Keď sa Dragon´s Dogma v roku 2012 prvýkrát objavil na konzole Playstation, razom si získal srdcia hráčov. Capcom týmto nemilosrdným akčným RPG rozhodne zabodoval a o rok neskôr ho doplnil o rozšírenie Dark Arisen. To si mohli užívať už aj majitelia Xbox. Vlastníci PC iba ticho závideli a a na rad začali prichádzať aj petície. Nakoniec boli podľa všetkého úspešné a pôvodnú hru s rozšírením si po takmer 4 rokoch od vydania môžu vyskúšať i oni. Je stále o čo stáť?
Na túto otázku však neexistuje jednoduchá odpoveď. Už vo svojej dobe len málokde schytávala maximálne známky, ale nekritických nadšencov si našla dosť. Niekedy je to o uhle pohľadu a ten závisí aj od očakávaní. Dragon´s Dogma totiž rozhodne nejde na ruku nováčikom, ani príležitostným hráčom. Prirovnania k Dark Souls sú možno trochu prehnané, ale i tak ide až o oldschoolové RPG, ktoré nevsádza na filmovosť, či prepracované questy, ale na atmosféru, súboje a v zásade vám dáva určitú voľnosť. To je samo o sebe fajn a v kombinácii s niekoľkými výbornými nápadmi viac než fajn. Ale súčasne so sebou nesie isté nedostatky a je len na vás, či ich budete považovať za zásadné, alebo nie.
V súvislosti s tým platí, že port sa nedá vyložene chváliť. Výrazná grafická zastaralosť je cítiť od začiatku a to aj napriek detailnejším textúram. Pokiaľ si však vyložene nepotrpíte na grafické orgie, tento bod bez problémov ignorujte. Hra sa vám za to odvďačí slušnou plynulosťou a tú budete naozaj potrebovať. Horšie je to so všetkým ostatným, kde si evidentne nik nedal prácu na vyladenie a prispôsobenie PC. Už úvodné menu a orientácia v ňom pôsobí ťažkopádnym dojmom a bohužiaľ to platí aj o hernom inventári. Nepoteší ani neveľmi praktická minimapa – samozrejme môžete ísť do menu a tam si pozrieť mapu celého doposiaľ odhaleného sveta, no ani tam to nie je ideálne. Inde by stačilo spraviť pár klikov, no Dragon´s Dogma ide na všetko zbytočne komplikovane a na PC aj dosť neprakticky. Pretože Capcom. Ale bolo aj oveľa horšie – spomeňme na ich skazený port Resident Evil, ktorý ani nepodporoval myš. Tu sa našťastie nič podobné neudialo a jadro hrateľnosti je zvládnuté obstojne.
Po krátkom prológu sa ocitáte v idylickej dedinke Casardis, ktoré napadne drak. Vášmu hrdinovi samozrejme nenapadne nič lepšie ako sa mu postaviť a zákonite sa dočkáva patričnej odmeny. Drak mu za jeho trúfalosť vytrhne srdce, ale čuduj sa svete, stále žijete. Označí vás za vyvoleného a súčasne vás vyzve, aby ste si prišli srdce vziať späť. Teda ak si trúfate. Vzhľadom k vášmu stavu vás ľudia začnú nazývať Arisenom a vám neostáva nič iné, iba sa vydať v ústrety dobrodružstvu.
Čoskoro narazíte na akéhosi pawna, ktorý sa k vám pridá. Pawni sú zdanlivo obyčajne vyzerajúci obyvatelia paralelného sveta nazvaného Rift. Nájdete ich aj na bežných cestách a ich spoločným znakom, že nemajú vlastnú vôľu a ich jediným cieľom je slúžiť vybranému pánovi. Pravdepodobne viete, že najoriginálnejší prvok sa spája práve s nimi. Celkovo môžete mať troch pawnov, pričom jeden je váš a ďalších dvoch si musíte požičiavať od iných hráčov – tak isto môžu aj oni toho vášho. S vami leveluje iba ten váš a súčasne sa od vás učí. Spočiatku nevie ani poriadne otvárať truhly a zbierať rastlinky, ale akonáhle do odpozerá od vás, hneď je všetko inak. Podobne sa učí aj bojové taktiky a získava rôzne znalosti. Stáva sa, že vami vypožičaný pawn už daný quest absolvoval a tým pádom vám k nemu povie niečo svoje.
