Dlho dlho som sa premáhal k napísaniu tohto textu, nie snáď preto, že by mi konečne došli slová a moja kariéra herného žurnalistu by definitívne vyhorela priamo na prahu najočakávanejšieho diela tejto dekády, ale v duchu som tak nejako dúfal, že strojcovia Cyberpunku z roku 2077 dostoja svojmu menu a ešte počas môjho váhania vydajú update o veľkosti rannej stolice slona afrického, čím udelia facku všetkým pochybovačom o ich schopnostiach. Nanešťastie sa nič také do vydania tohto textu nakoniec nestalo a ja tu teraz sedím, čiastočne navoňaný priemerne kvalitou whisky a tápem v mori plnom polovičatých pocitov a premárnených šancí. Kto niekedy prepadol čaru recenzií z môjho pera, určite vie, že často neváham udeliť vysokú známku niečomu, čo po technickej stránke nedosahuje patričnej úrovne, avšak dnes spravím jednu významnú výnimku, ktorá sa môže pre budúcnosť stať dozaista istým precedensom.
Začalo to len tak obyčajne. Začalo to pohnutím malíčka na mojej pravej nohe. Ten proces by každému bežnému obyvateľovi z mesta hriechu prišiel banálny, avšak ten, kto do môjho života teraz nazerá prostredníctvom videohry, to určite vidí inak. Pohyb malíčka totižto sprevádzal chladný zvuk kovu hnaného hydraulickou tekutinou. Posadil som sa na okraj postele a svojou poslednou zdravou končatinou si jemne pretrel ochabnuté viečka krvou podliatych očí. Hologram na stene bubnoval červenou zmesou čísiel a aj keď mi bolo dávno jasné, že meškám, sotva som svoje mechanické nohy donútil dotiahnuť ma do kúpeľne. Ranná očista, sprcha, ktorej efekt som vnímal tak maximálne na dvadsať percent, bola slabou dávkou energie, a tak bez váhania beriem do rúk dávku chrómu v plynnom stave a zbesilo stláčam ošúchaný koniec aplikátora. Uplynie sekunda, dve a potom ešte pár drobných stotín a už bežím dole schodmi nevnímajúc okolitý ruch kolabujúceho Night City. Pomocou banálnej interakcie si privolávam svoje autonómne vozidlo, ktorého stav laku naznačuje, že by som potreboval nové štepy s logom vodičského oprávnenia a ešte než stihnem nasať tú pravú Cyberpunk atmosféru, zahliadnem periférnym videním niečo, čo do celej tej scenérie rozhodne vôbec nezapadá. Na samom okraji príjazdovej cesty freneticky nadskakuje smetiarsky voz, ktorý sa zasekol o obrovský čierny vibrátor.
Bol by som rád, ak by ste odsek hore, ktorý vo vás dúfam evokoval zmarený potenciál akej takej, dúfam že aspoň priemernej, poviedky, brali tentokrát doslovne. Moje celkové testovanie projektu Cyberpunk 2077 sa totižto nieslo na rovnakej vlne, ako prezentuje text vyššie. V jeden moment som si užíval úžasnú a v hrách doteraz sotva takto definovanú atmosféru a o pár sekúnd neskôr na to nechápavo krútil hlavou nad tým, čo sa na obrazovke vlastne deje. Budovanie jedinečného pocitu pomocou stoviek ba až tisícok jemných detailov tu často stroskotalo na nečakanej, ale s danou situáciou prepojenej, banalite. Technická chyba vo videohernej kultúre je schopná pobaviť rovnako tak ako aj hrubo zničiť potenciál daného momentu a so smútkom v hlase musím konštatovať, že doteraz nebola vytvorená hra takého formátu ako práve Cyberpunk, ktorá by strácala dych len kvôli chybám a celkovo zlej optimalizácii. Uvedomujem si, že CD Projekt RED by potreboval ešte jeden poriadne dlhý odklad, aby dostál svojmu pôvodnému slovu o tom; že hra desaťročia pôjde na trh až v momente, keď bude skutočne hotová a rovnako tak som si vedomý, že na nich bol vyvíjaný obrovský tlak zo strany investorov, ako aj samotných konzumentov, avšak išli do rizika a vo finále nám na day one ponúkli jasne nedokončenú hru. V zmysle tohto konštatovania je preto úplne jedno, či hra ako taká svojím potenciálom prepisuje dejiny alebo nie, konzument platí teraz, a preto chce hrať teraz.
