Telltale Games sa odjakživa špecializovali na známe značky, z ktorých dokázali vyťažiť nové pútavé príbehy. Spomeňme napríklad CSI, Sam & Max, alebo Monkey Island, pričom tie mali viac interaktivity a adventúrnych prvkov, ako si dnes dokážeme predstaviť. Jasným zlomom bol až The Walking Dead, ktorý sa rozhodol vsadiť na úplne iné tromfy. Od tohto momentu už len viac-menej kopírujú osvedčenú šablónu a spoliehajú sa na to, že hráči im to zhltnú aj s navijakom.
Snaha o vybočenie z už opotrebovaného konceptu by im však určite prospela. Neustále počúvať o tom, že vaše voľby majú zmysel, vývoj príbehu si určujete sami a aj mlčanie je platná voľba, už nie je tak zábavné ako kedysi. Všetci totiž dobre vieme, ako je to naozaj. Môže ešte niekoho prekvapiť smrť postavy tesne potom, čo sa vám hra snažila vsugerovať, že si zapamätá vašu predošlú reakciu? Asi nie. Hrateľnosť ich titulov čoraz viac pozostáva len z dialógových scén a jednoduchého stláčania tlačidiel. Nijak zvlášť ma to neteší, ale Tales from the Borderlands sú jasným dôkazom, že ak sa viac zapracuje na príbehovej zložke a pridá zopár originálnejších prvkov, tak to ide. Ak hádate, že zombícky spin-off, The Walking Dead: Michonne sa uberá skôr opačnou a konzervatívnejšou cestou, tak máte pravdu.
Aby som úplne neklamal, pár zmien v hrateľnosti sa našlo. Lenže vo väčšine prípadov ide o úplné drobnosti. Napríklad tlačidlá, ktoré máte stláčať sa tentokrát objavujú náhodne, ale je to výrazná zmena hodná pochvaly? Akčné pasáže sú stále mimoriadne jednoduché a problémom je skôr umrieť. Oproti predošlým The Walking Dead hrám sa napríklad dočkáte aj plnohodnotnej a štýlovej titulkovej sekvencie. Lenže čo z toho, keď úvod je na celej prvej epizóde to najlepšie a zvyšok je len šeď a zombie klišé v osvedčených kulisách. Po načrtnutí dávnej traumy a titulku: O tri týždne neskôr sa ocitáte uprostred bandy zameniteľných charakterov a to sa do jej konca zásadne nezmení. Príbeh sa možno až príliš spolieha na silnú hlavnú hrdinku, pretože všetko ostatné bolo v minulosti spracované lepšie.
Treba však mať na pamäti, že stále hovorím len o prvej z troch epizód. Nie, hra ako celok stále neprináša nič výnimočné, ale nakoniec nezanecháva až takú pachuť, ako som pôvodne čakal. Druhá epizóda Give No Shelter totiž sympaticky pridáva na zaujímavých akčných sekvenciách a aj práca s postavami vyznieva o niečo lepšie. Znie to ako priveľká chvála? Háčik je v tom, že samotná epizóda je o poznanie lineárnejšia, kratšia a bohužiaľ sa nevyhýba ani zbytočnému scenáristickému klišé. Je len na vás, ako sa k tomu postavíte.
Naozaj podstatné zlepšenie však prináša úplné finále s podtitulom What We Deserve. A to sa v ňom toho až tak veľa neudeje. Vlastne sleduje iba záverečný nevyhnutný stret oboch zainteresovaných skupín a z toho prameniace dôsledky. Lenže tentokrát už scenáristi neponechali nič na náhode. Prvej a prekvapivo neakčnej polovici sa darí viac než dobre budovať napätie prameniace z očakávanej konfrontácie a charaktery dostávajú ešte o niečo väčšiu hĺbku. Druhá polovica zase ponúka adekvátne vyvrcholenie s o niečo nepredvídateľnejšími voľbami a Michonne sa v ňom naviac musí definitívne konfrontovať aj démonmi minulosti. Prečo to takto nevyzeralo od začiatku?
Po odohraní prvej epizódy som nadobudol dojem, že téma pôsobí vyčerpaným dojmom a začal sa reálne obávať o kvality tretej série The Walking Dead. K väčšej opatrnosti zvádzal aj Minecraft: Story Mode. Záver mi našťastie časť viery vrátil. Len by bolo vhodnejšie, ak by Telltale Games nabudúce začali strieľať ostrými nábojmi od samého začiatku. A viete, čo by bolo ešte lepšie? Ak by už konečne prišli s nejakou zásadnou inováciou a nerecyklovali stále to isté. Viem, že som naivný a že sa toho tak skoro nedočkám. Nie, kým sa budú ich hry predávať ako doteraz a kým budú zbierať spokojné hodnotenia od fanúšikov. Neberte mi však moju vieru, je to to jediné, čo zatiaľ mám.
Odporučiť Michonne alebo nie? Ak ste skalní fanúšikovia Kirkmanovho sveta, hltáte komiksy, televízny seriál a všetko čo s ním súvisí, nemali by ste váhať. Už len kvôli možnosti hrať za tak zábavný charakter, ktorý si vďaka svojej nabrúsenej mačete rozumie o niečo viac so zombíkmi, ako s ostatnými ľuďmi. Pochvalu si určite zaslúži aj vynikajúci dabingový výkon Samiry Wiley, ktorá sa s touto úlohou pobila na jednotku. Len škoda, že kompletná miniséria vám zaberie maximálne štyri hodiny a toto číslo môže byť ešte menšie, ak sa nebudete ničím zdržovať. Aj keď vždy mohlo byť aj horšie.
Za poskytnutie hry na recenziu ďakujeme spoločnosti Telltale Games
Recenzovaná verzia: PC