Pôvodná Catherine vyšla ešte v roku 2011 na vtedajšiu plejádu rozbehnutých platforiem od výmyslu sveta a už vtedy išlo, minimálne po PR stránke, o pomerne slušne premyslený produkt. Navonok sa táto logická arkáda totižto tvárila, že má snáď niečo spoločné so soft erotikou, čo v ponímaní s masovou distribúciou, a pod tak známou firmou ako je Atlus, vyzeralo prinajmenšom podozrivo. Ako som však napísal vyššie, Catherine je stále len logickou 3D arkádou, ktorej jednotlivé súvislosti prepojil, nazvime to, dospelý príbeh o súčasných problémoch partnerskej vernosti. A hneď v úvode recenzie na jej tohtoročný remake s podtitulom Full Body vám položím prostú otázku; myslíte si, že sa nová verzia nejako zásadne od tej pôvodnej líši?
Tu by sme to asi mohli celé utnúť a odkázať vás na akýkoľvek osem rokov starý článok k prvej verzii, ale dobre viete, že ja niečo tak polovičaté nerobím a tento prípad nebude výnimkou, ostatne bola by to chyba. Keď už som vyššie načal príbeh ako taký, tak s ním môžeme aj začať. Hlavnú úlohu tu zastupuje počítačový programátor Vincent, ktorý sa vekom prehupol cez hranicu tridsiatky, s čím sa pochopiteľne spája aj niekoľko zásadných otázok v budúcnosti jeho libida. Vincent, ako ste už asi odtušili, je v dlhoročnom vzťahu (tá šťastná sa volá Katherine) a jedného nešťastného večera si skomplikuje život s druhou dôležitou osobou hry Catherine: Full Body, teda samotnou ženou z jej prebalu. Celá vec je o to horšia, že náš neverník má okno ako z francúzskeho filmu a nevie sa dopátrať dôkazu, či skutočne podviedol Katarínu s Catarínou. Tento opis by sedel ako na novú, tak aj na starú verziu, avšak je tu jedno veľké a dosť zásadné ALE.
Presne tak. Autori sa rozhodli nám celý trojuholník okoreniť novou postavou, ženou menom Rin. Tá sa až prekvapivo hladko infiltrovala medzi Vincenta a jeho female kohortu, čo z nej automaticky činí ďalší sexuálny objekt a debničku plnú sociálnych zvratov lomeno problémov. Musím ešte raz podotknúť, že ak by ste si zahrali obe verzie, teda ako pôvodnú tak aj túto novú, sotva by vás Rina nejako vyviedla z miery, jednoducho len umne doplnila už tak zábavne prezentovanú partičku skoro dospelých, ktorým ani vek nebráni v tom, aby sa správali ako obyčajné deti. Catherine: Full Body by sa pritom ako hra dala štylizovať do konceptu grafickej novely. Vincent neustále komunikuje, kladie otázky a na iné zase odpovedá na základe vašej voľby. Ich dopad vám následne fúka vietor do plachiet rôznych lodí v závode o jeden z mnohých koncov. Ten zomrie, ten prežije a vám ostane v ruke balíček zabalených kondómov. Volajme to pán boh, respektíve osud.
Všetky tie puzzle časti vo mne už ani v roku 2011 nezanechali nejaké silné pocity zábavnosti. Naopak, oveľa viac som si užíval pozíciu toho zlého Vincenta a zatiaľ čo som mu podkuroval dosť šialenými rozhodnutiami, sledujúc bizarné zvraty v inak tisíckrát videnom anime filme o nevere, som mal úsmev na perách. Aj preto je pre mňa staronová Catherine v prvom rade krásne pôsobiacou grafickou novelou, ktorá ako bonus môže potešiť aj stredne náročnými logickými vsuvkami. Samotné hádanky sú zložené z neustáleho posúvania blokov tým správnym smerom, čo má symbolizovať rozhodovanie a hlavne pátranie po stratených myšlienkach hlavného hrdinu. Istotne by to bol super nápad, ak by išlo len o nejakú čiastkovú akciu. Koncept hry na tom však stavia od začiatku až po koniec a rýchlo sa toho vo výsledku prejete. Paradoxne aj tu si autori dali trocha práce a na rozdiel od pôvodnej verzie tentokrát zapracovali na nových hádankách, ktoré sú tak vo výsledku o niečo náročnejšie.
V prípade, ak by Atlus do tohto remasteru nezačlenil akčné časti, teda puzzle ako také, mohol by som hru hodnotiť striktne ako grafickú novelu so super zápletkou a širokou variabilitou. V takomto nastavení by si odniesla oveľa viac percent, ako keď na ňu musím nazerať z komplexného pohľadu a s nudnými prekážkami.
Za poskytnutí hry děkujeme společnosti Cenega
Recenzovaná verze: PlayStation 4 PRO