve. Skutočne nie je až tak dôležité, ako Max získala svoje schopnosti. Môžete namietať, ale v centre diania je od epizódy Chrysalis znovuobnovené puto medzi dvoma bývalými kamarátkami, ktoré sa navzájom potrebujú. Scenáristi vás viackrát testovali, čo ste preň ochotní spraviť a vyvrcholilo to neľahkým rozhodnutím v úvode minulej časti. Inak to nie je ani tu. Nečakajte skrátka veľké odhalenia, Polarized je jedna veľká emocionálna jazda okorenená pôsobivými momentami. Nechýba akčnejšia pasáž, kde pôjde doslova o život, z bezprostrednej blízkosti si užijete vyčíňanie tornáda, do ktorého môžete zasahovať svojimi činmi a slušnú nápaditosť vykazuje aj sekvencia pred úplným koncom.
Predošlý odstavec pritom naozaj neznamená, že nejde o dôstojnú bodku a že sa nedočkáte žiadnych vysvetlení. Príde na ne, aj keď nepochybujem, že nie všetci budú spokojní. Niektoré totiž môžu pôsobiť až príliš jednoducho, ale do celkovej poetiky príbehu zapadajú na jednotku. Nemôžete očakávať ani desiatky rozdielnych koncov, ale to neznamená, že nie sú silné a že vaše predošlé voľby nemajú pri ktoromkoľvek z nich zmysel. Aj po piatej časti si stojím za tvrdením, že Dontnod tento prvok zvláda veľmi dobre, aj keď občas ide taktiež len o ilúziu. Ale viac než kvalitnú ilúziu.
Výslednému dojmu pomáha aj audiovizuálna stránka a zase a znova musím konštatovať, že s relatívne obmedzeným rozpočtom dokáže Dontnod divy. Bez fantastického voice actingu by bol zážitok len polovičný, ale rovnako je nutné oceniť jednotlivé lokácie a ich neuveriteľný zmysel pre detail. Pokiaľ nimi len tak preletíte, škodíte len sami sebe. Tak ako v minulých epizódach si naviac môžete čítať aj neustále sa doplňujúci denník, prichádzajúce sms-ky, či hľadať vhodné momentky na fotografovanie. A niektoré sú schované ozaj rafinovane.
Vlastne ani neviem, čo viac napísať. Z nenápadného káčatka sa vykľula jedna z emocionálne najsilnejších hier roku a svojim spracovaním ma doslova knokautovala. Veľký úspech asi čakal málokto, pozornosť sa upierala skôr na uzavretie Schaferovho Broken Age, alebo duchovného nástupcu Neverhoodu, Armikrog. Malý projekt od tvorcov Remember Me ich však necháva ďaleko za sebou a nepotrebuje ani toľko adventúrnych prvkov. K dokonalosti chýba snáď len Rachel Amber.
