Moji pravidelní čitatelia si už určite všimli s akou obľubou vkladám do svojich testov aj kus z vlastného a často pohnutého detstva. Dnes to nebude vôbec inak a pri vyslovení populárneho (dokonca aj v našich končinách) názvu Dragon Ball sa mi opäť vynára vlna spomienok vysoká ako kostolná veža. Bol to čas detských radostí, kedy škola nudila a všetko po nej, vrátane cesty domov, bolo vyslobodením z útrap očakávaní, že raz budem minimálne prezident miestnej čističky splaškov či obsluha výťahu. Preto mi nemôžete mať za zlé, že som sa jednoducho domov tešil a často priam ponáhľal. Stačilo len z gauča vyloviť zapadnutý ovládač od TV a rýchlo prepnúť na Cartoon Network s nádejou, že to tam bude. Dragon Ball bol jeden čas nadmieru populárny v nejednej detskej izbe a aj keď sa dnes možno už od jeho infantilne vyzerajúcich zápletiek dištancujem, stále hodím očkom po každom pokuse vyzdvihnúť jeho minulosť cez nejakú videohru. No a s titulom Dragon Ball FighterZ dnes neurobíme v tomto ohľade žiadnu výnimku.
Táto IP, minimálne v interaktívnom podaní, trpela akýmsi úzko zameraným záberom konceptu. Môže za to samozrejme primárna náplň predlohy, nech už sa bavíme o anime či mange, avšak osobne si myslím, že by konečne niekto mohol kopnúť do vrtule a zabudnúť aspoň raz na koncept bojovej hry a skúsiť v tomto smere niečo iné. V prípade podtitulu FighterZ však ostávame v spomínanom žánre, avšak tentoraz v tom najluxusnejšom spracovaní, aké tu kedy bolo. Bandai Namco Entertainment konečne otvorilo naplno peňaženku a poskytlo vývojárom dostatok času a financií, čoho výsledkom je bojová hra o rozlohe futbalového štadiónu, čo do možností. Samozrejme, že základ ostáva nemenný a je primárne tvorený stretom na štýl PvP (vo forme offline či online), ale tej vaty a bonusov váľajúc sa všade naokolo je tak veľa, až vám z toho možno začnú oči liezť z jamiek. Aj preto musím jasne povedať už takto v úvode, že nový Dragon Ball nie je vôbec prívetivo postavený pre nováčikov, ktorí by si chceli konečne skúsiť nejakú tú hru zo svojej milovanej anime. Ak ste nikdy nemali možnosť testovať bojové hry z krajiny vychádzajúceho slnka, budete už od úvodu plne stratení a obávam sa, že by ste museli vynaložiť obrovské úsilie, aby sa tento fakt nejako zmenil. Napriek faktu, že promo materiály k samotnej hre sa zakladali práve na prívetivosti mechaník k neznalým veci, čo som ale ja vôbec nepostrehol.
Krásne sa na to teda pozerá, nech už je reč o filmových scénkach pri predstavovaní postáv (či ich špeciálnych útokov), avšak celé to zastrešuje priam extrémny pocit frenetickej akcie. Bol som svedkom situácie, kedy nezainteresovaná osoba sledovala prebiehajúci zápas v tejto hre a vôbec nedokázala identifikovať, o čo tam vlastne ide. Pre nováčikov teda priam odpudivá záležitosť. Avšak našťastie aj keď túto sortu konzumentov vyselektujeme, ostane nám tu hromada potencionálnych nadšencov. Boje prebiehajú v klasickej forme na 2D podklade s okolitým 3D efektom (tento 2,5D trend ostatne s úspechom už roky háji legendárny Street Fighter) a spomínaná grafická stránka je jednou z veľkých a príjemných prekvapení, ktoré sa mi počas testovania vryli do pamäte. Rovnako dobrý pocit som mal z prehľadnosti postupného pochopenia zložitejších útokov, teda tutorial okna. To síce neotvára svoju náruč neskúseným (aj keď autori ho nazývajú návodom pre začiatočníkov), avšak dokonalo učí zabehnutých starých "psov", ktorí už majú v týchto bojových vodách čo to odplávané. Môžete si tak pekne ohmatať ponuku ťahov u známych charakterov ako Goku, Krillin či Vegeta a doceniť celkovú prepracovanosť detailov grafiky od menších kombo sérií až po tie najväčšie s ničivou silou hurikánu.
Nemusíme sa tu teraz rozprávať o tom ako je japonský humor zvláštny oproti tomu nášmu tu za humnom. Tieto veci sú už tak pevne späté s produkciou tamojších videohier, že vás určite nešokujem informáciou, ako hlúpe a miestami až trápne sú niektoré dialógy počas posunu v režime príbehu aj u Dragon Ball FighterZ. Bolo to zase ako keby som sa posadil do detských čias a sledoval zaprášenú CRT TV, len tie seriálové rozhovory, ktoré som v tej dobe na základe jazykovej bariéry mohol len dedukovať, sa teraz plne rozvinuli a mne ostalo len divne. Neberte to v zlom, s odstupom času každý zanevrie na všetko to, čo sa mu v detstve neskonalo páčilo, ale v prípade značky Dragon Ball som cítil menší smútok. Zahnal som ho intenzívnejším sústredením na boj, ktorý je aj v tejto hre stále alfou a omegou. Postup od jednej situácie k druhej tu zabezpečuje akási forma stolovej hry, kde sa spája všetko pomocou čiar a ich potvrdenie záleží na vašom vyhratom súboji a splnenej úlohe. Umelá inteligencia by potrebovala značné úpravy, ale nie vždy sú boje jednoduché a príbehom vo forme kapitol tak nepreletíte behom krátkej chvíle. Za predpokladu, že sa nevyberiete zrovna najkratšou cestou (mapa ponúka nedočkavcom aj zopár skratiek), sa tu rozprávame o čase nad desať hodín, čo je u bojovej hry takpovediac extrém. Keď sa práve v deji nebojuje a nerozpráva, tak sa vykonáva krátke cvičenie či iné často nezaujímavé činnosti.
Orientácia v boji je síce chaotická, zvlášť pre nezainteresovaných, ale samotné menu hry je doslova malou aplikáciou ako pre mobilné telefóny. Máme tu mestečko zložené z niekoľkých platforiem, ktoré je rozdelené na jednotlivé herné režimy a pohyb po nich sa vykonáva priamo cez váš avatar. Okolie si žije svojím tempom a môžete reálne komunikovať s postavami, či si skúsiť zopár minihier. Behom času ale pochopíte, že to je všetko len malé a dosť plytké pozlátko, ktoré má budiť dojem objemu, ale zase to skončí len u tej vaty. Tak či onak, najnovší Dragon Ball v hernej forme je unikátnym dielom. Ponúka kvantum postáv, dlhý príbehový aparát, výborné ovládanie, pokus o začlenenie nováčikov (toto u mňa ale zlyháva na celej čiare), úžasnú grafickú stránku priam ako z reálnej anime a výborný energiou nabitý zvuk. Nebyť pár spomenutých nedostatkov, neváhal by som ísť do vyššej známky. Apropo, kde sú mikrotransakcie?
Za poskytnutí hry děkujeme společnosti Cenega
PC hry pro vás testujeme na sestavě LYNX
Ceny hry Dragon Ball FighterZ srovnáte na Zboží.cz.
