Nintendo 3DS je každým rokom bohatšie o hry, ktoré by jednoducho na inej platforme nemali šancu prejsť ani úvodným marketingovým sitom. Nie že by samotný HW nemal potenciál ich utiahnuť, ale po konečnom vydaní by ich v regáloch obchodov ostalo také množstvo, až by z toho jedno oko vývojára nezostalo suché. 3DS-ko je v súčasnosti jedinou non-smart technológiou v Japonsku, ktorá stále drží hrdo vlajku hore, reprezentujúc klasické hranie tak ako ho poznáte od detstva. Trh sa zmenšuje a nastupujú na scénu mobilné telefóny, tablety, virtuálne helmy a ja neviem čo ešte. Aj preto je zásobovanie zákazníkov hrami ako Etrian Mystery Dungeon jednoducho správnou indíciou, že ešte nenastali tie temné časy zániku hier tak ako ich poznáme. V princípe je však práve táto RPG, od dua spoločností Spike Chunsoft a Atlus, obyčajnou ťahovou akciou s nudným automaticky generovaným systémom prostredí. Dokážem vás aj po tejto vete donútiť ku kúpe ďalšej exkluzivity s logom 3DS!?

Po pitve nám tu toho moc neostalo, len pár šedých orgánov, ktoré by ste jeden od druhého nerozoznali. Ak totiž odstránim minimalistickú grafiku v Anime štýle, ktorá je presne šitá na mieru každého ťahového RPG z Japonska, ostane mi na stole len fádna hmota s nepríjemne ostrou náročnosťou. Ste vedúci družiny desiatich hrdinov, z ktorých ani jeden nemá potrebu vám prezentovať svoju motiváciu vstupu do vašej kompánie (zabudnite na nejaký epický príbeh plný prekvapení, ten tu na vás čakať nebude). Jeden od druhého sa odlišujú len rôznymi schopnosťami, a tak od rytiera cez strelca a mága musíte vyberať tých štyroch vyvolených, ktorí s vami začnú púť po podzemiach nekonečných schém a prideliť im to správne miesto. V podstate je jedno akú družinu si na začiatok poskladáte, keďže základ hry Etrian Mystery Dungeon spočíva v nekonečnom drile pod zemou, levelovaní a zbieraní EXP bodov v záujme sa prepracovať ďalej a cez náročnejšie prekážky. Úvod do recenzie mohol vo vás vyvolať jemne rozpaky z toho, či sa mi hranie tejto hry páčilo alebo naopak. Aby som bol k vám úprimný, stále neviem.

Hrateľnosť ako taká síce nie je nič, čo by som musel vytknúť autorom ako veľké mínus. Máte tu jedno mesto, po ktorom sa pohybujete len formou dialógových okien (reštaurácia ukojí váš hlad, základňa vám dodá tréning a strategické návody, hotel vás uspí a miestni obchodníci ponúknu prácu za slušnú sumu peňazí, ktoré potom utratíte za zbrane a brnenia) a všetka akcia sa odohráva počas vstupu do dungeonov. Tu si v pohybe po šachovnici v reálnom čase zmeriate sily s rôznymi súpermi od tých miernejších až po obrovských bossov. Každý z nich predstavuje potencionálnu smrť, a tak musíte neustále kalkulovať s možnými problémami. Štvorčlenné výpravy pod zem sú v podstate vaším denným chlebom a samotná taktika vytláča z pozornosti hráča všetko ostatné naokolo. Aj preto je absencia nejakého príbehu vlastne opodstatnená a do značnej miery aj logická. Horšie na tom už sú samotné RPG elementy prepojené s hrdinami. Každý má svoj strom vývoja a každý disponuje určitou schopnosťou ako sa vysporiadať s prekážkou počas boja. Ako základ, a takto čierne na bielom, sa to zdá byť zaujímavé, ale počas pohybu mapami vás nič nenúti využívať všetky možnosti jednotlivých charakterov v hre už len preto, že sú až moc komplikované na ovládanie. Dôsledkom toho si idete najviac jednu postavu. S ňou útočíte vždy ako prvý, s ňou umierate vždy ako prvý. To je nepísaný zákon tejto hry.

Smrť je tu vďaka náročnosti na dennom poriadku. Vaša výprava môže uviaznuť pod zemou a tu nastupuje veľké plus celej hry a môj osobný favorit medzi originálnymi prvkami. Hra vás prenesie do základného tábora, kde môžete poskladať novú družinu a vydať sa tak na veľkolepú záchrannú akciu. Predstavte si teraz, že máte v Etrian Mystery Dungeon odohraných pár hodín a ešte ste nezomreli. Vaše postavičky, mimo hlavnej družiny, sú teda ešte len na štartovej čiare čo do zbierania skúseností a zrazu sa musia vydať na nebezpečnú výpravu a zachrániť svojich druhov v zbrani. Hra teda okamžite využije svoje stereotypné základy a na nich postaví pred hráča novú výzvu. Dá vám 4 pokusy (čítaj ako: životy) na to, aby ste dokázali vytrénovať novú družinu a skúsili sa prebojovať cez nástrahy podzemí až k bezvládnym telám zranených kamarátov (inak tento aspekt hry doslova kričí po nejakom multiplayer prvku, ktorý tu ale nenájdete). Zrazu sa motivácia v rámci zotrvania v Etrian Mystery Dungeon násobí a ak ste charakter so srdcom bojovníka, pokúsite sa o čo najlepší výsledok. Tu v mojich očiach teda rastie hodnotenie hry z tej šedi videného a opakovaného do zelenejších čísiel a ešte som neskončil.

Úplne prvá vec, čo ma na tejto hre zaujala, je jasne hudba. Od úvodnej obrazovky cez prvé skladby v podzemí až po epické outro, to všetko sa nieslo na vlne prepracovaných tónov z rúk majstra. O to menšie bolo potom moje prekvapenie, keď som si vyhľadal meno stojace práve za zvukom v tejto hre. Yuzo Koshiro, človek, ktorý sa za svoju dlhú kariéru dokázal postarať o hudbu do legiend ako Shenmue II, Culdcept či Castlevania: Portrait of Ruin znova zanechal svoj magický rukopis a práve preň som mal obrovskú motiváciu prejsť tých viac ako tridsať hodín cez hlavný "príbeh" Etrian Mystery Dungeon. Obávam sa, že bez jeho geniality by som musel trpieť o niečo viac, za čo mu takto verejne ďakujem. Posledné vety pred záverečným číslom. Možnosti systému Nintendo 3DS, a teda hlavne dolná obrazovka, zastupujú minimum interakcie (ak nerátam fakt, že môžete počas klesania pod zem zatarasiť za sebou dvere alebo pred ne postaviť stráž práve pomocou stylusu) a rovnako 3D efekt by sa sal označiť ako zbytočný žrút batérie u vášho handheldu, ktorý nie je nutné pokúšať.

Ak ste zaťažený na strategické prvky v stereotypnom prostredí, kde samotný art nezaujme a hrateľnosť prešľapuje na mieste, môžete v tejto hre nájsť určité uspokojenie. Pre všetkých ostatných tu mám odporúčanie si vyhľadať minimálne skladby v rámci soundtracku a zabaliť svoju citlivú dušu do čarovného staniolu.

Za poskytnutie hry na recenziu ďakujeme spoločnosti NIS America, Inc.