Viac než sedem rokov uplynulo od vydania v poradí osemnástej časti série Super Mario, ktorá je však dodnes vnímaná ako nedocenená koláž mačacích chvostov a uší. Prečo nedocenená? Zásadným dôvodom je skutočnosť, že vyšla ako exkluzivita na neúspešnú platformu Nintendo WiiU, o ktorej páde sme si na našom webe už napísali viac textu, než by možno bolo zdravé. Každopádne, to, ako rýchlo sa WiiU vytratilo zo scény, malo za následok aj onen efekt utopenia hromady kvalitnej produkcie, kam spadá práve do mačacieho kožuchu odetý Super Mario 3D World. História hier a hardvéru schopného tie hry dostať do našich rúk však často mení pád za vzostup a po pohrebe neúspešného nástupcu Wii prišlo znovuzrodenie s ikonkou Switch. Nintendu sa tak razom otvorila cesta ako siahnuť do trezoru, ostatne robia to dnes a denne (schválne, kedy naposledy prišli s regulárne novou IP?), a vybrať tam neprávom nedocenené klenoty. Ich ruka aktuálne vytiahla Super Mario 3D World, ale aby to celé malo aj nejaký ten prídavný bonus, strojcovia tejto trojrozmernej plošinovky, nám hladným psom, hodili aj kus čerstvej a voňavej šunčičky v podobe akejsi expanzie Bowser's Fury. Dnes sa tak spoločne pozrieme nielen na návrat jednej z najlepších kooperačne ladených plošinoviek vôbec, ale aj na zaujímavý nápad zapracovať engine z Odyssey do portu z WiiU.
Začnime teda tým pomyselným nasypaním mačacieho jedla do krásne naleštenej misky pre štyroch hladných hrdinov sveta Super Mario, ktorým v tomto staronovom dobrodružstve umožnili využívať originálny oblek s rolničkou na krku. Super Mario 3D World je, na rozdiel od jeho oveľa modernejšie pojatého nasledovníka Odyssey, viac striktnou koncepciou platformového level dizajnu, než by ste možno v roku 2021 boli schopní akceptovať. O to viac považujem tento návrat za príjemné spestrenie, keďže tam, kde sa vývojári dnes u takto koncipovaných značiek snažia nasilu prinášať invenciu a niečo neotrené, si Nintendo s prehľadom dokáže obhájiť staré postupy a aj s nimi automaticky spojenú vysokú mieru náročnosti. Mario tu síce ostáva na oko hlavným hrdinom, ale tentokrát si užívatelia môžu vybrať aj iné charaktery (Luigi, Princess Peach, Toad) bez toho, aby sa na hlavnej obrazovke presúšal len onen ikonický inštalatér v červených montérkach. Veľkou výhodou je spustenie kooperácie v akejkoľvek fáze prechodu cez inak priamočiary príbeh, kde Bowser uniesol vzácne víly a nastrkal ich do pohárov vhodných na zaváranie uhoriek. Jednoducho len strčíte Joy-Con do rúk kamaráta a ten sa prihlási pred zapnutím levelu, aby sa mohol postaviť vedľa vášho vybraného hrdinu a pozbierať všetky dostupné bonusy. Každej postave zvlášť sa sčítajú body a na konci úrovne tak máte prehľad o tom, o koľko lepší, či naopak, ste vlastne boli. Zbierajú sa tri zelené hviezdičky, ako aj špeciálne pečiatky, aké boli rovnako súčasťou originálu z roku 2013.
Super Mario 3D World je možno užívať si po boku ďalších troch nadšencov, a to dokonca po novom aj v online priestore. Tento režim som testoval dostatočne dlhý čas na to, aby som mohol vyjadriť celkovú spokojnosť so stabilitou serverov, ako aj procesom pripíjania sa k iným hráčom a práve pri porovnávaní schopností so zbytkom sveta sa ono vyššie spomínané bodové hodnotenie ukáže ako veľká motivačná latka, ktorú budete chcieť dozaista preskočiť. Po obsahovej stránke je port ako taký fakticky priamym klonom originálu, čo však neznižuje jeho celkové kvality, ani porciu času, akú v ňom môžete reálne stráviť. Po finálnom súboji s hlavným zlodejom princezien a víl, čiže Bowserom, ste fakticky len v polovici a komu sa v tomto bode 3D World zapáči natoľko, že bude chcieť získať každú jednu zelenú hviezdu, prezrieť si každú jednu pečiatku a prejsť každú jednu dostupnú alebo skrytú úroveň, ten v hre nechá pokojne aj dvadsať hodín. Dôvodov, prečo bolo pre mňa hranie tejto spomienky na rok 2013 tak významné, je samozrejme viacero, ale tým najhlavnejším pilierom ostáva ona stále lákavá hrateľnosť plná motivácie nevzdávať to ani pri častých neúspechoch. Je tu niekoľko extrémne náročných levelov, pri akých máte chuť vymenovať všetky nadávky, čo kedy uzreli svetlo sveta, ale čo je podstatné, aj cez tú mieru frustrácie vás neprestane baviť skúšať daný úsek prekonať, a to so stopercentným odhalením už spomenutých bonusov. Neviem si predstaviť ten pocit, ak by som teraz bol mladšieho ročníka a s nulovými skúsenosťami by som sa pustil do hrania práve takejto produkcie. Ak spadáte práve do uvedenej klasifikácie a nezľaknete sa žiadnej interaktívnej výzvy, okamžite si zožeňte Switch a pustite sa do hrania staronového Maria.
