Vo švédskom meste Gothenburg sídli malé nezávislé vývojárske zoskupenie pod názvom Zoink, ktoré sa však rozhodne nechce zakopať pod hrubú deku zabudnutia nejakými malými ambíciami. Ich doterajšia indie produkcia je ostatne toho plným dôkazom, keďže číta zaujímavé a originálne (samozrejme menšie) arkády, avšak s nadpriemerným hodnotením. Tá posledná sa nedávno ocitla na scéne aj vo verzii na Nintendo Switch, a preto som ako milovník posteľových videohrátok neodolal a zaľahol pod perinu so samotnou smrťou.
Projekt Flipping Death môžeme pokojne zasunúť do šuplíku s nálepkou "klasická adventúra". Aby sme však boli fér, tak očividná 2D forma spracovania tejto záležitosti potrebuje pri svojom opise aj menšie upresnenie, či dodatok pod čiarou. Pohyb je teda striktne obmedzený na dvojrozmerný priestor, po ktorom sa pohybujete v štýle prepínania dvoch realít. Jedna reprezentuje náš klasický živý svet (ráno do práce a večer do hostinca) a druhá je naopak jeho odvrátenou stranou, teda stranou duchov našich pozostalých. Hlavná hrdinka príbehu Flipping Death sa v tejto súvislosti nešťastnou náhodou ocitne na pracovnom pohovore a bez toho, aby sa uchádzala o danú pozíciu, získa ju s prehľadom. Následne, ako lusknutím kostnatých prstov, je z nej samotná samulinká smrtka.
Celá pointa príbehu (bez toho, aby som sa snažil vám čokoľvek zásadné vyzradiť) spočíva vo vašej snahe posadnúť všetky NPC postavy, využiť ich schopnosti a prepracovať sa cez šesť odlišných kapitol. Samotná odlišnosť je síce honosné pomenovanie, ale všeobecne sa celý dej točí okolo jedného kopca v niekoľkých časových rovinách. Ako pán nad životom a smrťou tak môžete cestovať hore dole a skúšať pomocou umne spracovaných charakterov splniť hlavné misie ako aj menšie prídavné výzvy. V prvom prípade sa môžeme pokojne rozprávať o humorom prešpikovaných nápadoch, ktoré ťažia jednak z krásnej animácie (často až bizarne predimenzovanej), a potom aj z profesionálne zvládnutého dabingu. Animátori sa artom nechali inšpirovať papierovými kulisami, ktoré sa neboja ohnúť do divotvorných rozmerov a vo výsledku to celé vyzerá viac ako šarmantne.
Poďme sa teraz trošku oprieť o systém samotného obsadenia cudzieho tela. Každá kapitola sa skladá z dvoch rovín. Najprv je nutné vyhľadať a pozbierať dostatok akýchsi duší, ktoré sú roztrúsené len na druhej strane, teda na strane mŕtvych. Tieto dušičky sa rozdeľujú do troch variant a získať ich môže znamenať aj prvú nepríjemnú skúsenosť s hrou ako takou. Tu totižto nastupuje otravná minihra na čas, kedy je nutné využívať svoju čarovnú kosu (nezabudnite, že ste smrť a tá kosí ako nikto), pomocou ktorej sa na krátku vzdialenosť môžete takzvane teleportovať. Takto ste schopní dosiahnuť aj na zdanlivo komplikované plošiny a stihnúť tak pod tlakom valiacej sa sekundovej ručičky pozbierať všetky dušičky (som to ale básnik). Autorom sa podarilo tento aspekt rozdeliť do viacerých ciest, a tak nebudete len loviť duše, ale aj navádzať nepriateľských démonov do pascí a pomocou spomínanej kosy tak unikať pred ich dosahom. Niekedy ide o zábavné spestrenie, avšak väčšinou ma tento úsek deja dosť otravoval a nudil, aj keď fakticky v hre zomrieť nemôžete, rovnako ako neuvidíte nápis Game Over.
Flipping Death je nadpriemernou adventúrou, ktorá v preplnenom teritóriu 2D konkurencie dominuje hneď v niektorých rovinách. V prvom rade je zábavnou hrou, na ktorú sa navyše pekne pozerá a hnacím motorom sú slušne spracované puzzle momenty, ktoré možno menej skúsených potrápia viac než by to očakávali. Tu teda rozhodne platí fráza, že za málo peňazí sa vám dostane veľa muziky. Ako som spomenul vyššie, tak frustrácia pri love duší spojená s pár situáciami z pohľadu ovládania a akýchsi kolízií objektov v pohybe sa určite dostaví, ale je to v zanedbateľnej miere na to, aby ste si hru samotnú nemohli užiť.
Za poskytnutí hry na recenzi děkujeme společnosti Zoink
