Nostalgia má mnoho podôb ale ak sa tento pojem spojí s niečím, čo dodnes pretrvalo a čo v konzumnom ponímaní dokáže prežiť aj ultramodernú dobu, stáva sa z nostalgie potencionálne mocný nástroj pomocou akého môžete zabezpečiť seba aj svoje deti - teda v prípade ak ste herný vydavateľ a viete ako speňažiť spomienky na detstvo. Pre mňa osobne je univerzum Teenage Mutant Ninja Turtles jedným z najsilnejších motívov vyššie opisovaných skutočností, zvlášť ak sa budeme rozprávať o sotva uchopiteľných pozostatkoch pamäte. Známy animovaný seriál TMNT, ktorý sa vysielal aj v tunajších vodách, sa spája s jednou takouto mojou konkrétnou spomienkou usadenou až tam niekde vzadu v hlave, tam kde sa už svetlo prenikajúce cez oči nemá šancu dostať. Vidím samého seba ako v ruke držím plastový meč a pod pyžamom na chrbte mám natlačený vankúš. Z hranatej televízie kúsok od rodičovskej postele kde freneticky poskakujem, sa ozýva ona nezabudnuteľná úvodná zvučka a ja mám pocit, že som korytnačka menom Leonardo. Keď máte vo svojej osobnej kartotéke uložené niečo takto silné, sotva dokážete odolať šanci skúsiť si zahrať novú interaktívnu retro poctu celému univerzu TMNT, ktorá sa aktuálne dostala von v podtitule Shredder’s Revenge.

Spoločnosť DOTEMU, autori Streets of Rage 4, má už bohaté skúsenosti s prípravou takýchto nečakaných návratov. Ich najnovší projekt je preto jasnou poctou celému univerzu korytnačiek, kam nespadá len už spomínaný seriál ale kde je právom možné spomínať aj na filmy respektíve automatové hry všeobecne. Povestné drevené krabice s blikajúcou CRT obrazovkou, do ktorých sme tak ochotne futrovali kovové mince, majú v spojení s TMNT svoju bohatú minulosť a v čase kedy DOTEMU začal vyvíjať novú 2D pixel-art akciu pomenovanú ako Teenage Mutant Ninja Turtles: Shredder’s Revenge, sa obrovská masa pamätníkov začala až príliš podozrivo usmievať. Znelo to totižto krásne. Dáme vám obsahovo prepracovanú ale po grafickej a koncepčnej stránke dobovú arkádu, ktorú si budete môcť užívať až v šestici na jednej platforme (online alebo offline). K dispozícii vám budú nie len slávne korytnačky, ale rovnako tak aj ich verní priatelia - April, Casey Jones a Splinter. Už len tento stručný opis stačil na to, aby postupná gradácia očakávaní nabrala efektu valiacej sa snehovej gule. Teraz, zatiaľ čo píšem tento text a hru už mám prejdenú, vám môžem povedať, že očakávania boli naplnené ale nie až do takej miery ako sme dúfali.

Začnime rovno príbehom, od ktorého asi nikto neočakával ašpirácie na prestížne filmové ocenenia. Dejová linka začína násilným obsadením budovy televízneho Kanálu 6, kde pracuje aj naša roztomilá a pre korytnačky nenahraditeľná April. Útočníkmi sú Bebop a Rocksteady, snažiaci sa pomocou supermoderného zariadenia rozbehnúť plán svojho šéfa Trhača respektíve Kranga (to je ten prskajúci a drzí mozog z Dimenzie X). Na odvrátenie ich plánu prichádzajú na scénu naše známe a pizzu milujúce hrdinské korytnačky aby po boku svojho majstra a priateľov nakopali do zadku všetkých z Foot klanu ako aj ďalších pohlavárov spomínaných úhlavných nepriateľov. Dejová linka je pomerne slušne napísaná, aj keď by si možno zaslúžila trocha väčšiu hĺbku, ostatne seriálová predloha mohla byť pre autorov nekonečnou studnicou nápadov a je preto škoda, že sa ju rozhodli využiť len čiastočne. Čo sa týka hrateľnosti, tak tu je všetko spracované vyložene na retro vlne a je krásne vidieť, že to bol priamo zámer spoločnosti DOTEMU, aby sa ich korytnačky hrali tak ako v časoch automatov a maringotiek so špinavými kobercami. Stačí si len vybrať svojho hrdinu a akonáhle si vyberú aj ďalší vaši kolegovia (môže ich byť v tom najlepšom prípade päť), môžete sa pustiť do jednotlivých úrovní - bojuje sa v uliciach Manhattanu, na Coney Islande, v špinavých kanáloch a samozrejme aj na a v rôznych budovách.

