Ani neviem, kedy sa to presne začalo, čo do nejakého datovania roku, ale od istého času sa prevažne začínajúci vývojári doslova upli na produkciu tajomných príbehov z prvej osoby. Hry pod touto nálepkou charakterizuje vo všeobecnosti hlavne absencia akejkoľvek väčšej akcie, či prehnanej interakcie, a všetko sa stavia na hutnej atmosfére a logicky kvalitnej grafickej stránke (kde nie je obsah, nech sú aspoň príjemné obrazy). Aby ste si môj úvodný opis testu na The Station nevyložili nejako chybne, tak sám mám medzi týmito "simulátormi chodenia/čítania" pár kultových jedál, aké si varím dodnes. Ako to ale už býva, za tie roky kvantita prevalcovala kvalitu a nájsť niečo interesantné, v takto vyhradenom a pre väčšinu konzumentov aj neatraktívnom žánre, chce veľkú lopatu. V tomto prípade som dokonca musel kopať vo vesmíre.

Vesmírna adventúra The Station nie je výstrelom naslepo, ktorý by jeho autori mohli ľutovať. Do príbehu vás uvedie zaujímavou otázkou na celé naše ľudstvo v súvislosti s kontaktom inteligentnej mimozemskej civilizácie. Tá otázka znie asi takto; čo by sme robili v tom prípade, ak by sa nám skutočne podarilo kontaktovať cudzie bytosti vo vesmíre? Ako by sme boli schopní predvídať a ochrániť sa pred ich prípadnou agresiou? Dej The Station je postavený práve na tejto situácií. Ľudská rasa objaví planétu obývanú neznámou rasou a rozhodne sa konať s opatrnosťou. Vyšle totižto k nej malú posádku aj s vesmírnou stanicou, ktorá má za úlohu pozorovať správanie mimozemšťanov. Všetko ide pekne hladko až do momentu, kedy na Zem prestanú chodiť pravidelné správy o dianí milióny svetelných rokov od Zeme. No a keďže na konci linky je podozrivé ticho, vyšlú na miesto kavalériu v podobe jedného trénovaného astronauta, a to ste práve vy!

Určite dokážete predvídať situáciu, ako váš príchod na samotnú stanicu odhalí, že niekto zhasol a zahodil kľúče. Niekoľkočlenná posádka vás nevíta s otvorenou náručou a jediné, čoho ste svedkom, je akési podivuhodné mrazenie niekde na vašom zátylku. Ste však profesionál oddaný svojej veci a tak sa okamžite a s vervou pustíte do práce. Pod týmto si predstavte čítanie dokumentov a počúvanie zvukových nahrávok stratených kolegov. Toto všetko buduje slušnú atmosféru s kúskom izolovanosti a samoty. Čo sa vlastne do pekla stalo?! Stanica na prvý pohľad nejaví žiadne známky poškodenia a ako sa tak prechádzate po jej palube, musíte si dávať postupne dohromady zaujímavú skladačku. Ostatne, hádaniek je tu rovnako požehnane, čo je opäť v tomto žánre kráčania hore dole dosť ojedinelé. Dokonca si dovolím tvrdiť, že už som dlho nemusel tak rapídne do hry zapojiť moje mozgové a dánskym pivom poškodené bunky. Originalita tu dostala zelenú, zvlášť pri otváraní osobných skriniek samotných astronautov (ako keď sa snažíte spomenúť na heslo od zamknutého telefónu).

Ó áno, veľké sklamanie z dĺžky The Station sa nedá nijako zahrabať do hromady nepodstatných faktov. Sám som hru prešiel do dvoch hodín a to si minimálne tridsať minút vyžiadalo riešenie spomínaných skriniek, čo znamená, že prebehnúť touto vesmírnou miniepizódou bude možné aj za dvadsať minúť. Počas nich sa autori snažili navodiť v pár situáciách dojem, že by na vás niekde za rohom mohlo číhať potencionálne nebezpečenstvo, ale nakoniec sa jediným hutným momentom celej hry stáva krátky skript tesne pred záverečnými titulkami. The Station nie je evidentne AAA projekt, aj keď má jeho technické znaky a ponúka slušnú hudobnú kulisu. Nájdete v ňom síce pár pekných odkazov na sci-fi diskusie ešte zo školských čias a rovnako by vás mohol dostať náročnou porciou puzzle momentov. Ale vo výsledku je toho žalostne málo a to píšem s vedomím, že cena hry nie je tlačená do prehnaných výšok. Počkal by som teda na rapídnu zľavu a to aj keď patríte medzi milovníkov žánru, kam toto minimalistické dobrodružstvo spadá.

Za poskytnutí hry na recenzi děkujeme společnosti The Station Game

PC hry pro vás testujeme na sestavě LYNX