Je to pre skúseného hráča pomerne divný pocit zbadať u nejakého názvu tak vysokú číslovku a súčasne o sérii nevedieť vôbec nič. Presne to sa mi aktuálne stalo v súvislosti s recenzovaním akčnej RPG Xuan-Yuan Sword 7 od čínskej spoločnosti Softstar, ktorá sa od konca minulého roka zohrievala na PC scéne a v súčasnosti konečne zavítala aj do sveta konzol. Mal som tak možnosť vstúpiť do dávno rozbehnutej ságy, ktorej prvý diel sa datuje ešte do roku 1990 - ako však už tušíte, všetkých predchádzajúcich šesť dielov nikdy neopustilo hranice krajiny, kde vznikli a práve sedmička je tak šťastným symbolom akejsi osvety pre západný trh a Európu. Poďme sa preto spoločne pozrieť do historicky presnej príbehovej koncepcie, v akej sa odohráva niekoľko srdcervúcich a osudových momentov, to všetko na pozadí nie práve presvedčivej gameplay formy.
Xuan Yuan Sword 7 je jedlo mnohých chutí. Márne pátram v pamäti a snažím sa z nej vytiahnuť niečo takto podivne koncipované, z čoho vám je na jednu stranu priam zle od žalúdka, ale súčasne sa vlastne toho neviete nabažiť. Ako keď sa nešťastnej Rachel zlepili dve stránky kuchárskej knihy a ona následne pripravila kombináciu dvoch absolútne nesúvisiacich pokrmov (vsuvka zo seriálu Friends). Presne takto vnímam obsah diela Xuan Yuan Sword 7. Máme tu zaujímavý príbeh odohrávajúci sa na sklonku vlády dovtedy nesmierne mocnej dynastie, ktorej dôležitou súčasťou ostávajú odkazy na legendy a s nimi spojené fantasy reálie. Hlavný hrdina už krátko v úvode stráca dôležitú časť svojej rodiny a jeho primárnou motiváciou, prečo to celé nehodiť za hlavu a hrdo pokračovať vpred, ostáva jediná pokrvná sestra. Sám ju vychová a súčasne sa zaprisahá, že jej bude dobrým bratom a ochrancom. Ako to už ale býva, skôr či neskôr príde k nešťastnej nehode a sestrička padá k zemi - v tomto bode prichádza na rad ona už spomínaná čínska mytológia a hráč tak pre záchranu posledného člena svojej dynastie musí vykonať všetko, čo bude nutné.
Príbeh, akokoľvek môže byť považovaný za nie práve originálny a v zmysle série možno prevarený ako vrecko čaju v írskej rodine, ma zaujal predovšetkým v spojení so zaujímavými dokumentmi a odkazmi na skutočnú čínsku históriu. Na základe toho som bol ochotný pretrpieť nudný a fádny level dizajn, ktorý by sa asi najlepšie dal spodobniť s tunelom bez akejkoľvek invencie. Všetka akcia, rovnako tak všetka dôležitá interakcia, sa totižto odohráva na primitívnej mape plnej mantinelov, kde sa nedá odbočiť. Celé je to vždy o tom jasne definovať začiatok a súčasne koniec cesty bez toho, aby ste sa museli obávať nejakého zvratu či odklonu (je priam iritujúce zistiť, že takmer vždy vyleziete tam, kde ste vlastne začali). Okrem rozbíjania váz a otvárania truhiel s predmetmi a surovinami nemáte priestor na žiadne spestrenie, a tak jediná šanca ako sa neunudiť na smrť spočíva v bojovaní a riešení čiastočne primitívnych hádaniek. Niektoré puzzle je vyložene lepšie a iné zase zvládnete aj s vypichnutými očami, každopádne bez tohto elementu by som finálne percentná musel zraziť ešte o kus nižšie a to ten náš suterén nemá príliš veľa sekcií. A ako je na tom celom posledný aspekt hry, čiže boj samotný?
