Nemeckú spoločnosť Fishlabs stojacu za práve vydaným vesmírnym projektom Chorus som osobne registroval už dlhé roky, a to v niekoľkých rovinách. Predovšetkým som sa s jej zamestnancami stretával počas novinárskych akcií na Gamescom evente v nemeckom Kolíne nad Rýnom, kde sme debatovali o strastiach a slastiach vývoja portov starších hier pre mobilné platformy, ale rovnako tak som tie ich nie vždy podarené porty hodnotil z pozície recenzenta. Priznám sa vám, že ma v tejto súvislosti nikdy ani len nenapadlo, že sa raz v područí koncernu Deep Silver prepracujú k šanci prísť s vlastnou videohrou, a to dokonca s ambíciami zaradiť sa do preplnenej AA sekcie. Dnes tu však pred nami stojí už dávno hotový a súčasne aj vydaný produkt Chorus a ja sa už nemôžem dočkať, až vám o ňom poviem niečo viac.
Dejová časť pojednáva o osude nadanej vesmírnej pilotky menom Nara, ktorej pohnutá minulosť sa spája s jej službou pre despotický kult zvaný "Kruh". Nara je však cez to všetko vnímaná ako hviezdna pilotka a spolu so svojou loďou zvanou Forsaken, ktorá je z veľkej časti ovládaná aj umelou inteligenciou, bojuje v prítomnosti práve proti spomínanému kultu, len aby zabránila jeho infiltrovaniu do dôležitých štruktúr vesmírnych subjektov. Ako u nej došlo k tak razantnej zmene vo vnímaní pohnútok jej bývalého zamestnávateľa, vám teraz nebudem prezrádzať, každopádne v tomto zmysle je scenár pomerne predvídateľný, a tak nečakajte žiadne filmové zázraky a šokovú terapiu plnú prekvapení. Áno, Chorus sa v zmysle naratívu berie možno až prehnane vážne a kto očakáva niečo ako oddychovú sci-fi značku, u akej si zhlboka vydýchne a starosti svojho bežného života nechá za sebou, asi by sa mal poobzerať po inom titule.
Úvod môžem stručne definovať ako pozvoľný a vôbec nie jednoduchý. Hráč, po tom ako sa znova stretne so svojou odvrhnutou vesmírnou loďou zvanou Forsaken, začína fakticky od nuly. Arzenál na nule, schopnosti na nule, manévrovacie ťahy chabé ako dvakrát prevarené vrecko čaju. Ako keby sa nám autori snažili naznačiť, že hlavná hrdinka niečo stratila a aby to mohla znova objaviť, musíte sa spolu s ňou pri bojoch poriadne spotiť. V prvých hodinách, zatiaľ čo skúmate rozlohou obrovské mapy plné vedľajších a sem tam aj trocha stereotypných misií, sa tak musíte naozaj snažiť, aby torzo hlavnej hrdinky neskončilo ako vesmírny odpad. Stačí sa však prepracovať napríklad k funkcii teleportu a zrazu sa dovtedy nie práve príjemné súboje zlepšia, keďže po novom môžete svoje plavidlo zhmotniť za zadkom súpera a poriadne ho tak prekvapiť. Čím viac sa vám ovládanie dostáva pod kožu, o to lepšie ste schopní si akciu užívať, a v tom žiadny problém netreba hľadať. Ten však nastane v momente, kedy si Nara a jej loď začnú medzi sebou vymieňať všetky tie sladké rečičky.
