Písať recenzie na projekty formátu Shin Megami Tensei v prostredí Českej či Slovenskej republiky je stále výrazným orieškom, ostatne znalosti ohľadom japonských produkcií sem aj naďalej prenikajú s veľkým oneskorením a obrovská časť game komunity v spomínaných krajinách trpí takzvaným post-PlayStation či post-PC syndrómom. Tak či onak v nasledujúcom texte sa spoločne porozprávame o najnovšej časti série, ktorej zrod siaha až do roku 1987 (toho času som mal tri roky a jedinou mojou starosťou bolo jedlo a spánok), kedy sa výhradne v krajine vychádzajúceho slnka začala predávať RPG Digital Devil Story: Megami Tensei. Atlus ju po nasledujúce roky pestoval ako pomaly sa rozvíjajúci klenot a z dvojdielneho spracovania Digital Devil prišiel v roku 1992 reštart s pre nás už oveľa známejším názvom Shin Megami Tensei. Jej aktuálne piata radová časť prichádza exkluzívne do ponuky konzole Nintendo Switch a samozrejme v tom má zase raz ruky skúsený Atlus. Poďme sa preto spoločne pozrieť, kam sa samotná IP za ten dlhý čas dostala a čo v súčasnosti aj s prepojením na celosvetovo populárny hybridný systém Switch vlastne ponúka. Je to stále ten Shin Megami Tensei, ako sme zvyknutí?
Na reakciu k poslednej vete predchádzajúceho odseku nebudete musieť čakať až na samotný záver článku a rád vám na ňu dám odpoveď už teraz; áno, je! Vývoj započal ešte v roku 2017, a to v čase, kedy do celosvetového vydania Switchu ostávali dva mesiace a nikto nevedel, či sa tento systém vo svete uchytí a či si náhodou Nintendo takzvane nenabije pusu hneď dvakrát v rade (narážam na neúspech WiiU). Všetko však dopadlo v oboch prípadoch viac ako dobre a komunita milujúca všetky štyri doteraz vydané časti tejto JRPG dostáva presne to, čo očakávala - herne komplexný, aj keď príbehom trocha chudobný, zážitok, na aký jeho autori však vo finále môžu byť právom hrdí. Poďme ale na celú vec pekne od začiatku. Komplikované klbko výpravnej nite sa začne odvíjať v prostredí moderného Tokia a ako už to u tohto formátu videohier býva zvykom, priamo na pôde strednej školy. Preberáme ústrednú postavu hrdinu, študenta, ktorý sa po sérii nepredvídateľných udalostí prepadne do sveta zvaného Da’at. Akonáhle prejde za hranice tejto akejsi postapokalyptickej verzie Tokia, sám sa premení na božskú bytosť zvanú Nahobino schopnú stvárať skutočne zaujímavé bojové a hlavne taktické kreácie. Da’at je pestrou paletou plnou piesočných dún, rozborených budov a démonov snažiacich sa preniknúť do skutočného rodiska ústrednej postavy. A presne tu začína motivácia ústrednej postavy uloženej vo vašich rukách, snažiť sa odvrátiť niečo, čo navonok pôsobí ako neodvrátiteľné - zastaviť inváziu démonov.
Ten, kto hral predchádzajúci diel série Shin Megami Tensei, bude asi z vývoja dejovej linky jemne sklamaný, keďže vývojári sa tentokrát rozhodli ubrať na vykresľovaní motivácie jednotlivých postáv a hráč tak postupom času nadobudne pocit, že tých viac než tridsať hodín strávil v drvivej väčšine bojom a nie rozhovormi - dialógov tu je pochopiteľne dostatok, ale ich hĺbka a previazanosť na minulé časti krivká na jednu nohu. Oceňujem však, že každá jedna dôležitá NPC sa minimálne počas svojho úvodného uvedenia na scénu snaží v rámci univerza jasne zadefinovať tak, aby ste si na ňu o pár hodín neskôr, keď ju znova stretnete, rýchlo spomenuli. Scenár nám jednoducho postupom času upadá a do prvej línie sa derie hrateľnosť ako taká, čo nie je vôbec na škodu. Piata radová časť predmetnej série ostáva koncepčne v čiastočne otvorenom svete, ktorý je rozdelený do štyroch dôležitých častí. Každá jedna z nich ponúka vlastný formát dizajnu a vizuálny art, čím hráča nenudí, ba naopak ho núti skúmať všetky bludiská, ktoré ho počas plnenia misií stretnú. Da’at je svet plný zaujímavých výziev a postranných úloh, ktoré som s chuťou plnil aj s vedomím, že si týmto krokom predĺžim celkovú hrateľnosť, ostatne z mnohých bojov môže vzísť nové partnerstvo s démonmi - tých si následne môžete zobrať pod svoje krídla čoby vodca celej skupiny. Všetok bonusový obsah, či už ho získate spomínaným bojom alebo ho nájdete v ruinách okolo vás, je naviazaný na zvyšovanie schopností vašich hrdinov, a preto motivácia rastie s príchodom ďalšieho obsahu a nekončí ani pri porazení väčšieho bossa.
