Je to len pár dní, čo som dokončil ďalší retro článok pre časopis SCORE (to je taká malá vložená a pomerne priama reklama), ktorý opisuje moje spomienky na vôbec prvý diel zo ságy vybudovanej na mene Kirby. Malá ružová guľka s roztomilým kukučom, ktorá sa lusknutím prsta dokáže premeniť na vysávač schopný absorbovať predmety nevídaných rozmerov, je tu s nami totižto už úctyhodných tridsať rokov. Za tento dlhý čas sme v súvislosti s výhradnou exkluzivitou v rámci ekosystému konzol značky Nintendo mali možnosť dostať sa s Kirbym na mnohé zaujímavé miesta a vidieť jeho často bizarný život v neskutočných súvislostiach. HAL Laboratory nás počas týchto troch dekád kŕmilo koncepčným obsahom v striktnej 2D forme, čo by z pohľadu súčasnosti mohlo byť vnímané ako niečo tristné, ba až šialené, avšak to by sme sa nemohli rozprávať o hrdinovi žijúcom vo svete nekonečnej produkcie softvéru od Big "N", kde má všetko svoju špecifickú postupnosť. Raz to totižto muselo prísť, raz sa to muselo zlomiť a to slovo raz prichádza práve teraz - no hotový básnik. Kirby definitívne opúšťa archaické plávanie v štyroch smeroch a presúva sa tam, kde mu to svedčí rovnako tak dobre ako v roku 1992.
Počas tvorby tejto recenzie som sa zamýšľal nad celou tou viac než tridsaťdielnou ságou. Jej obsah, akokoľvek sa menila vizuálna forma a sem tam to ušlo do úplných bizarností, bol počas tak dlhej doby výrazne konzistentný, čomu dopomáhala samozrejme ona nami toľko milovaná naivita. Kirby je kladný hrdina a ako taký musí čeliť problémom vesmíru a snažiť sa nepodľahnúť niekoľkým svojim úhlavným nepriateľom. Forgotten Land z tejto rovnice nijako nevyčnieva a okrem toho, že ponúka plnohodnotné 3D dobrodružstvo, súčasne čerpá z nápadov písaných už počas svojich prvých dielov. Nie je na tom nič zlé, ba naopak je to jedna z mála vecí, na aké sa dnes môžeme ešte spoľahnúť. Tak, ako sme pri Dream Land na Game Boy museli prehrýzť fakt, že čo do náročnosti sa nejednalo o nejaký problematický oriešok a až pomocou dodatočne získaného kódu sme si dokázali obtiažnosť navýšiť, nás po spustení nového Kirbyho na Switch autori vítajú fakticky v podobnom duchu, aj keď s jemnou odmenou. Hráč si má v úvode možnosť vybrať medzi úplnou a totálnou arkádou, akú by zvládlo prejsť aj dieťa s jedným prstom v nose alebo skúsiť takzvaný divoký modus, kde už sa dá hovoriť aspoň o nejakej výzve. Nechcem vyložene tvrdiť, že práve táto novinka s ružovou guľou na obale prináša ono skutočné hardcore dobrodružstvo, ale v istom ohľade sa o to aspoň čiastočne pokúša. Je však niečo takéto pre vás tým zásadným argumentom, prečo si nechať povysávať peňaženku?
Od začiatku až po koniec je jasne vidieť, že chlapci a dievčatá v HAL cielili na skalných, ale aj úplných nováčikov. Princíp jednoduchého ovládania podporený Kirbyho schopnosťami v zmysle plachtenia vo vzduchu počas neobmedzenej doby dáva šancu pre uspokojenie aj v rukách totálnych amatérov, o čom som sa mohol presvedčiť na vlastné oči. Kirby and the Forgotten Land sa svojím level dizajnom čiastočne snaží napodobniť projekt Super Mario Odyssey, ale keďže neponúka až tak výrazne otvorenú mapu a dejovú linku buduje skôr klasickejším systémom zdolávania levelov, neostáva mu nič iné, než hráča zaujať pomocou interakcie. Prechod do 3D v tejto súvislosti a s ohľadom na možnosti ústrednej postavy nepôsobí nijako násilne alebo neprirodzene, ba naopak. Kirby sa prostredníctvom tretieho rozmeru dokáže postarať o neuveriteľne zábavné situácie a po novom je schopný do seba nasať dokonca aj osobný automobil či automat na nápoje. Tento nápad prináša nielen humorné situácie, aké sa paradoxne neošúchajú ani po záverečnom nápise "ďakujeme za podporu", ale súčasne umožňujú Kirbyho preniesť do sveta starých arkád z čias jeho vzniku. Je to krásna symbióza, aká by však nefungovala bez už spomínaného a priam dokonalého ovládania. Okrem nasatia obrovských predmetov a ich následného využívania na interakciu (trampolína dokáže simulovať pohon, dopravný kužeľ zase hrot na rozbíjanie) tu však máme pochopiteľne aj tradičné kopírovanie povolaní jeho nepriateľov.