Drvivá väčšina dialógov vás má presvedčiť, že medzi hlavnou hrdinkou a loďou existuje obrovské osobné puto späté s ich minulosťou. Oni dvaja totižto stáli pri ťažkých zločinoch spomínaného kultu, pomáhali ich uskutočniť a teraz stoja opäť vedľa seba, len aby onen kruh rozbili a zničili. Scenár je plný rečnenia, výčitiek a citov - problém však je, že to celé pôsobí umelo a skôr trápne, než aby to dávalo vo finále niečo hmatateľné, z čoho by sa hráč mohol tešiť. Už som to napísal vyššie a rád to zopakujem; Chorus sa berie až prehnane vážne a pritom v rukách nemá ani jednu kartu, s akou by niečo také mohol dosiahnuť. Gameplay zložka sa sústredí na prevoz spojencov, akčné ničenie lodí a predmetov, odhalenie základní protivníkov a iné diverzné činnosti, aké odboj bežne vykonáva - do tohto momentu je všetko v poriadku. Miestami sa to opakuje a miestami to pôsobí zbytočne silene, avšak v zmysle hrateľnosti môžem hovoriť o príjemnom pocite a užívaní si samotných misií. Nie všetko je totižto len o akcii. Nara sa sem tam zastaví v kvadrante, kde si skúsi prácu detektívky a bude pátrať po utajených skutočnostiach, len aby si rozšírila vlastné schopnosti. Aj keď nejde o nejaký sandbox, mapa je z veľkej časti otvorená a skrýva veľa miest na odbočky a spestrenie mimo hlavnej dejovej linky.
Viac než dvadsaťdva hodín mi zabralo prejdenie väčšej časti obsahu projektu Chorus a to som za sebou nechal niekoľko neprebádaných miestočiek, ako aj zopár znudene odkliknutých dialógov (miestami sa to už fakt nedalo stráviť). Cez to všetko som sa väčšinu času vlastne bavil a môže za to rýdzo gameplay a akcia ako taká. Animácie deštrukcií sú na vysokej úrovni a pri hromadných bojoch je možné dosiahnuť priam úžasnú svetelnú šou plnú výbuchov a krásnych efektov. Vaše plavidlo sa dá vylepšovať v niekoľkých úrovniach, a tak nebudete chcieť preskočiť boje ako také, veď kto by si nechcel zaobstarať lepší laser, guľomet a vrhač rakiet (mimo toho si vylepšujete aj trup a štít). Veľkým ťahákom sú rovnako celé sety, aké vás bude baviť dávať dohromady, avšak pozor, kto je u tohto typu hry zvyknutý, že si už zo začiatku nájde jeden taktický postup a ten opakuje až do samotného záveru hrania, Chorus mu v tomto nepôjde práve na ruku. Proti hlavnej hrdinke sa v kaskádovom tempe postaví niekoľko silných súperov, ktorých likvidácia si bude vyžadovať zmenu taktiky a snahu o čo najmenšie opakovanie jedného a toho istého postupu.
V prípade hier odohrávajúcich sa v otvorenom vesmíre často narážame na sterilitu prostredia. Tento neduh sa však netýka projektu Chorus. Ten servíruje galaxiu plnú krásnych a od seba ľahko rozoznateľných scenérií, na ktoré si vaše oči budú s radosťou zvykať. Ohromné stanovištia a základne si len tak visia medzi žiarivými objektami a priam vás lákajú na to, aby ste si ich prezreli z blízka. Autorom tlieskam za tú obrovskú porciu detailov, s akými sa tu vysporiadali a dali ich do krásnej a hlavne maximálne uveriteľnej mierky. O to viac mňa vlastne mrzí, že na vašom plavidle nie je možné aplikovať kozmetické doplnky a ani už vyššie spomínané úpravy nie sú po vizuálnej stránke nejako znázornené (musíte si vystačiť so štatistikami). Môže vám to čiastočne vynahradiť autentický soundtrack a rovnako tak pôsobivé zvuky na pozadí. Osobne som ako fanúšik Star Treku bol pred vydaním projektu Chorus celkovo trochu skeptický ohľadom toho, ako sa s AA vývojom popasuje dovtedy skôr neskúsené štúdio a ako odprezentuje tak razantný kus čiastočne otvoreného vesmíru, ale nakoniec to nedopadlo vôbec zle, ba naopak. Ak dáme teraz bokom nevýraznú chémiu medzi ústrednou dvojicou a rovnako tak mávneme rukou nad prehnanou vážnosťou, s akou dejová linka tejto akčnej hry nemotorne žongluje, ostane nám audiovizuálne pôsobivý výsledok so zábavnou hrateľnosťou, ku ktorej sa však musíte prepracovať cez pomerne pomalý rozjazd.
Za poskytnutí hry na recenzi děkujeme společnosti Deep Silver