Navonok sotva rozpoznateľný rozdiel v zmysle pôvodných hier zo začiatku deväťdesiatych rokov so súčasnými pomermi, začnete vnímať až po niekoľkých úrovniach. Každá jedna postava v hre má totižto svoj arzenál špeciálnych útokov a ten je oveľa pestrejší než v starších takto koncipovaných dielach. Vývojári sa snažili vycibriť arzenál útokov a kombinácií tlačidiel tak aby ponúkli dostatočnú variabilitu a cez to všetko aby to celé samozrejme neprehnali. Novinkou je napríklad možnosť sa povzbudzovať pomocou ťapnutia dvoch postáv, čo vám doplní status energie. Ďalšiu výhodu v boji vidím v prvku kotúľania sa, bez čoho by som nedokázal prekonať niektoré vyložene kritické momenty v deji (na vyššom stupni náročnosti je Teenage Mutant Ninja Turtles: Shredder’s Revenge skutočnou výzvou). Bolo zaujímavé si po prvom prejdení skúsiť aj odomykateľnú postavu (Casey Jones), ktorá na rozdiel od zvyšku ponúka úplne odlišný štýl boja. Všetko toto by ale sotva mohlo fungovať bez dobre navrhnutej schémy ovládania, ktorá sa vývojárom našťastie viac ako podarila. Stačí aby ste dali gamepad do ruky komukoľvek okolo vás a je jedno či ide o neskúseného hráča alebo rokmi ostrieľaného veterána, obaja ihneď pochopia čo majú robiť a navyše skúsenejšia časť z nich bude chcieť preniknúť do tajov zdanlivo nekonečnej škály kombinácií. V tomto smere je Shredder’s Revenge rozhodne podareným dielom.

Keď si zoberiete vyššie glorifikované ovládanie a pridáte dostatočnú porciu akčných sekvencií, či dejovú linku ťažiacu zo slávneho seriálu z roku 1987, čo viac by ste od takejto arkády vlastne ešte očakávali? Ja osobne by som chcel aby autori viac pritlačili na pedál v zmysle bonusov a nesústredili sa len na vyťahovanie menej známych postáv zo seriálovej predlohy, čo mimochodom je samo o sebe úžasné, avšak stále tomu chýba hmatateľné prepojenie na interakciu - len boj a zase boj. Cez to všetko som sa však vo finále vlastne viac ako dobre bavil a to aj po boku rodinných príslušníkov. Testovali sme spoločne verziu pre Nintendo Switch, kde je rozdelenie ovládačov ešte o kus jednoduchší proces než u iných platforiem a kde online fungoval viac ako solídne. Keďže grafické pozadie v tomto prípade nevyžaduje žiadny extrémny výkon, hra bežala bez akýchkoľvek zakolísaní výborne v doku ako aj priamo na veľkej TV. Kapitolou samou o sebe sa stal hudobný part. Ten má na rováši umelec Tee Lopes (Sonic Mania), ktorému sa podarilo verne prepracovať pôvodné tóny do moderne znejúcich melódií. Tá ústredná, odkazujúca opäť na toľko spomínaný seriál síce nie je úplne 1:1, avšak cez to všetko vás dokonalo pobaví a už v samotnom úvode aj v spojení s krásnou animáciou, vyvolá vlnu nostalgie. A kto ďalší sa svojím talentom podpísal na obal soundtracku? Máme tu mená ako Anton Corazza, Ghostface Killah, Jonny Atma, Mega Ran, Mike Patton a Raekwon.

Najväčšie negatívum vôbec? Celková dĺžka hry. Uvedomujem si ako dlhé boli arkády určené do maringotiek a rovnako tak ako dlhé boli korytnačky vo verziách pre SNES a podobne, avšak v dnešnej dobe by som očakával zážitok dlhší než len 3 hodiny. A to sa rozprávame o čase aký pojme aj zber všetkých bonusov, keďže samotnú dejovú linku pokoríte o pól hodinu skôr. Cez to všetko sme si ja aj moje okolie Teenage Mutant Ninja Turtles: Shredder’s Revenge nesmierne užili a ak spadáte do rovnakej nostalgickej sorty konzumentov, ktorých spomienky na starý seriál TMNT dokážu donútiť ku menšej slzičke, kúpou tejto interaktívnej retro pocty rozhodne chybu neurobíte, ba naopak.

Za poskytnutí hry na recenzi děkujeme společnosti Tribute Games