Či už démonické esencie nájdete niekde v truhlách, alebo ich získate súbojmi, v oboch prípadoch sa dajú využiť na progres vašich postáv, čím vás koncept rovnako núti nepodľahnúť prípadnému stereotypu z opakovaného grindu. Strategický part je aj na pomery žánru Japan-RPG skutočne enormný a ten, kto sa bude chcieť vyhrať s aplikovaním esencií, dokáže niekoľko postáv vyvážiť s takou presnosťou, že ich boj sa stane ekvivalentom dokonalosti. A čo ďalej pomáha udržiavať to správne a svižné tempo počas bojových partov? Mapa je posiata pomocnými orbami schopnými vám doplniť životnú energiu ako aj status magickej sily, čím vás koncept nezačne násilne ťahať od jedného save bodu k ďalšiemu, len aby ste si oddýchli a prestali sa obávať toho najhoršieho - nápisu Game Over. A je toho viac. Autori mysleli na udržanie motivácie viac než na budovanie príbehu, a preto máte možnosť sa kedykoľvek vracať späť na poslednú uloženú pozíciu len lusknutím prsta a rovnako tak využívať sieť save bodov na teleportáciu naprieč celou mapou, a to bez výrazného čakania na načítanie obsahu - všetko je svižné a rýchle. Poďme sa pozrieť konečne na boj ako taký, ktorý je samozrejme významnou časťou celej hry. Koncepcia boja pracuje s premisou, že vaša skupinka je vždy pod tlakom, keďže poraziť démonov nie je predsa nič jednoduché. Určité ich schopnosti triafajú do čierneho a zraňujú viac a iné zase menej, čo je naviazané na už spomínané taktické rozloženie esencií. Veľmi ma však potešil systém odhaľovania slabín démonov, ktorý vám na konto pridáva šancu opätovného ťahu, a teda aj rýchlejšie zlikvidovanie súperov.
Démonov dokážete medzi sebou spájať alebo ich nadnesene povedané ukecať k tomu, aby sa pridali na vašu stranu. Celý systém triedenia získaných démonov je prepracovaný do najmenších detailov a hráč má tak neustále prehľadom o tom, čo môže s nadobudnutými démonmi robiť a čo už sa mu naopak neoplatí ďalej riešiť. Veľkou a dozaista aj významnou novinkou sa stáva mechanika zvaná Magatsuhi. Po naplnení jej statusu je hráč vyzvaný na aktivovanie unikátnej a ničivej schopnosti, a to v zmysle odolnosti, presnosti alebo sily. Magatsuhi však môže využívať aj druhá strana, a preto si pri dlhšie trvajúcich súbojoch treba dávať dobrý pozor. Čím ďalej sa však v hre ocitnete a čím viac komplikovaných démonov pošlete späť tam, odkiaľ prišli, o to lepší a uspokojujúci pocit vás premkne a budete mať chuť pokračovať, až kým nenarazíte na ďalšiu náročnejšiu výzvu. Samotná dejová linka je síce schopná padnúť už po necelých štyridsiatich hodinách, avšak ak si k tomu pripočítate postranný a bonusový obsah, dokáže vás Shin Megami Tensei V priblížiť k tej magickej stovke. Kto by mal problém zvládať stredný stupeň náročnosti, môže pokojne siahnuť po tom nižšom a komu by naopak normál prišiel ako slabšia výzva, môže skúsiť ešte viac pritlačiť na pílu. Tlieskam autorom za vizuálny aspekt celej hry, ktorá zo systému Switch žmýka, čo sa len dá a trochu mňa mrzí nie úplne dobre zvolený sountrack, či evidentné ignorovanie komplexnejšej dejovej výpravy. Cez to všetko ide o krásne spracované a herne zvládnuté pokračovanie legendárnej série, ktoré svojho účastníka motivuje a drží za golier dostatočne dlhý čas.
Za poskytnutí hry na recenzi děkujeme společnosti ConQuest entertainment a.s.
