Švajčiarska nezávislá spoločnosť so zaujímavým názvom Okomotive aktuálne prichádza s pokračovaním svojej umelecky ladenej adventúry FAR. V roku 2018 nás s ňou preniesla do postapokalyptického prostredia zničenej planéty, kde sme pomocou akéhosi modifikovaného traktora mohli putovať naprieč torzom toho, čo za sebou zanechala živelná deštrukcia obrovských rozmerov. Prím vtedy hrala špecifická atmosféra ako akýsi jing-jang spodobnený s pocitom istoty a zároveň pocitom strachu z toho, čo sa vám pripletie do cesty. FAR: Lone Sails dozaista uspel a len málokto z hráčov či recenzentov si naň vyložene sťažovalo, avšak dnes tu máme pokračovanie s podtitulom Changing Tides, ktoré prichádza so zmenou, aká musela autorov napadnúť už počas vývoja jeho predchodcu.
Tvrdý povrch zaliala nekonečná vrstva tekutiny, a tak pohyb traktorom už pre ústredného hrdinu samozrejme neprichádza do úvahy. Máme tu novú hlavnú postavu stojacu pred neľahkou výzvou pokoriť oceán plný logických prekážok, a to pomocou komplexného hybridu medzi ponorkou a tradičnou plachetnicou. Vaše meno je Toe a váš cieľ sa mimo iného krúti okolo mechanickej obsluhy spomínaného plavidla poskladaného z rôznych súčiastok, avšak to je len jedna časť. Terén, akým sa plavíte/potápate, je odrazom rozbitého sveta a to prináša rôzne prekážky stojace na vašej chuti ich riešiť. Level dizajn je vytvorený z kulís zničených tovární a rozlámaných domov a ako tak putujete za lepším životom, voda sa často mení na ľad a pokojné vetry sú striedané elektrizujúcimi búrkami. Toe sa s nemilosťou osudu vyrovnáva rôzne, avšak jeho primárnou výhodou je možnosť vylepšovania plavidla tak, aby obsluha v kritických momentoch bola čo najjednoduchšia. Na začiatku totižto musíte suplovať postup námorníka z osemnásteho storočia - vytiahnuť plachty, regulovať kormidlo, určovať rýchlosť a tak ďalej a tak podobne. Akonáhle ale čas ubieha, mení sa postup a schopnosti plavidla a hráč tak má dostatočnú motiváciu vytrvať a pomôcť hlavnému hrdinovi v jeho dobrodružstve.
V hre nenájdete žiadny uchopiteľný príbeh a dokonca ani jednu dialógovú linku. Všetko sa sústredí na budovanie tej špecifickej atmosféry, akú by sme v koži Toeho prežívali aj my, ak by sa nám niečo podobné udialo - svet je len škrupinka a my sme kvapkou na jej nestabilnom dne. Indície pre pochopenie progresu spočívajú v jednoduchých farebných indikátoroch, ktorými vás FAR jemne ťahá za ruku a navádza tým správnym smerom. Stále je to 2D hra, a tak sa vlastne nemáte ako stratiť, aj keď aj v tomto prípade nastanú rôzne zaujímavo koncipované puzzle momentky, nad akými je nutné trocha pouvažovať. V tomto ohľade gameplay funguje prevažne spoľahlivo, aj keď sa tu nájdu situácie, ktoré si vyžadujú istú dávku bizarných riešení než akejkoľvek logiky. Niečo ako klasické point-and-click adventúrky z deväťdesiatych rokov, kde ste na odomknutie zámku potrebovali skrížiť nemecky hovoriaceho papagája s automatickou pračkou s horným plnením. Spomínaná atmosféra ťaží z vizuálne pôsobivého artu, kde hrá veľkú úlohu oko a ucho. Hráč má možnosť sledovať krásne scenérie a dych berúce efekty a keď už si myslí, že mu dielo ukázalo všetko, čo zvládne, príde ďalšia originálna scéna a sánka klesá nižšie. Skutočne už dlho som nevidel takto prepracovanú 2D hru v rámci vizualizácie a čo je pozitívom, tak druhý FAR to zvláda s minimom pomôcok. Apropo, aby som bol fér, tak osud samotnej apokalypsy tu znázorňujú nástenné maľby, na ktoré hlavný hrdina narazí počas svojho postupu vpred.
Ako to už u umeleckých interaktívnych projektoch býva pravidlom, aj FAR: Changing Tides ťaží z úžasne namiešaných tónov v rámci soundtracku. Hudba reaguje na lokácie a dramaticky mení svoj charakter v momente, kedy sa na obrazovke deje niečo zásadné. Aj preto sa vám počas tých šiestich hodín putovania jednoducho musí zapáčiť len to obyčajné plachtenie vpred na vlnách zamĺknutej krajiny. Mašina, ktorú obsluhujete a postupom času opravujete a vylepšujete, by sa dala označiť za druhú ústrednú postavu, ostatne bez nej by Toe sotva dokázal prejsť až do samotného cieľa. Sú to však situácie, kedy je nutné stroj opustiť a doplávať do bodu interakcie - pomôže vám skafander, aké hrateľnosť ešte povyšujú. Plavidlo je na začiatku skôr hrdzavou kopou šrotu, ale čím viac súčiastok do neho postupne natlačíte, o to väčší rozsah jeho možností sa vám otvorí. Nejde o zložité úkony v rámci obsluhy, tak ako píšem vyššie v texte, ale o spríjemňovanie a zjednodušovanie tak, aby ste stíhali sledovať veci okolo vás. V tomto ponímaní je hrateľnosť slušne vyvážená a keď ste mimo plavidla, systém lode/ponorky vás napríklad upozorňuje na zaujímavé predmety vo vašej blízkosti a dokonca vám dá dostatok priestoru na ich nalodenie a prepravu (človek má tak pocit, že niečo buduje a nestráca to). Riešenie poškodeného plavidla je síce prosté, stačí len vyskočiť a opraviť, avšak je to ďalší kúsok patriaci do dobre fungujúceho strojčeka, aký vás núti pokračovať a ťahať vpred.
FAR: Changing Tides možno nie je hrou na dlhú trať, behom šiestich hodín ste v cieli. Avšak jej umelecká forma a potenciál v tom donútiť hráča to celé nevzdať je hodná obdivu. Tu sa opäť krásne ukazuje sila videohernej interakcie zameraná na špecifickú atmosféru. Nový FAR preto berte ako originálnu expozíciu z galérie, ktorej môžete byť priamo súčasťou a pomôcť jej naplniť svoje posolstvo.
Za poskytnutí hry na recenzi děkujeme společnosti Okomotive