Kirby and the Forgotten Land je najväčším a vizuálne najkrajším dielom celej ságy, ktorý na vás v krátkom časom nahádže desiatky až stovky originálnych nápadov - niektoré sú síce recykláciou zo starších dielov, ale v novom kabáte to cez to všetko dáva úplne iný význam. Kapitolou samou o sebe je dedinka, do ktorej sa Kirby môže kedykoľvek vrátiť pomocou takzvaných Warp Star, čiže ikonických žltých hviezd z vesmíru. Príbeh pojednáva o únose bytostí zvaných Waddle Dee, ktoré sú roztrúsené po celej planéte Popstar a vašou úlohou je ich získať späť. Po úspešnom prejdení niekoľkých levelov v rôznych vizuálne odlišných svetoch (máme tu napríklad piesočnú pláž, chladné hradby zrúcanín alebo industriálnu továreň) zoberiete zachránených Waddle Dee do svojej v úvodzovkách rodnej dedinky, kde vám oni na oplátku vybudujú nové budovy. Jedná sa napríklad o reštauráciu určenú na dopĺňanie energie, arénu, kde si môžete užiť nekonečné vlny bojov a získať ďalšie prostriedky na vylepšenie zbraní, alebo si zájsť na rybačku a uloviť poriadneho japonského Nintendo kapra. Dedinka postupom času naberá na objeme a aj keď ponúka prevažne skôr krátkodobé rozptýlenie, mimo predajne zbraní, kde si za získané nákresy z jednotlivých úrovní vylepšujete schopnosti, ide o príjemné spestrenie a odbočku od tradičnej formy skákania z levelu do levelu. Apropo vizualizácia nebola v celej sérii Kirby tak pritlačená o stenu reality, ako tomu je v tomto prípade, čo je rovnako medzník, aký si zaslúži obdiv - vidieť roztomilého Kirbyho, ako sa plazí po stenách niečoho ,čo by pokojne mohlo byť hradom samotného Vlada Napichovača, je neskutočné.
Jednotlivé úrovne sú po technickej stránke ohromujúce a každý jeden level v sebe skrýva dostatok bonusov, aby ste sa doň po prvom prejdení opäť vrátili - málokedy dokážete všetko odhaliť na prvú dobrú. Výkon Switchu v pomere k tomu, čo máte možnosť sledovať na jeho malej obrazovke alebo priamo na TV, je zase raz vec ,aká papierovo nevychádza, ale v praxi funguje. Nesvietenie scén je ako z veľkej knihy, až som mal pocit, že Switch sa môže pokojne pasovať za pravý next-gen. Jediný problém, ktorý v tejto súvislosti môže nastať, je občasný drop snímkov, a to hlavne pri preplnených scénach, avšak nejde o nič, čo by kazilo celkový zážitok z hrania. Už menej nadšenia som zažíval počas jednoduchej offline kooperácie, kde si zapnutím druhého Joy-Conu k sebe privoláte kopijou vyzbrojeného Waddle Dee. Ten má možnosť vám pomáhať počas súbojov a rovnako tak zbierať nedôležité predmety, avšak na všetko ostatné je krátky, a tak po čase pôsobí skôr ako štatista a nie niečo, čo by malo byť súčasťou gameplay schémy. Navyše sám nemôže diktovať smer kamery, a tak je odkázaný vyložene len na pohyb Kirbyho - vo výsledku je to celé neprirodzené a osobne by som túto formu co-opu radšej z hry vynechal. Skúšal som však tento režim hrať s mojou päťročnou dcérkou a keďže progres v leveli nestál na nej, ale na mne, ťahala sa za mnou ako chvostík a evidentne jej to nijako nevadilo.
Kirby and the Forgotten Land v drvivej väčšine exceluje. Nová mechanika zvaná Mouthful, kde si Kirby do úst natlačí rozmerovo nepredstaviteľné predmety a následne s nimi doslova búra scénu, je tu vyťažená do posledného detailu a čo do zábavnosti funguje na výbornú. Už len týmto bola naplnená podstata ďalšej vydarenej Nintendo exkluzivity, na akú sa len tak nezabudne a to si k tomu ešte pridajte viac než 20 hodín zaujímavého obsahu, dobre dávkovaný progres vývoja schopností a krásne nastavené tempo medzi jednotlivými bossmi. Ak ste majiteľ Nintenda Switch a po dlhšej dobe ste nadobudli pocit, že už sa vám táto platforma vlastne neoplatí držať, okamžite bežte do najbližšieho obchodu, alebo nakúpte cez ten digitálny, a onen názor zmizne tak rýchlo, ako keby ho niekto povysával.
Za poskytnutí hry na recenzi děkujeme společnosti ConQuest entertainment a.s.
