Keď nás spoločnosť Blackfire a jej lokálna pobočka oslovila s možnosťou spraviť si menší retro test stolovej hry Portal, bolo dokonale jasné, kam celou žiadosťou vlastne mieria. CG je totižto stále primárne game web a aj keď to možno práve vďaka mojim neortodoxným testom sušeného mäsa a prípadne tabletiek takýto dojem narúša, stále sme v základe stránkou o videohernej kultúre. Preto vás asi nijako neposadím na misu s ovocím, ak poviem; že spoločensky nespoločenskú značku Portal som s vďakou prijal, naleštil si portrét "Gabču na Half-Life 3 zabudnite NieVela" a pustil sa do lámania fyzikálnych zákonov.
Neočakávajte žiadne zásadné znižovanie handicapu len na základe vašej prípadnej znalosti oboch herných predlôh. Stolová verzia portálu je totižto v tomto smere len akousi inšpiratívnou odbočkou niekam do sveta bizarných cukrovkárov, ktorí si krátia život škodoradostným chichotom na adresu spoluhráčov. Tých ostatne treba do svojho domu pozvať, s vrelým úsmevom na perách, v maximálnej formácii 2 až 4 a spokojne ich usadiť pred relatívne malú hraciu plochu. Portal sa totižto skladá z 18 hexa dielkov o rozmere 5 na 3, vedľa ktorých si stačí spraviť miesto na pár kariet a jedno proporčne možno až prehnane veľké krematórium. Nie, nemajte strach, ešte som sa z tých stoviek recenzií ročne definitívne nepomiatol a môžem to dokázať, respektíve dovysvetliť.
Spomínaným krematóriom je totižto väčší kus papierového štvorca, do ktorého je nutné odkladať všetky zničené postavičky a časti torty. Cieľom každého zo štvorice hráčov je vyhodiť na neustále sa meniacu plchu všetky cukrovinky svojej farby a do konca polhodinovej partie ich udržať mimo dosahu súperov. Ak sa vám to podarí, ste ideálny adept na výhru. Nebudete to mať ale vôbec len tak jednoduché, keďže laboratóriá, dizajnom prispôsobené hernej predlohe, sa neustále menia. Na jednej strane celej osemnástky hracej dosky tak máme akýsi nový začiatok a na tej druhej naopak neodkladný koniec. Vašou úlohou je sa so štvoricou klonov dostať postupne na koniec, aktivovať odmeny (to sú práve tie torty a ďalšie bonusy) a zamerať sa na likvidáciu všetkého, čo vám stojí v ceste za výhrou.
Pointa teda spočíva vo vytrvalej snahe vás uškodiť oponentovi, alebo prípadne jeho štvrtinkám torty. Na pomoc si môžete privolať smrtiacu techniku (akýsi laserový lúč, čo zlikviduje všetko v miestnosti), alebo priamo pre vás ideálnu zmenu pravidiel. Portal totižto ponúka jednu sadu kariet, z ktorých každá totálne mení podmienky budúceho vývoja na stole. Hráč si tak berie do rúk nie nejaké tradičné kartičky s výhodami, ale v podstate naberá páku na otočenie pravidiel. Niečo podobné som ja osobne ešte v žiadnej stolovej hre nevidel a musím povedať, že to je viac ako originálne pojatý nápad. Všetko ale samozrejme začína a končí u účastníkov a ak Portal budete chcieť skôr využívať len vo dvojici, nezažijete toľko zábavy ako pri väčšej pravdepodobnosti zneužitia celého konceptu. Ide predsa stále hlavne o zábavu a tej sa tu môžete s určitosťou dočkať v hojnom počte.
Celá partia končí, akonáhle minimálne jeden účastník stratí všetky klony (testovacie subjekty) a následne sa už len spočítajú kúsky torty. Po stránke materiálu, teda hlavne kvality hexadielikov, som bol viacmenej spokojný, aj keď nie vždy má človek chuť neustále prehadzovať jednotlivé diely z jednej strany na druhú (to sa deje viacmenej pravidelne, keďže recyklácia laboratória je posledný zo štyroch nutných krokov pre každého). Samotné diely totižto fungujú ako puzzle a sem tam je náročné ich do seba poriadne zastrčiť. Toto sú však už len také chrupavky v inak slušne uvarenom guláši bizarnej hrateľnosti. Spôsobov ako hodiť poleno pod nohy súperov tu je dostatok, a tak naozaj sedí, že stolový Portal je nespoločenskou hrou o zbieraní kúskov torty. Pokiaľ ste potom fanúšikom celej tejto IP a ešte doma nemáte aktivovaný druhý diel portálu, určite vám príde vhod aj Steam kód v balení, ktorý vám síce dnes ušetrí len pár eur, ale čo je doma to sa počíta, no nie?
Za poskytnutí hry na recenzi děkujeme společnosti Blackfire