Dobre, dosť bolo filozofovania a chodenia okolo horúcej kaše. Cyberpunk 2077 je momentálne po technickej stránke sotva adekvátnym dôvodom, prečo hneď tasiť peniaze, tak ako to urobilo tých osem miliónov ľudí počas predobjednávkového procesu. Celá vec je o to komplikovanejšia, že hra beží rozlične na old-gen železe a rovnako tak odlišne aj na práve vydaných next-gen konzolách. Osobne som testoval verziu na Xbox Series X po boku PlayStation 5 a z týchto dvoch bolo jasne badať, že čo do optimalizácie a ponuky možností si niečo reálne nastaviť vyhráva značka Xbox. Cyberpunk tam, rovnako tak ako aj na PC, beží zo všetkého najlepšie, avšak ani v tomto prípade nejde zďaleka o priblíženie sa pôvodným nárokom zákazníka. Je len na vás, či ste schopní tolerovať časté padanie hry a nános menších či väčších chrobákov, ktoré vám často ruinujú hore mnou toľkou opisovanú atmosféru. Osobne som počas recenzovania preklínal skutočnosť, že hru musím skúmať a nemôžem ju odložiť na bok. Strčiť do trezora a vytiahnuť o pár mesiacov, kedy už budú vonku všetky tie zásadné opravné balíčky. Hold realita ma v tomto prípade nakopala rovno do rozkroku a výsledkom je moje sklamanie a čiastočná frustrácia. Paradoxne, čím ďalej som bol v hre, o to viac chýb som mal možnosť sledovať a ani neviem koľko párov rúk by som potreboval na spočítanie momentov, kedy celá hra spadla rovno na hubu.
Sklamanie je však v tomto prípade len jedna strana z časti špinavej mince. Tá druhá naopak žiari čistotou a oslní zástupom úžasných detailov a pocitov. Poďme preto k meritu veci. Cyberpunk 2077 je obsahovo plnohodnotným sci-fi dielom s prepracovanou RPG schémou, o ktorej sme vždy snívali v čase, kedy nás tak intenzívne vo svojich mocných dlaniach zvierala séria Deus Ex. Mapa Night City je v pomere k možnostiam ako vlastne Cyberpunk hrať tak obrovská, že za predpokladu vašej snahy prejsť túto hru na skutočných sto percent by ste v nej museli utopiť dve stovky hodín a ešte by nebolo úplne vymaľované. Ústredná dejová linka pojednávajúca o významnej smrti v centre mocnej korporácie, ktorej svedkom je aj hlavný hrdina lomeno hrdinka (V), by sa sama o sebe uživila aj bez tých desiatok ďalších nemenej dôležitých vedľajších misií. Nad ňou však stojí jedno významné spestrenie s menom Johnny Silverhand alias Keanu. Bývalý hudobník a v zmysle folklóru mesta Night City zneuznaný revolucionár skončí v hlave vašej postavy ako pripomienka niečoho nedokončeného. V istom bode zaváňa príbeh Cyberpunku metafyzikou, avšak Johnny by sa dal prirovnať k nádoru na mozgu "V" a práve ten je silným hnacím motorom voči pavučine jemných prepojení medzi scenárom a vašou chuťou ho vstrebávať od začiatku až po sladký koniec.