Je vidieť ako sa autori snažia, čo im len ich schopnosti stačia, ale vo finále je to celé také nemastné a neslané. Ústredná postava dokáže v jeden moment ovládať duo bojových štylizácií, z čoho ďalších päť je možné postupne aktivovať vždy podľa toho, ako vám to bude vyhovovať. V istom smere je príjemné vylepšovať si nové sekvencie trikov, keďže Xuan Yuan Sword 7 nie je po stránke náročnosti nejakou prechádzkou ružovou ordináciou, či ako sa to povie, avšak akonáhle si osvojíte istú zmes útočných a obranných ťahov, prestane vás zabávať investovanie nahromadených EXP bodov do niečoho nového. Pritom padnúť porazený na zem je tu možné neustále, stačí len, aby ste sa bezhlavo rozbehli proti akémukoľvek súperovi (či už ide o človeka alebo monštrum) a razom lížete čínsku hlinu. Martial arts a vysvetľovanie bojových postupov funguje príjemne o to viac, ak sú v tom celom zakomponované už vyššie spomínané legendy o drakoch a iných fantastických bytostiach, ale o to viac mňa mrzí onen spád cez jeden a ten istý lievik, na konci čoho sa sám pristihnete pri tom, ako tupo sledujete monotónne likvidovanie protivníkov a vlastne nemáte chuť to nejako zmeniť.
Kapitolou samou o sebe je zle fungujúca kamera, ktorá ešte ako tak funguje pri súbojoch s bežnými protivníkmi, avšak akonáhle máte rozsekať nejakú obludu o veľkosti paneláku, boj sa zmení na dezorientované krúženie pohľadom v tristošesťdesiatstupňovej špirále. Mimo týchto častých momentov sa ale boj samotný dá vlastne označiť za slušný priemer, keďže je osviežený istým stupňom prirodzenosti a dynamickosti. A toto je ďalší moment, kedy sa hodí vytiahnuť v recenzii už toľkokrát opakovanú polovičatosť - prečo hlavný hrdina nemôže prehodiť z meča na iný druh arzenálu? Pritom okolo vás sa to lem hemží potenciálnymi nákupmi niečoho lepšieho, než je len meč. Otázky, samé otázky, ale žiadne odpovede. Jediná možnosť ako to celé rozseknúť spočíva v rozdávaní príkazov ďalším NPC postavám, čo sa na vašej ceste postupne nahromadia, čím sa aspoň čiastočné spestrenie boja orientovaného len na meč nakoniec môže dostaviť. Neviem presne ako kvalitatívne na tom boli minulé časti tejto IP, avšak Xuan Yuan Sword 7 je dielo trpiace mnohými problémami a brutálnou nevyváženosťou. Výprava vás v jeden moment naženie do epického finále, kde už máte pocit že nastane zadosťučinenie vo forme nápisu; a tak žili šťastne, až im niekto nenakadil do kimchi, avšak miesto toho sa hra rozhodne vás plesknúť po hube ďalším nemastným a neslaným obsahom.
Prejsť hlavnú dejovú linku diela Xuan-Yuan Sword 7 vám nezaberie viac než dvanásť hodín čistého času, avšak ak by ste sa rozhodli nájsť všetky skryté truhly a splniť tých pár bočných misií (vrátane turnaju v primitívnej minihre na štýl dámy), môžete si čas s touto akčnou RPG predĺžiť o štyri hodiny. Mnou testovaná vzorka bežala na konzole PlayStation 5 a po grafickej stránke by sa dalo zase raz do popredia vytiahnuť onen priemer, ba miestami až podpriemer - najhoršie sú na tom niektoré pozadia a kostrbaté kulisy. Aby som však zotrval na nejakej férovej vlne, hra bežala plynulo a bez výrazných bugov, ktoré by snáď znemožňovali ju doklepnúť do samotného konca. A ak už spomínam koniec, tak aj tento text sa k nemu dopracoval. V prípade, ak vás láka chuť nazrieť pod pokrievku v Číne prevarenej série Xuan-Yuan Sword, ktorá je však pre západný trh úplnou novinkou, nebudem vás od tejto značky vyložene odhovárať. Tie zásadné negatíva som sa vám snažil vyložiť vyššie a verím, že ste ich správne identifikovali.
Za poskytnutí hry děkujeme společnosti
SOFTSTAR
