Dovoliť si v dnešnej dobe priniesť rýdzo artovú hernú produkciu a očakávať od toho zisky v sebe nesie veľký kus odvahy a zároveň aj šialenstva. Stačí sa len pozrieť, aké softvérové značky sa za posledných pár rokov dokázali suverénne presadiť a súčasne svojim autorom aj dopriať istý pocit finančného zadosťučinenia. Aj z tohto dôvodu ostávajú všetky prípadné experimenty takmer výhradne na indie scénu, kde sa našťastie stále darí presadzovať aj dnes už archaickým konceptom obohateným o onen umelecký punc. Tento scenár aktuálne priam dokonalo pasuje aj na projekt spoločnosti Chaosmonger Studio, ktorý obohatil PC scénu čoby point-and-click adventúra zasadená do nie príliš vzdialenej budúcnosti. Významnou prednosťou hry ENCODYA však ostáva práve jej grafická časť a nielen o nej si teraz spoločne povieme viac.
Hlavnou hrdinkou naratívnej časti je len deväťročné dievča menom Tina, ktorá prežíva skutočne drsné a na jej vek priam nepríjemné životné situácie. Tina stratila svoju milovanú mamu a jedinou oporou jej ostáva umelá inteligencia v podobe pomocného robota s kódovým označením SAM-53. Píše sa totižto rok 2062 (to už je len na skok do poľskej variácie 2077) a svet okolo Tiny je viac než len nepríjemne krutým ihriskom plným nekompromisných pravidiel. Hlavná hrdinka, ktorú v hre môžete ovládať rovnako tak ako aj jej pomocníka (stačí sa jednoducho prepnúť z jedného do druhého a naopak), živorí na streche výškovej budovy a snaží sa zohnať potraviny na prežitie. Náhle však objavuje tajomnú správu od svojho otca, ktorá jej do žíl vtisne tú potrebnú dávku entuziazmu a chuti skúsiť nájsť nový a oveľa lákavejší zmysel života. Ak ste to ešte z textu vyššie jasne nevyčítali, tak nielen dejová linka, ale aj kulisy vystavené okolo nej ako keby vypadli z hlavy milovníka Cyberpunk artu, čo možno nie úplne pasuje do hlavnej koncepcie projektu ako takého. Poďme však ďalej.
Hlavná metropola menom Neo Berlin je v tomto prípade plná klišé v podobe megalomanských korporácií, ktoré sa svojim útlakom k menej šťastnému obyvateľstvu stávajú tŕňom v oku rebelujúcej spoločnosti. Je preto možno divné, že autorom prišlo vhodné z ich fiktívneho roku 2062 spraviť vlastne zrkadlo reálnej americkej spoločnosti roku 2021, ktorá v súčasnosti prežíva výmeny prezidentov. Vývojárom nechcem nejako vstupovať do svedomia, ale mám taký dojem, že v tomto spracovaní možno až účelovo prejavili svoj vlastný politický postoj smerom k dnes už bývalému prezidentovi USA a priamo ho využili ako páku mamonu šliapajúcom po dezorientovaných voličoch. Či je niečo takéto vhodné, nechám už na vašom posúdení, minimálne na to majú právo ako strojcovia, ale osobne si myslím, že z pohľadu budúcnosti ich hry ENCODYA sa to môže stať kontraproduktívne a vo finále aj škodlivé. Nechajme však naratívnu časť tejto klasickej adventúrky bokom, ostatne nejde vôbec o tak kvalitný pilier, aby sme mu venovali viac, než sa stalo a poďme na to oveľa podstatnejšie.
Tam, kde sa mi scenár nezdal nejako zaujímavý a videl som za ním agitáciu istého politického postoja a názoru, sa oveľa atraktívnejšie javila hrateľnosť. Duo ústredných hrdinov, malé a krehké dievča po boku obrovského a silného robota - mimochodom viete, že slovo Robot z hry R.U.R od Karla Čapka aktuálne oslávilo sto rokov svojej existencie?, vytvorilo atraktívnu zmes sympatií a rovnako aj popud hnať sa vpred, nech už je dejová časť akokoľvek podivná. Dynamika týchto dvoch plne hrateľných charakterov je dozaista pôsobivá a, čo je už zase o kus horšie, zároveň kontrastne kontraproduktívna voči ostatným NPC postavám v hre. Všetci v meste a jeho priľahlom okolí, s kým sa budete snažiť interagovať a komunikovať, vykazujú až cez príliš vysoký stupeň topornosti a celkovej umelej neprirodzenosti. Aj z tohto dôvodu som si užíval viac rozhovor medzi Tinou a jej oddaným kamarátom plneným olejom než ktorýmkoľvek iným naokolo. Nie úplne chápem, prečo vývojári dokázali namiešať krásnu symbiózu medzi hrateľnými postavičkami a naopak, u všetkých ostatných v tomto smere totálne pohoreli.
Kvalita puzzle a hádaniek celkovo by sa dala spodobniť s akýmkoľvek priemerným hitom z deväťdesiatych rokov, kedy žáner klasických adventúr len a len prekvital. Páči sa mi ako ENCODYA nechce vyložene viesť hráčov za ručičku a ukazovať im všetko potrebné pre vyriešenie postupu vpred, ale skôr volí cestu krátkych indícií zakódovaných do nápisov na stenách alebo priamo do už spomínaných rozhovorov. Všetko ale nakoniec skončí u tradičného receptu kombinovania pozbieraných predmetov nehľadiac na logiku prípadného výsledku. Efekt pokusu a omylu sa z predmetného žánru jednoducho nedá vždy úplne vytlačiť preč, aj keď by sme si z pohľadu hernej histórie mohli uviesť niekoľko zásadných príkladov, kedy to išlo a v nejakej miere aj fungovalo. Ak by sa niekto z vás v postupe vpred vyložene zasekol, má možnosť siahnuť do vrecka s indíciou, čo je dozaista dobré pre menej zdaných milovníkov adventúr. Na záver vám už dlžím tradičný názor na audiovizuálny part celého diela. To, ako čarovná je ručne kreslená grafika, môžete vypozorovať z v tomto texte doložených obrázkov, avšak hudbu z nich sotva vytiahnete.
Jednotlivé časti pomerne veľkej mapy sú síce plné nádherných detailov, až má človek pocit, že sleduje animovanú rozprávku a nie hru z nezávislých vôd, avšak jemné sklamanie musím vyjadriť nad chabou kvalitou dabingu ako takého a rovnako aj soundtracku hrajúceho svoj part na pozadí. ENCODYA sa mohla pokojne stať ďalším žiarivým titulom indie scény, ktorý by právom pozdvihol stále žiadaný koncept starých dobrých adventúr, avšak ide o značku, aká zlyháva pri dosť zásadnom pilieri (scenár a príbeh) a zároveň sa jej rovnako nedarí dostatočne využiť inak krásne vyskladanú atmosféru neďalekej budúcnosti.
Za poskytnutí hry na recenzi děkujeme společnosti Assemble Entertainment