Druhou výraznou devízou je súbojový systém. Nestačí vám prísť k danému nepriateľovi a zbesilo sekať na všetky strany. Pri slabších nepriateľoch áno, ale inak má každý nejakú slabinu, ktorú je vhodné využiť. Obzvlášť to platí o väčších beštiách, ako je hydra, kyklop, golem, alebo gryf. Súboje s nimi nie sú jednoduché a nie sú otázkou dvoch troch minút. Môžu sa natiahnuť na výrazne dlhý čas a je len na vás, ako s nimi budete bojovať. Je logické, že kyklop je najviac zraniteľný na mieste, kde má oko, tak ako že gryfovi treba najprv útočiť na krídla, aby neustále nelietal tm a späť. Na tieto väčšie tvory sa dá aj vyliezť a komplikovať ich život z bezprostrednej blízkosti. Či na niekoho viac platí oheň, alebo iný typ kúzla si taktiež budete musieť zistiť sami. Dôležité je aj to, či sa bitka odohráva cez deň, alebo v noci, kde si bez zdroja svetla nevystačíte. Po čase sa síce niektoré konfrontácie opakujú, ale tak či tak, Dragon´s Dogma je po súbojovej stránke naozaj vynikajúca záležitosť. Význam má aj vaše povolanie, zakaždým meniace zážitok a určite by ste mu mali prispôsobiť výber pawnov. Prežijete iba v dobre vyváženej skupine.
Stačí vám to? Niekomu určite áno. Svet Gransys môže pôsobiť trochu jednotvárne a chýba mu osobitejší vizuálny štýl, ale niekedy je zábava objavovať jeho zakutia a dostávať sa na konkrétne miesta. Príbehovo to nie je špička. Má aj silnejšie chvíle, ale celkovo mu nepomáhajú ani nezaujímavo spracované cutscény, slabší dabing a mlčanlivý hlavný hrdina. Defakto sa len väčšinu času iba pripravujete na draka, získavate si reputáciu, cvičíte si schopnosti a zabíjate monštrá. Nakoniec aj nástenkové questy sú často typu zabi toľko a toľko nepriateľov. Niektoré typy vedľajších úloh sú naviac silne nezábavné, avšak našťastie sú prítomné aj kvalitnejšie, ktoré neplytvajú potenciálom sveta. Ale viac než čokoľvek záleží na tom, či vám sadne štýl hry a jednotlivé mechaniky.
Dragon´s Dogma vám nič nedaruje zadarmo a niekedy je to kontraproduktívne. Ako napríklad nie najlepšie vymyslený fast travel. Mohlo by to byť jedno, ale koňa nemáte, takže budete musieť medzi lokalitami zdĺhavo prebiehať a kondícia vášho hrdinu je žalostná. Ďalej vás hra od začiatku upozorňuje na autosave a zvýrazňuje to aj konkrétnymi obrazovkami, kde zdanlivo ukladá postup. Aby ste sa potom divili, že ak dáte pokračovať od najbližšieho checkpointu, tak vás pokojne hodí o pár hodín späť. Zapisovať sa dá aj ručne, ale save je iba jeden a pokiaľ ho chcete vyvolať, musíte buď zomrieť, alebo sa vrátiť do prvého menu. A čo potom samotní pawni? Mechaniky ich fungovania sú vysvetlené len povrchne a keď na ne neprídete sami, môže sa vám zdať, že niektoré prvky nefungujú akoby mali. V kontraste s tým si vybavujem dialóg, kde ma postava trikrát po sebe upozornila na to, že odmietnuté úlohy sa už nebudú dať plniť. Kiež by takáto miera starostlivosti bola aplikovaná na zvyšok. Veď aj náročný Bitterback Island z rozšírenia je možné navštíviť hneď na začiatku a nik vám nedá najavo, aký level naň potrebujete.
A keď sme už pri tom Bitterback Islande, tak vám odporúčam sa na neho poriadne pripraviť. Narozdiel od pôvodnej hry ide o viacmenej lineárnu záležitosť, ale je výrazne náročnejší. Samotné prostredie je možno zaujímavé, ale spomínaná linearita v kombinácii s podstatne ťažším postupom vpred nie je podľa mňa najšťastnejším riešením. Ak vám nič z toho nevadí, môžete si pogratulovať a pustiť sa do objavovania Gransysu. Z viacerých hľadísk to stojí za to a s čistý svedomím jej dávam palec nahor. Lenže skutočná žánrová špička sa z môjho pohľadu nekoná. A mohlo tak tomu tomu byť.
Za poskytnutí hry na recenzi děkujeme společnosti Cenega