Už ste určite pochopili, akou veľkou zábavou je obsah z WiiU exkluzivity starý viac než sedem rokov, a tak sa môžeme teraz prehupnúť do druhej časti tejto kolekcie. Bowser’s Fury, samostatná expanzia s otvoreným svetom a bez akýchkoľvek nápisov "Loading", si zo Super Mario 3D World berie tému mačacích oblekov (tie umožňujú šplhať po stenách a útočiť pazúrmi) a necháva nás čiastočne nazrieť do rodiny úhlavného nepriateľa samotného Maria. Aby to bolo kompletne postavené na príhodnej fúzii, tak celá koncepcia Bowser’s Fury sa opiera o legendárny GameCube diel Super Mario Sunshine, kde temná tekutina hodená do prímorskej oblasti dokáže aj z mierumilovnej mačky spraviť poriadne agresívnu bytosť. A teraz si predstavte, čo táto tekutá smola spraví s už tak nebezpečným Bowserom. Ten sa v nej doslova vykúpe a rozpúta priam šialené peklo plné deštrukcie a zmaru. Aby ste dokázali vyčíňanie Bowsera zastaviť, je nutné sa spojiť s jeho synom Bowserom juniorom a spoločnými silami pomôcť vlastnému nepriateľovi. Nintendo sa nám tu snaží jemne naznačiť, že reálny svet a udalosti v ňom nie sú nikdy len čiernobiele a niekedy je lepšie sa spojiť s menším zlom, len aby ste odvrátili jednu veľkú a globálnu katastrofu. Nový boss so starým menom ohrozuje všetkých, a tak sa po boku jeho potomka vydávate do akcie. Celý proces očistenia spočíva v zbieraní takzvaných Cat Shines (aj tu ide o poctu Super Mario Sunshine z Nintenda GameCube) a následného epického súboja, kde si Mario na seba berie podobu obrovitánskej mačky, aby sa dokázal popasovať s poriadnou presilou. Jediné, čo mne osobne na tomto procese asi prekážalo najviac, bola dosť výrazná miera stereotypu počas opakovaných stretoch s temným Bowserom, kedy sa príjemné slnečné počasie zmení na hrozitánsku búrku a vám neostáva nič iné, než sa zase navliecť do zväčšovacieho kostýmu a opakovať klasické triky na čiastočné odvrátenie nebezpečenstva.
Tam, kde využívanie gigantických oblekov je pre mňa skôr to menej zaujímavé, sa v zmysle atraktivity naopak derie do popredia viac než prepracovaný systém menších ostrovov a ostrovčekov. Ako som už spomenul vyššie, tu nenájdete žiadne nahrávacie obrazovky a všetko je riešené spôsobom automatickej interakcie po prekročení ďalšej hranice mapy. Tam, kde Super Mario Odyssey ponúkalo cestovanie po planétach a každá z nich disponovala úplne inou formou dizajnu, sa u Bowser’s Fury krútime okolo jednej jedinej atmosféry vody omývajúcej piesočné pláže. Ako keby si tu Nintendo skúšalo overiť, či niečo takéto môže v budúcnosti fungovať aj ako regulárna hra zo sveta Super Mario a ja osobne sa domnievam, že rozhodne áno. Aj preto očakávam, že ďalší diel nás zbaví akýchkoľvek striktných delení a pôjde o plnohodnotný sandbox s meniacimi sa kulisami. Späť však do sveta Bowser’s Fury. V ňom prevláda tradičný hon za zlatou hviezdou, a to s cieľom prekonať hromadu komplikovaných, ale stále zábavných prekážok a hádaniek. Samozrejme, že ako samostatne vydaný diel by táto hra sotva mohla obstáť, prejdete ju behom pár hodín, avšak skutočnosť, že ide o súčasť obsahovo pestrej kolekcie automaticky legitimuje jej oprávnenú existenciu. Pre majiteľov systému Switch a milovníkov gaučovej alebo online kooperácie je práve táto značka ďalšia povinnosť, akú by si nemali nechať uplávať. Hravé, roztomilé, graficky atraktívne a správne náročné.
Za poskytnutí hry na recenzi děkujeme společnosti ConQuest entertainment a.s.
