Japonský Koei Tecmo má pod svojimi krídlami istú spoločnosť s názvom Omega Force, ktorá sa im už roky rokúce stará o produkciu celosvetovo známej série Dynasty Warriors (začalo to ešte v roku 1997 a aktuálne je tam viac dielov než má priemerná mexická telenovela - povedané s menším preháňaním samozrejme). Omega si za dlhú dobu svojej, takmer tri dekády dlhej existencie, dokázala vytvoriť akýsi model akčných sekačiek okorenených ázijským folklórom a reáliami tamojšej histórie, čo s nemalým úspechom preniesli aj na ďalšie série. Všetko to začalo v roku 2014, kedy vznikla kolaborácia so sériou The Legend of Zelda a na Nintendo WiiU sa zjavil precedens menom Hyrule Warriors. Úspech bol už vopred jasný, veď hru si kupovali nie len fanúšikovia spomínaného Dynasty Warriors ale súčasne aj fanúšikovia Linka, a preto sa Nintendu otvoril nový potencionálny segment ziskov. Hyrule Warriors pokračovali ďalším dielom a keď už bola Zelda vyšťavená, prišiel nápad s prechodom do rýdzo taktického sveta Fire Emblem. Fire Emblem Warriors z roku 2017 vyšiel ešte na hardvérovo limitovaný systém Nintendo 3DS, ale dnes, päť rokov od jeho premiéry, prichádza pokračovanie s podtitulom Three Hopes na Nintendo Switch.
Ešte než sa vôbec pustím do rozboru samotnej hry, rád by som uviedol niekoľko skutočností. Som extrémny milovník pôvodnej série Fire Emblem - táto značka mi za dlhú dobu svojej existencie priniesla stovky hodín taktikou podkutej zábavy. Cez to všetko plne rozumiem vyššie opisovanej marketingovej scenérii, ktorá skupinku nadšencov dvoch sérií núti kupovať niečo, čo by v skutočnosti vlastne samostatne vôbec nehrali. Predmetný Hack-and-slash projekt je navyše priamo spin-off vydareného Fire Emblem Warriors: Three Houses, čo je potencionálne aj dôvod, prečo som sa o Three Hopes tak intenzívne zaujímal. Pôvodné dielo, teda prvý výsledok danej kolaborácie dvoch svetov, som v recenzii dosť zostrelil, za čo však mohla snaha vývojárov o rozbehnutie niečoho veľkolepého na chabom HW a navyše s nepresvedčivou hernou náplňou. To bol ďalší dôvod nevynechať pokračovanie na Switch a už v úvode vám musím povedať, že to čo nezvládal Fire Emblem Warriors, jeho nasledovník s úspechom napravuje. Ponúka totižto alternatívne rozprávanie dejových liniek z Three Houses s tým, že logicky v rámci hrateľnosti vynecháva taktickú linku a sústredí sa výhradne len na sekanie do stoviek nepriateľov. Možno vás trocha zamrzí, myslím vás fanúšikov Three Houses, že v tejto hre nenájdete známych hrdinov z danej značky, avšak cez to všetko budete mať možnosť si vybrať jeden z troch klanov (Black Eagles, Golden Deers a Blue Lions).
Vývojári pomerne logicky siahli po novom hrdinovi. Máme tu tak možnosť výberu dvojpohlavnej Shez (on alebo ona), čo nás oblúkom v rámci dejovej linky vracia do známych Fire Emblem koľají. Pre neznalcov je to samozrejme úplne vedľajšia skutočnosť a vlastne aj tak trocha nepodstatná. Ide tu totižto stále o hru s názvom Musou, teda koncepčne priamo niečo čo odkazuje na prácu Omega Force. Boj proti vojenskej presile, kam sa okrem ľudí prepracovali draky a mágia ako taká, je hlavnou náplňou interakcie a akonáhle prestanete sekať do nekonečných zástupov protivníkov, môžete si odpočinúť pri nakupovaní v obchodoch, alebo vylepšovaní svojej výzbroje. Je tu toho pochopiteľne oveľa viacej, ale opisovať často fádne rozhovory s postavami, ktoré vám nič nedajú, či sa starať o koníčky, to je voči boju skôr miniatúrny a sotva obohacujúci doplnok. Naopak rozhovory s dôležitými NPC hrdinami však majú adekvátny dopad na hrateľnosť, keďže si nimi môžete utužovať priateľské vzťahy, prípadne naopak vytvárať nie zrovna prívetivých sympatizantov. A viete čo je tu ešte prítomné? Omega si neodpustila ani intímnu socializáciu vo vojenskom tábore, ostatne čo si začnete počas krvavého konfliktu, a preto do hry implementovala aj možnosť skočiť si na rande. Čo sa týka vizualizácie, neočakávajte žiadne veľkolepé dopady na vaše míňanie zdrojov, aj keď si štatisticky môžete vylepšovať svoj tábor a pod vami vedené vojsko, na vizuálnej stránke sa to nijako neodrazí a všetko vyzerá tak ako na začiatku kampane.
