Od čias, kedy koncept takzvaných "simulátorov prechádzania sa" získal aký taký rešpekt hernej obce, už uplynulo dostatok rokov na to, aby sme si dnes mohli dovoliť bilancovať. Z tohto špecifického vreca akýchsi dramatických mikrosvetov braných z pohľadu prvej osoby som si ja sám na recenziu neraz vytiahol poriadne atraktívny chod (námatkovo napríklad The Vanishing of Ethan Carter, Gone Home a Layers of Fears), avšak v rovnakej miere som sa musel prehrýzť nesmierne nekvalitným odpadom, ktorý by unudil na smrť aj práve zachráneného piráta po dvadsiatich rokoch izolácie. Vo svetle týchto skutočností sa dnes môžeme porozprávať o čistokrvnom reprezentantovi spomínaného a pomaly ale iste odumierajúceho žánru Walking simulator, teda nedávno vydanej adventúrke The Suicide of Rachel Foster. Čo myslíte, na ktorú stranu misiek váh sa tento zaujímavý názov asi tak prikloní?
Píše sa rok 1993 a príbeh The Suicide of Rachel Foster nás privádza do amerického štátu Montana. Ocitáme sa desať rokov po dramatických udalostiach v rodine, ktorá utrpela zlým rozhodnutím otca a zároveň majiteľa tamojšieho horského hotelu. Ten neudržal svoj rozparok u nohavíc dostatočne na uzde a začal si románik s mladou slečnou vo veku jeho vlastnej dcéry Nicole (hlavná hrdinka). Spomínaná rovesníčka následne otehotnela a neskôr za záhadných okolností spáchala samovraždu. Jej meno bolo samozrejme Rachel a aby ste mohli rozpliesť tajomné pozadie konania nielen jej, ale aj vášho už zosnulého tatka, pokúšate sa prehľadať vaše dedičstvo a nájsť dôležité dokumenty po rodičoch. V hlave vám už poskakuje vidina slušného zisku z predaja hotela a zatiaľ čo si plánujete dovolenku niekde u burácajúcich morských vĺn, vonku za oblokom začína zúriť nepriaznivé počasie. Nicole tak nakoniec musí prespať tam, kde sa pred celou dekádou udial onen zlomový bod v jej dovtedy ako tak šťastnom detstve.
Samotný základ príbehu ako takého na mňa zo začiatku nepôsobil vôbec zle. Záhada okolo samovraždy, ako aj pozadia udalostí po odchode Nicole z rodného hniezda, dávala tušiť istý potenciál, avšak môj predpoklad sa nakoniec udusil pod ťarchou zbytočného pátosu. Prostredie kompletne opusteného hotela niekde uprostred hôr, kde pri vyčíňaní prírody nenájdete žiadny spôsob ako kontaktovať vonkajší svet, je pritom ideálnym nástrojom na budovanie strašidelnej atmosféry. Nanešťastie tá v prípade tohto kvázi hororu začala zlyhávať už po pár minútach. Nemám síce nič proti citlivým témam okolo interrupcií a psychických porúch všeobecne (som presvedčený o tom, že každý jeden z nás má menšiu či väčšiu poruchu vlastnej osobnosti), ale ak na niekoľkých metroch štvorcových musíte čítať hŕbu listov, kde sa nerieši nič iné len to, čo má šokovať a skriviť vám tvár do zhnusených grimás, začnete tušiť istú formu účelovej zrady. Ako keby sa autorom nechcelo poskladať rafinovaný dej s prekvapivým zvratom, a tak sa rozhodli napísať prvoplánovú báchorku a rozdeliť ju do niekoľkých kapitol tak, aby ste sa nenudili ani v jednej izbe hotela, ktorá nebude náhodou zamknutá.
Hlavná hrdinka Nicole putuje hore dole, od jedných dverí k druhým a číta hromadu dokumentov v snahe pochopiť, prečo jej všetci naokolo klamali a prečo si tá prekliata Rachel siahla na život. Celkovo jej to nezaberie viac než štyri či päť hodín a vo finále vlastne nedôjde k ničomu zásadnému, čo by ste nemali odhaliť už po krátkej dobe prechádzania sa po zatuchnutých kobercoch s vysokým vlasom. To vôbec najzaujímavejšie sa odohráva na telefónnej linke, kde Nicole neustále komunikuje s operátorom agentúry FEMA, mladým hlasom, čo sa nechá volať Irving. Tento oporný hlas jej pomáha prežívať krušné chvíle samoty tam, kde prievan s rachotom zatvára dvere a z políc padajú drevené sošky majestátnych zvierat. Postupom času sa medzi Irvinom a Nicole začne budovať istý priateľský vzťah, ktorý by sa záverom snáď trocha kostrbato chce prehupnúť aj do niečoho intímneho, každopádne tento aspekt mi prišiel zaujímavým spestrením. Spestrením, čo dokázalo odviesť pozornosť od inak nezaujímavej hlavnej dejovej linky. Môžete to nazvať tak trocha paradoxom, ale skutočnosť, že záverečné hodnotenie nesvieti na čierno, stojí a padá na zaujímavej chémii medzi hore spomenutými postavami.
Pokiaľ by vás v súvislosti s touto hrou nejako zlákala často spomínaná pripomienka, že by snáď jej atmosféra mala pripomínať kultovú knihu The Shining od Kinga, rozhodne na niečo podobné rýchlo zabudnite. Jediná podoba tu spočíva v skutočnosti, že ste zatvorení v horskom hotely a nemôže odísť, das ist alles. Inak sa tu rozprávame o zle napísanom scenári bez hlbšej myšlienky, ktorý sa snaží budovať strach na lacných efektoch (buchot, rachot, zhasnuté svetlo) a nebyť ako tak originálnej ústrednej dvojice, z čoho jeden je na telefóne a druhý brázdi hotelové izby, musel by som finálne percentná podraziť o dosť viac. Nechcem nijako popierať silnú invenciu duchov a nadprirodzených bytostí, ktorými je celý hotel Timberland pretkaný, ale keďže ústredná dejová linka je tak nesúrodá a miestami vlastne neviete, čoho sa treba držať a čo naopak nebrať na zreteľ, snaha autorov vyšumí a príde navnivoč. Záverom sa vrátim na úplný začiatok tejto recenzie, kde sme riešili potenciál konceptu akéhosi prechádzania sa medzi zhlukmi textových liniek, to všetko bez akejkoľvek akčnej interakcie. Z môjho pohľadu si simulátor týchto prechádzok zaslúži svojich zástupcov aj v súčasnosti, ale ich kvalita nemusí byť nutne postavená na kontroverznej, ba miestami až šokovej terapii textom tak, ako to predvádza dielo štúdia ONE-O-ONE GAMES. Zvlášť, ak takmer všetko naokolo pôsobí nesúrodo a plytko.
Za poskytnutí hry na recenzi děkujeme společnosti Daedalic Entertainment
