Jednou z vôbec najstarších videohier celej histórie je rozhodne značka Pong. Jeho strojca Nolan Bushnell, ako zakladateľ legendárnej spoločnosti Atari, sa v roku 1972 postaral o zlatý základ konceptov, ktoré v menšej či väčšej obmene pretrvali dodnes. Aj keď vám, neskôr narodeným, to možno v súčasnosti príliš zmyslu nedáva, tak Pong, teda akási forma "primitívneho tenisu", sa stal inšpiráciou pre mnohých vývojárov naprieč niekoľkými dekádami. Duch pôvodného Atari je síce dávno preč, ale jeho nedávno obrodená verzia, ktorá skúša znova preraziť aj na scéne s domácimi hernými konzolami či dokonca rozbehnúť vlastnú sieť hotelov, chce odkaz vlastnej legendy niesť hrdo ďalej. Aj z tohto popudu sa rozhodli reinkarnovať ikonický Pong a na jeho základoch postaviť akúsi fúziu medzi klasickou hrateľnosťou zo začiatku sedemdesiatych rokov a RPG štandardom dneška.

Keď som pred pár mesiacmi počul o hre PONG Quest po prvýkrát, nevedel som nejako presne identifikovať jej pointu. Je to príbeh o plošinke, čo jedného krásneho dňa precitla do reality a keďže ju už prestalo fascinovať odrážanie kocky, ktorá sa aj tak vždy vráti, rozhodla sa vydať na dobrodružstvo plné neuveriteľných ale statočných zážitkov? Takto nejako som uvažoval ešte pred podrobnejším preštudovaním oficiálnych PR materiálov a ukázalo sa, že môj predpoklad bol takmer na chlp presný. To však neznamená, že celá pointa mi v hlave neprestala znieť neuveriteľne hlúpo a divne. Nechcel som však odsudzovať niečo, čo fakticky ešte nie je ani v predaji, odložil som teda predsudky bokom a dúfal v čo najlepší výsledok. Aktuálne však spoločnosť Chequered dokončila vývoj a podivný príbeh o statočnej plošinke a jej početného spoločenstva ďalších plošiniek sa zrazu stáva skutočnosťou. Nanešťastie však môj odhad z doby, kedy pre nás PONG Quest existoval len ako pokus o vtip na prvého apríla, nakoniec nabral prehnane reálne a nezaujímavé kontúry.

Hore spomenutá plošinka sa zapletie do mocenských bojov o kráľovský dvor (zámerne to preháňam, keďže v skutočnosti je príbeh PONG Quest oveľa fádnejší a najradšej by ste všetky rozhovory preskočili) a svoju statočnosť využije na zlikvidovanie nepriateľov rozhodených po celom hrade. Aby som však tomuto netradičnému fantasy scenáru úplne nekrivdil, tak pár podarených vtipov by sa tu nájsť dalo, avšak keďže celková dĺžka hrania je žalostne malá, ide skôr len o minimálne spestrenie. Druhým volánikom na týchto retro šatách je akýsi pokus o začlenenie logických hádaniek, ktoré majú vyplniť nudné prechádzky po prázdnej mape, avšak vo finále rovnako zlyhávajú. Nepredstavujú totižto absolútne žiadnu výzvu, a to ani pre mladšie a neskúsenejšie ročníky. PONG Quest síce nebeží na striktne procedurálne generovanom prostredí, avšak spracovanie dungeonov sa vždy jemne zmení, akonáhle zomriete a vrátite sa na vami vybrané poschodie hradu. Mimochodom, každý prípadný úspech (splnená hlavná alebo vedľajšia misia) prináša možnosť vylepšovať schopnosti našej hrdinskej plošiny, alebo prípadne meniť jej výzor.

Je to paradox vidieť, ako táto moderná evolúcia kultu zvaného PONG stroskotáva na všetkom tom novom a jediné, čím dokáže zaujať, je to staré. Ako už asi tušíte, súboje alebo presnejšie akcia, kde sa plošiny medzi sebou snažia vymieňať rôzne projektily, sú schopné chytiť za srdce a motivovať. Veľkou výhodou je v tomto prípade aj možnosť spustiť multiplayer pre štyroch hráčov súčasne, čo však pochopiteľne nespadá pod dejovú linku. Vráťme sa teda späť do priestorov kráľovského hradu a jeho podzemia, kde na vás číha niekoľko súbojov so zaujímavými bossmi (tu vývojárov vyložene chválim, keďže ich napadlo zapojiť aj iné slávne značky zo studnice Atari titulov). Treba si však uvedomiť, že než sa vôbec prepracujete k tej zaujímavej a sladkej náplni, musíte sa prehrýzť kvantom tradičných Pong súbojov. Keď začínate s príbehom, tak sa to ešte ako tak dá prežiť. Ale akonáhle ubehne prvá hodina, je toho "tenisu" viac ako dosť. Navyše umelá inteligencia nejedná zrovna fér a často jej do inventára padajú tie najlepšie zbrane, len aby sa jednotlivé partie neskončili po pár sekundách.

Za normálnych okolností a bez tak silnej histórie, ktorú za sebou názov tejto hry tiahne, by PONG Quest bol ideálnou indie značkou z kategórie silného priemeru. Preto je jeho samotné vyhotovenie pre mňa veľkým sklamaním a je to ešte horšie pri zistení, koľko chýb toto netradičné dobrodružstvo slávnej plošinky vlastne obsahuje. Chce to poriadny zástup opravných balíčkov, ktorý by však mal predchádzať už dávnejšie avizovanému presunu na konzoly PlayStation 4, Xbox One a Nintendo Switch. Cez hore vymenované negatíva vás môže potešiť aspoň prítomnosť kvalitnej hudby na pozadí a pekne spracované 2D plošiny. Kto však vyložene netúži po evolúcii klasického Pongu, ktorá by si zaslúžila oveľa prepracovanejšiu a poctivejšiu formu, nemá dôvod sa o Quest vôbec zaujímať.

Za poskytnutí hry na recenzi děkujeme společnosti Atari