Poďme teda na ten boj. Za predpokladu, že ste niekedy hrali alebo, aspoň videli v akcii akýkoľvek Dynasty Warriors vzorec a teda Musou hru, sotva vás Fire Emblem Warriors: Three Hopes môže niečím prekvapiť. Vo finále ide totižto o opakujúce sa sekanie do súperov pomocou kombo útokov, kde rastúca časová linka prináša aj nové a nové útoky. Nech už ste v úvode hrania akokoľvek očarený bojom, skôr či neskôr, to celé skĺzne do stereotypu a nepomôžu ani snahy názorných tutoriálov naviesť vás ku nejakým variáciám - ten model sekania ostáva nemenný. Zadosťučinenie prichádza v momente, kedy sa vám jedným ťahom podarí uzemniť stovku súperov, avšak po väčšinu času len pobehujete z jedného bodu do druhého a likvidujete prekážky s dvomi až tromi opakujúcimi sa ťahmi. Osobne nikdy nepochopím, prečo sa model Musou stal tak celosvetovo populárny, keďže neprináša nič originálne a osviežujúce, naopak stojí na dvoch vratkých nohách. Tak či onak, plne rešpektujem ak sa vám niečo podobné páči a práve vám, zaujatým Musou fanúšikom, môžem rozhodne Fire Emblem Warriors: Three Hopes odporúčať. Dostanete totižto možnosť vyskúšať desiatky rôzne štylizovaných útokov, v ktorých padne aj ten najhúževnatejší nepriateľ. Samozrejme, že všetko koexistuje so svetom Fire Emblem a tak tu okrem vojakov v žiarivých brneniach nájdete aj bojové kone a poletujúce draky. Nech už je náplň akokoľvek stereotypná, musím uznať, že dej odsýpa pomerne slušne a hluchých miest tu je naozaj pomenej. V boji sa primárne sústredíte na zlikvidovanie vedúcich generálov, alebo mierite do konkrétneho bodu mapy, kde vás čaká save a rozuzlenie nejakého rozhovoru.
Switch nie je 3DS a preto sa v tomto prípade nemusíte obávať nejakých zásadných technických limitov. Aj keď sa práve na obrazovke reálne nachádza stovka potencionálnych výplní do rakiev, hra beží plynulo a nezasekáva sa. Animácie ako aj miera detailov na postavách sú slušné, aj keď jednotlivé mapy pochopiteľne opäť vyzerajú, ako keby ich niekto vyrenderoval pre potreby PlayStation 2. Tak to ale s Musou hrami jednoducho je a nič sa na tom asi len tak nezmení. Komu by sa sekanie do vojakov zdalo osamote nezábavným, môže jednoducho vytiahnuť jeden Joy-Con a strčiť ho do ruky kamarátovi, čím spustí kooperáciu, to všetko bez akéhokoľvek dodatočného nastavovania. Čo viac dodať? Fire Emblem Warriors sa vo svojom pokračovaní poučilo z mnohých chýb a konečne dokáže využívať silné zázemie príbehu taktickej TBS vetvy tejto série. Ponúka rôzne menšie dejové prepojenia, ktoré pre znalcov samotnej IP budú rozhodne atraktívne a rovnako tak sa tou omáčkou okolo boja snaží nenudiť a predovšetkým zabávať. Cez to všetko, ak nevyznávate daný model DW a nikdy ste tomuto štýlu sekačiek neboli naklonený, sotva to pre vás bude celé nejako atraktívne.
Za poskytnutí hry na recenzi děkujeme společnosti ConQuest entertainment a.s.