Poliaci sa za tých osem rokov produkcie snažili stvoriť svoj vlastný mikrovesmír a ja som ochotný im celkový výsledok odobriť zdvihnutým palcom. Ako hráč tu máte možnosť zadefinovať si svoj štýl postupu alebo podľahnúť chaosu a prispôsobovať sa situácii flexibilne. Osobne som preferoval práve druhý štýl hrania, kde som kládol dôraz na hackovanie systémov v kombinácii s rýdzou a údernou brutalitou. Držať v ruke katanu a sekať všetko, čo sa mi postaví do cesty, je pocit, ktorý si nechcete nechať ujsť, rovnako tak ako využívať stealth postup pri účelových sabotážach. Ak dáme bokom niekoľko hlavných misií, kde sa akcii ako takej vyhnúť jednoducho nedá (v tomto je onen Deus Ex unikátom), máme tu pestrú paletu kradmého postupu, kde pomocou augmentačných úprav hrdinu/hrdinky alebo kombinácie oboch máte šancu odstraňovať prekážky viac ako nápaditým štýlom. Skratovať niekomu oči je rovnako vtipné ako ho donútiť zastreliť sa len preto, že má miesto skutočných rúk moderné protézy s umelou inteligenciou, avšak vôbec najlákavejšie sústo spočíva v nekonečnom priestore pre taktizovanie. Stačí sa len pripojiť na okruh danej lokácie, prezrieť si zábery z kamier, označiť všetky ciele v pohybe a pomocou svojich aktuálnych vylepšení rozpútať peklo. Čo by to však bolo za peklo, ak by vám k tomu nehrala patrične zvolená muzika a tá je jeden z ďalších zásadných argumentov, prečo by sme sa Cyberpunku mali pokloniť, a to aj cez jeho súčasné technické problémy.
Na jednej strane máme balast plný zrniek piesku a na druhej viac ako slušne naolejovaný stroj, ktorý sa snaží tlačiť vás vpred a motivovať. Kombinácia oboch momentálne nefunguje tak, ako sme čakali. Cez to všetko je však Cyberpunk 2077 unikátom, ktorý si zaslúži pozornosť a ktorý, dúfajme, v budúcom roku dostojí vízii, s akou ho CD Projekt RED tvoril. Jedna vec je istá a už som to v tomto texte zdôraznil viackrát; sandbox sci-fi RPG tohto formátu sme v celej, inak bohatej, videohernej histórii nemali možnosť zažiť tak, ako nám to dnes toto konkrétne dielo ponúka. Mohol by som vás ešte ďalej zasypávať rečami o stovkách zbraní, oblekov, možností úprav (vizuálnych alebo praktických), voľby životnej cesty, či enormne veľkom strome vývoja hlavného hrdinu, avšak to všetko sme ochutnali z účelových prezentácií hry samotnej, a to dávno pred vydaním. Všetko tam dozaista je, avšak nanešťastie v čase, kedy som písal tento text, to bolo zriedené nedokonalou technickou stránkou. Cez to všetko som nakoniec našiel k potenciálu Cyberpunku veľkú lásku a po tom, ako som dokončil hlavnú dejovú linku, som si dal predsavzatie, že akonáhle sa v roku 2021 dočkáme plnohodnotného next-gen balíčku, ktorý skutočne využije potenciál najnovšieho hardvéru, do Night City sa opäť vydám a tentokrát už nie ako skrachovaný Nomád, ale ako skúsenosťami naplnený synček korporačnej firmy na výrobu sexuálnych pomôcok.
Ešte než skĺznete pohľadom na záverečné percentá, rád by som dodal, že do textu sa nedostalo niekoľko pre mňa dôležitých nitiek, respektíve dôvodov, prečo som si hru samotnú zamiloval. Medzi nimi by sme mohli nájsť bez diskusie dokonalý soundtrack, vďaka ktorému som často nechcel vystúpiť z auta len preto, že hudba v previazanosti s okolitou scenériou vytvárala unikátnu atmosféru a ja som netúžil vyliezť von a celý ten moment zabiť tichom v kombinácii s nejakým ďalším bugom. Sledovať mimiku tvárí NPC postáv, ak práve neposkakovali v obraze ako opice na kokaíne, spadá rovnako tak do sekcie úžasných momentiek a takto by som mohol pokračovať ďalej a prenikať do menších a menších detailov. Ide o dielo, čo si raz plnú známku zaslúži a o tom som plne presvedčený. Nezatracujte preto Cyberpunk len na základe jeho momentálnej technickej stránky, tú je možné časom napraviť, avšak ľudské predsudky, tie už dnes vo vás sotva niekto prepíše ako zdrojový kód v programe.
Za poskytnutí hry na recenzi děkujeme společnosti Comgad
