Nezávislé štúdio Spearhead Games pôsobiace v Montreale by si hráči mohli pamätať vďaka ich prvej hre Tiny Brains (PS3, PS4, PC), ktorá formou konceptu 3D puzzle potrápila nejedného z nich ešte v roku 2013. Keďže ich zázemie, aj po priemerných recenziách na túto arkádu, dokázalo ustáť kritiku, s chuťou sa vrhli na svoj druhý veľký projekt, ktorý sa aktuálne dostáva na trh a nesie meno Stories: The Path of Destinies. V našej aktuálnej recenzii sa teda presúvame do chladnej Kanady, kde na moje prekvapenie dokázal team okolo Spearhead napraviť svoj nerozhodný prvý krok do tvrdého videoherného biznisu a priniesť celkom pútavý štýl v rámci notoricky známych akčných RPG z izometrického pohľadu.

Ako už samotný názov tak trocha evokuje, tak príbeh a dej je hlavným pilierom puta, ktoré vás môže k tejto hre priviazať na prekvapivo dlhý čas. V hlavnej úlohe preberá hráč bývalého piráta a vetrom ošľahaného lišiaka menom Reynardo. Jeho domovina sú lietajúce ostrovčeky, ako plné krás tak nebezpečnej prírody, kde jeden chybný krok znamená smrť. A je to práve Reynardo, kto sa stane akýmsi virtuálnym atramentom pre vaše pero. Hra je rozdelená do stovky kapitol, ktoré sa síce prostredím opakujú v akomsi cykluse 5 + 1, avšak dôvod, prečo sa do nich budete opakovane vracať, je práve variabilita a rozvíjanie príbehu ako takého. Na svojej ceste za desiatkami dôležitých cieľov bude Reynardo vašim prostredníctvom určovať osud postáv naokolo a každý dôležitý krok iným smerom vám odomkne nové a nové možnosti. Uvedomujem si, že takto v čierno bielej forme vám to nemusí dvakrát dávať zmysel ale akonáhle si spustíte jeden z našich videozáznamov (či už vyššie alebo nižšie), dopátrate sa podrobného vysvetlenia aj s audiovizuálnym sprievodom. Ak by som ale chcel jasne definovať za aký dlhý čas ste schopní prejsť "hlavnú dejovú" linku, tak v tomto bode vám hra nezaberie viac než 4 hodinky. Je tu však to veľké ALE, ktoré eliminuje pojem hlavného príbehu. Stories: The Path of Destinies je totižto živený desiatkami dôležitých ciest (konkrétne číslo je 24) a každá z nich je svojím spôsobom adekvátne napojená na záverečné titulky hry.

Je to tak. Kvalita bojov je priamou linkou naviazaná na vývoj schopností hlavného hrdinu a tento aspekt bude držať aj vás u hry viac než by bolo možno zdravé. Náš lišiak musí zmerať svoje sily s havranmi, ktoré majú nárast svalovej hmoty evidentne vďaka steroidom, cez používanie štvorice odlišných mečov. Každý jeden z nich je schopný vstrebať odlišný typ mágie (oheň, ľad, temnota...) a na určitý čas tak aj vám poskytnúť výhodu voči značnej presile. Tú hráč musí prekonať pomocou rôznych postupov v boji, ktoré sú, ako som povedal, previazané s RPG vývojom schopností. Budete si vylepšovať hák na priťahovanie k vzdialeným plošinám a ten istý predmet môžete zase v boji použiť na odstránenie štítu v rukách nepriateľa. Samotné meče nebudete mať v plnej sile hneď od začiatku. Aby boli vylepšené na maximum, je nutné do nich vkladať rôzne typy elementov a na špecializovaných miestach z nich vykuť niečo viac. Z tohto pohľadu je Stories: The Path of Destinies skutočnou hrou na vysokej úrovni, keďže núti hráča putovať po zákutiach máp a pátrať po vzácnych truhlách, ktoré sú zároveň tou správnou motiváciou prečo neukončiť celý dej po štyroch príbehoch. V tomto bode sa vývojárom podarilo namiešať kvalitný koktail, ktorý budete chcieť piť, čo najdlhšie to len bude možné.

Najväčším nepriateľom pri testovaní hry bolo zopár technických chýb, ktoré mali fatálny dopad na hrateľnosť. Keďže interakcia okolia, a to vrátane deštrukcie menších predmetov, ktoré hráč chce ničiť v snahe doplniť si energiu alebo nájsť nejaký ten zatúlaný orb, je natoľko razantná, stalo sa mi, že som sa jednoducho prepadol o centimeter do textúry nižšie a ostal stáť nehybne na mieste. Aj keď automatické ukladanie vašej pozície je po prípadnej smrti vždy pred každým súbojom, v hre si sami nemôžete dať načítať práve tento bod a jediná možnosť pri zaseknutí je skočiť do menu hry a celú kapitolu si zopakovať. Toto je dosť nešťastné riešenie a práve v spojení s problémami to nesie efekt frustrácie. Prepadnutie pod zem však nie je to jediné, čo vývojári budú musieť čo najskôr odstrániť. Pri neskoršej fáze hry som narazil na problém s chýbajúcimi objektami, ktoré jednoducho zmizli a ani pri plnom pohybe postavy okolo nich sa vzduchoprázdno nechcelo premeniť na to, čo tam malo v originále byť. Spearhead Games bude teda musieť čo najskôr napraviť chyby, ktoré razantne dehonestujú ich inak kvalitný projekt a akonáhle sa tak stane, pokojne si k môjmu konečnému číslu pridajte minimálne desať percent.

V súčasnosti je tak nejak už trendom robiť hry zase o kus náročnejšie než tomu bolo donedávna, čo je určite logickým vyvrcholením až prehnaných pomocníkov na každom rohu, ktorý mali viesť hráča za ručičku ako keby nebol schopný prijať akúkoľvek výzvu. V duchu starej školy sa teda aj projekt Stories: The Path of Destinies môže stať mierne problematický, akonáhle si totiž hráč začne myslieť, že pri súbojoch má už navždy navrch len preto, že si vylepšil meč a pochopil ako to celé funguje, môže tvrdo naraziť. Boje od vás totiž budú vyžadovať neustále pekelné sústredenie a každá chybička sa tu trestá dvakrát a energia nerastie na stromoch (vlastne tak trocha áno, keďže jej doplnenie tu zastupujú jablká, ale ich zbieranie je viacmenej sporadické čo do počtu). Sústredenie a rýchla reakcia prstov je vďaka dobre rozloženému ovládaniu alfou a omegou úspešnej žatvy exp bodov, ktorá nastane po každom boji. Na samotný záver som si nechal jednak zvukovú stránku a hlavne dabing, ktorý robí z tejto hry to pravé orechové. Zvuk a melódie nesúce sa jednotlivými kapitolami by sa dali označiť za príjemný doplnok hry ako takej, ale až výprava v podobe mužského hlasu s hereckými skúsenosťami dodáva celému deju ten správny pátos a akcent vťahovania do deja. Po tejto stránke sa autorom klaniam až po členky.

Verím, že autori sa postarajú formou opravy o vyladenie nepríjemných chýb v hre, ktoré prekážajú konečnému číslu dostať sa až takmer po strop.

Za poskytnutie hry na recenziu ďakujeme spoločnosti Evolve Terminals